Hneď na začiatku druhého polčasu spálil obrovskú šancu Tomko, keď zoči-voči brankárovi mieril len vedľa brány. V 54. minúte po rohovom kope Dorkina, Urban hlavou zvýšil už na 4:0. V Bystranskej bráne potom vystriedal Koncza Péter, Čapa vystriedal Ujházi, zranil sa Leng. Tieto okolnosti dosť narušili priebeh hry, čo využili hráči Vlachova. Najskôr v 74. minúte znížil hlavou Pitoňák, a o dva minúty I. Gallo znížil na 4:2. V 80. minúte polovysoký center Krágu do 16-ky hostí, si Šomšák zasunul do vlasnej brány. 5:2. Vlachovci sa však neuspokojili a po nepresnej rozohrávke Pétera v 82. minúte Kožár ešte znížil na 5:3.
Rozhodoval Iglai.
Zostava Rožňavského Bystrého: Koncz, Kuchta, Krága, Jaro Gallo, Ján Gallo, Dorkin, Leng, Urban, Čapó, Minčík, Tomko. Striedali Ujházi a Péter.
Miloš LENG
Foto: Silvia Lengová
{gallery}futbal/2013/bystre/8{/gallery}
{jcomments on}

































Rožňavské Bystré - Vlachovo 5:3 (3:0). 8. kolo I. triedy vo futbale - 23.9.2012 - Asi 80 divákov videlo v Rožňavskom Bystrom zápas bohatý na góly. Po úvodných minútach, keď sa oba celky len oťukávali, prišla v 12. minúte ruka hráča hostí vo svojej 16-ke. To znamenalo penaltu, ktorú s prehľadom premenil Dorkin. 1:0. Tento gól Bystranov naštartoval k väčšej aktivite, dostávali sa často pred bránu Vlachovcov, no chýbalo presnejšie zakončenie a často aj finálna prihrávka. Strelu Čapa brankár zázračne vyrazil, ďalšie strely Minčíka, Urbana, Kuchtu, Lenga boli nepresné. V 35. minúte Krága, z ľavej strany, z 25. metrov, krásnou strelou pod brvno zvýšil na 2:0. V 46. minúte ušiel obrancom hostí Čapó 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a