Keďže nik nepostúpil do vyššej súťaže, čo stále tvrdím, že je to na škodu futbalu v okrese, ani nezostúpil, štrnásťčlennú skupinu doplnil víťaz II. triedy Lokomotíva Dedinky. I. triedu tvoria: Dedinky, Drnava, Krásnohorská Dlhá Lúka, Slavošovce, Rudná, Bohúňovo, Vyšná Slaná, FK Brzotín, Jablonov n/T, Hrhov, Vlachovo, Betliar, Dlhá Ves a Rožňavské Bystré.
V I. kole sa stretnú: Dedinky - Rožň. Bystré, Drnava - Dlhá Ves, Krh. Dlhá Lúka - Betliar, Slavošovce - Vlachovo (preložené na 29.8.2012 o 17.00 hod.) Rudná - Hrhov (10.30 hod.), Bohúňovo - Jablonov n/T, Vyšná Slaná - FK Brzotín.
V II. triede zaznamenávame 13-členný peletón mužstiev. K 9-tim mužstvám, ktoré zostali súťažiť, pribudli: Kružná, Gemerská Hôrka B, Krásnohorská Dlhá Lúka B a Čoltovo, ktoré tesne pred ukonením ročníka vystúpilo pre problémy so sprchami na ihrisku. Nadabula po problémoch v SP MFK Rožňava B zostane tak aspoň rok bez futbalu. Kto teda tvorí II. triedu v ročníku 2012 – 2013?: Nižná Slaná, Honce, Plešivec, Gemerská Hôrka B, Pača, Kružná, Ml. Jovice, Kečovo, Štítnik, Rakovnica, Ml. Brzotín, Krásnohorská Dlhá Lúka B a Čoltovo. Podľa záznamov ObFZ je jasné, že najviac sa posilnili Hončania, kde prestúpilo najviac hráčov z SP MFK Rožňava.
V I. kole sa stretnú: Nižná Slaná - voľno, Honce - Čoltovo, Plešivec - Krh. Dlhá Lúka B, Gem. Hôrka B - Ml. Brzotín, Pača - Rakovnica, Kružná - Štítnik, Ml. Jovice - Kečovo.
Na úvodné kolo sa nám fanúšikom zdá, že všetko je v poriadku. Mužstvá, funkcionári, usporiadatelia, ihriská, spolupracovníci sú už pripravení na nový začiatok sezóny. Všetci dúfame, že bude ešte lepšia, než bola vlani. Očakávam, že sa konečne rozšíri zastúpenie mužstiev z horného Gemera v ligových súťažiach. Že sa objavia nové talenty, ktoré prinesú novú krv do mužstiev. Že sa zmení k lepšiemu názor na rozhodcov, ktorí budú musieť trvať na dodržiavaní pravidiel futbalu na jednotlivých ihriskách. Že sa nezabudne na minuloročné incidenty zo strany niektorých fanúšikov, ktorí poškodili svoje mužstvá prísnymi trestami a zostanú na výstrahu pre ostatných nespratníkov. Osobne si prajem, aby riadiaci orgán nezabúdal na informovanie čitateľov nielen prostredníctvom svojej oficiálnej stránky, ale všímal si aj stránku Maj Gemer a poskytoval oficiálne informácie aspoň tak, ako v uplynulom ročníku.
Nuž teda - FUTBALU ZDAR – na hornom Gemeri zvlášť!
Ondrej Doboš
{jcomments on}

































Oficiálny začiatok futbalových súťaží ObFZ v Rožňave v ročníku 2012 – 2013 je stanovený na 5. augusta 2012 o 17.00 hod. Keďže niektoré mužstvá dosiahli výnimky zo stanovených termínov v I. triede budú Slavošovce, tak ako v predchádzajúcich sezónach, hrať svoje domáce zápasy vždy v sobotu. Preto aj keď sa u nich súťaž mala začínať 4. augusta 2012 v UHČ, kvôli preloženiu zápasu s Vlachovom pôvodný termín prvýkrát vyskúšajú doma až 18.8.2012 s Dlhou Vsou. Rudná si vybrala za svoj termín zase nedeľňajšie predpoludnie o 10.30 hod. Týmito termínmi sa budú musieť prispôsobiť aj súperi. Na úvod nového ročníka I. triedy je žiaduce pripomenúť, kto všetko bude zastúpený
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-