trápne vystúpenie oboch mužstiev v prvom polčase. I napriek platonickej prevahe domácich a dvoch striel Čižmára, s ktorými si poradil zrejme čiastočne podgurážený gólman hostí Dokuš, to boli hostia, ktorí udreli z priameho kopu Kočišom. Brankár Bacso dostal prvý lacný gól v sezóne. Gól bol vodou na mlyn pre Brzotínčanov, ktorí od tej chvíle kúskovali hru, v tej chvíli domáci začali rečniť a výsledok bol taký, že sa nehralo snáď v kuse ani dve minúty. V polčase tréner Teleczký zvýšil zrejme v šatni hlas a mužstvo domácich pridalo na bojovnosti. Výsledkom bol vyrovnávajúci gól Szaniszla po centri Čižmára. V tvrdom súboji prehlavičkoval Dókuša a bolo vyrovnané. Po tomto súboji, nevediac, či otrasený, alebo zahanbený, Dókuš ostal tri minúty ležať v 16-ke. Od tejto chvíle prebrali hostia iniciatívu rečnenia do svojich rúk. A keď o 10 minút po faule na prenikajúceho Čižmára odpískal Chomjak regulárnu penaltu, už sa cítili ukrivdení. Čižmár pokutový kop bezpečne premenil a domáci pridali. Tréner stiahol Szaniszla a do hry prišiel Zsila. Po peknej akcii vystrelil kapitán domácich Korintus a zdalo sa, že domáci svojho súpera prevalcujú. Domáci mali i kus športovej smoly, keď po strelách Riga a Icsa zvonili obe tyče Dókušovej brány. No nedáš – dostaneš sa opäť potvrdilo a hostia po dvoch štandardkách vyrovnali. Domácim zrejme vzadu v tento deň chýbali nejaké tie centimetre. Pri vyrovnaní na 3:3 vzájomné podpichovanie táborov nabralo na obrátkach. Virtuálnu tabuľku viedla v tej chvíli Drnava, a jeden z fanúšikov hostí už volal do Drnavy, aby otvárali šampanské. Do konca bolo už len nadstavenie. To sa ale nepáčilo Zsilovi, ktorý sa individuálne skvele predral a prihral nikým nekrytému Albertovi, ktorý svojim 7. gólom v sezóne predsa priklonil misky váh na stranu domácich. Z poslednej akcie zápasu zavŕšil svoj dobrý výkon opäť gólom Korintus. Domáci hráči svorne po zápase pozdravili divákov a vychutnali si tomto nervóznom a tvrdom zápase chutný guláš majstrov kuchárov Šoltésa a Genčiho..
Mužstvo Dlhej Lúky ale nekončí v tohtoročnej futbalovej sezóne, a plánujú trénovať naďalej a radi by po nedeliach, kým trvá dobré počasie, hrali prípravné zápasy. Prípadní záujemcovia sa môžu prihlásiť u predsedu klubu pána Šoltésa.
FKKDL
{jcomments on}































FK Krásnohorská Dlhá Lúka - FK Brzotín 5:3 (0:1). Góly: Korintus 2, Szaniszló, Albert, Čižmár - Kočiš, Demeter, Polyak. ŽK: Jurinyi, Hegedús - Demeter ..?? Rozhodoval K. Chomjak, na čiare Iglai a Nemčko, delegát Vysoký. Počet divákov: 180. Hostia z Brzotína v 14. kole I. triedy pricestovali do Dlhej Lúky bez trojice kľúčových hráčov bratov Znakovcov a absentoval i Kakalejčík. Domáci posilnení presvedčivým víťazstvom nad lídrom z Drnavy zrejme podcenili Brzotínčanov. Tí však na rozdiel od Drnavčanov neprišli do Dlhej Lúky hrať futbal, ale zakopávať loptu a kúskovať hru. To sa im vcelku aj darilo a keď priložili k tomu aj tvrdosť na tvorcu hry Čižmára, bolo to vcelku
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.