Domáci na začiatku 2. polčasu o niečo pridali na obrátkach, no šancu na zvýšenie náskoku mal Minčík v 54. minúte. V 67. minúte mali obrovskú šancu na zníženie domáci, no domáci útočník sám pred Konczom sa nepresadil. V 70. minúte o loptu na pravej strane zabojoval Minčík, jeho center do 16-ky nie najlepšie odvrátili domáci obrancovia. K odrazenej lopte sa na hranici 16-ky dostal Tomko a strelou bez prípravy pod brvno zvýšil už na 0:3 pre Bystré. Domáci sa však nevzdávali a 10 minút pred koncom z priameho kopu, krásnou strelou pod brvno znížili na 1:3. Tri minúty pred koncom po presnej prihrávke do behu od Dorkina mohol prikrášliť výsledok Tomko, no tentoraz situáciu pred brankárom domácich nezvládol úspešne. Tlak domácich sa v závere ešte vystupňoval, no Bystrania už svojou umnou hrou výsledok a 3 body udržali.
Pred 50 divákmi rozhodoval Molnár.
Zostava Bystrého: Koncz - Ujházi, Jaro Gallo, Kuchta, Krága, Čapó, Urban ml., Dorkin, Ján Gonos, Minčík, Tomko.
Miloš LENG
Foto: autor
TABUĽKA I. TRIEDY ZO ZÁPASOV HRANÝCH VONKU PO 11. KOLE:

{gallery}futbal/2013/11kolo{/gallery}
{jcomments on}

































Bohúňovo - Rožňavské Bystré 1:3 (0:2). I. trieda - 11. kolo - 14.10.2012. Bystrania svojho hostiteľa zaskočili už po troch minútach hry. Urban ml. dostal prihrávku pred 16-ku, neotáľal, a strelou povedľa brankára domácich otvoril skóre. 0:1. V 6. minúte dobrou krížnou strelou pohrozil Minčík. Bystrania mali miernu prevahu hlavne v strede zálohy, čo bolo v týchto fázach hry dôležité. Taktiež obrana si dobre plnila svoje úlohy. V 22. minúte Minčíkovu strelu brankár domácich s ťažkosťami 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a