Domáci na začiatku 2. polčasu o niečo pridali na obrátkach, no šancu na zvýšenie náskoku mal Minčík v 54. minúte. V 67. minúte mali obrovskú šancu na zníženie domáci, no domáci útočník sám pred Konczom sa nepresadil. V 70. minúte o loptu na pravej strane zabojoval Minčík, jeho center do 16-ky nie najlepšie odvrátili domáci obrancovia. K odrazenej lopte sa na hranici 16-ky dostal Tomko a strelou bez prípravy pod brvno zvýšil už na 0:3 pre Bystré. Domáci sa však nevzdávali a 10 minút pred koncom z priameho kopu, krásnou strelou pod brvno znížili na 1:3. Tri minúty pred koncom po presnej prihrávke do behu od Dorkina mohol prikrášliť výsledok Tomko, no tentoraz situáciu pred brankárom domácich nezvládol úspešne. Tlak domácich sa v závere ešte vystupňoval, no Bystrania už svojou umnou hrou výsledok a 3 body udržali.
Pred 50 divákmi rozhodoval Molnár.
Zostava Bystrého: Koncz - Ujházi, Jaro Gallo, Kuchta, Krága, Čapó, Urban ml., Dorkin, Ján Gonos, Minčík, Tomko.
Miloš LENG
Foto: autor
TABUĽKA I. TRIEDY ZO ZÁPASOV HRANÝCH VONKU PO 11. KOLE:

{gallery}futbal/2013/11kolo{/gallery}
{jcomments on}































Bohúňovo - Rožňavské Bystré 1:3 (0:2). I. trieda - 11. kolo - 14.10.2012. Bystrania svojho hostiteľa zaskočili už po troch minútach hry. Urban ml. dostal prihrávku pred 16-ku, neotáľal, a strelou povedľa brankára domácich otvoril skóre. 0:1. V 6. minúte dobrou krížnou strelou pohrozil Minčík. Bystrania mali miernu prevahu hlavne v strede zálohy, čo bolo v týchto fázach hry dôležité. Taktiež obrana si dobre plnila svoje úlohy. V 22. minúte Minčíkovu strelu brankár domácich s ťažkosťami
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.