Čoltovo – Nižná Slaná 1:1 (1:1). Gól hostí: Milko. Zostava Nižnej Slanej: Tomášik – Karas (C), Slovák, Prónai, Schwarz – O. Junger, Keršák, Die, Gelda – Valko, Milko. Náhradník: D. Hajči.V úvode zápasu hostia naznačili svoje možnosti, mali herne navrch. Domáci zaútočili po ľavej strane, akciu im zmaril Schwarz. Domáci po chybe brankára kopali roh, ktorý hostia odvrátili. Neskôr si vytvorili prevahu, strelu Geldu brankár chytil. Nasledovali ďalšie šance Milka, ktorý skóroval iba raz. Po prihrávke od G. Keršáka sa dostal do úniku a prekonal domáceho brankára. 0:1. Nasledovali ešte šance po priamom kope, ktorý bol zahraný nepresne nakrátko, O. Junger na center z pravej strany nedosiahol. P. Milko sa ocitol sám pred domácim brankárom, avšak neskóroval. Po centri z ľavej strany bola hlavička Geldu nepresná. Potom domáci vycítili šancu na vyrovnanie. Občas sa vyskytli v obrane hostí zmätky, ako pri rohu domácich z ľavej strany. Našťastie domáci hráč z uhla bránku netrafil. Hostia hrali 10 minút oslabení o Prónaia. Hneď z prvej strely inkasovali, keď hráč bol voľný na pravej strane, domácim pomohol aj terén pred bránkou.1:1. Druhú strelu brankár hostí vyrazil. Hra oboch mužstiev sa vyrovnala, technickejší boli hostia. Domáci sa do výraznej šance nedostali, naopak strelu Milka zo šestnástky Jonáš chytil. Ďalšiu vyboxoval. Polčas tak skončil zmierlivo, 1:1.
Pred začatím druhého polčasu sa upravil terén pri bránke domácich, pričom pri druhej bránke nie. Domáci hneď po rozohraní vyskúšali brankára hostí strelou z diaľky. V tomto polčase to bolo zo strany hostí v ofenzíve slabšie. V zálohe zvádzali súboje najstarší hráč domácich a G. Keršák. Veľké šance si hostia nevypracovali, naopak mohli inkasovať. Brankár hostí zasahoval dvakrát. Po vyrazenej lopte bola pred bránou hostí skrumáž, hra bola prerušená. Domáci hráč dostal žltú kartu po faule na Karasa. Z obrancov raz zaútočili Karas a aj Slovák, ďaleko sa nedostali. G. Keršák mal dva prieniky po ľavej strane, jednu strelu chytil brankár, druhý bol neúspešný. Hostia úspešne marili akcie domácich hlavne po pravej strane, keď Schwarz zahral nadštandard. Podobne aj G. Keršák, ktorý sa vracal až po šestnástku hostí. Hosťom sa nedarilo loptu držať v zálohe, dvakrát im chýbal krôčik pri spolupráci Keršák - Die a hostia by sa dostali do ďalších šancí. Po strele Dieho zo šestnástky mali domáci šťastie, keď trafil iba do brvna. Milko po pravej strane potrápil obranu domácich a vylákal brankára z brány, čo však hostia nevyužili. Dvakrát nepresne rozohral finálne prihrávku Valko. O. Junger ohrozil domácu bránu dvakrát, raz v prvom a raz v druhom polčase. Domáci skúšali skórovať z väčších vzdialeností, väčšinou boli ich strely nepresné. Po zlej rozohrávke Keršáka vznikla pre domácich šanca na prečíslenie, ktorú úspešne nezrealizovali. Dva šance im zmarili Karas, resp. Schwarz. Po strele hostí Jonášovi lopta vypadla, brankár bol pri lopte skôr ako Valko. Hosťom to smerom dopredu nešlo, či pri rozohrávke hráč niekedy nemal komu prihrať. Starší hráči sa snažili viac, mladším sa až tak nedarilo. Zápas bol ukončený po nepresnej strele na bránu hostí.
Zápasy Nižnej Slanej na jeseň 2012
|
Kolo |
Zápas |
Výsledok |
Góly |
ŽK |
|
1 |
voľno |
|
|
|
|
2 |
N. Slaná – Honce |
1:1 (0:0) |
Ján Junger |
|
|
3 |
Plešivec - N. Slaná |
3:1 (1:1) |
|
O. Junger |
|
4 |
N. Slaná – G. Hôrka B |
2:0 (2:0) |
Gelda |
M. Hajči |
|
5 |
Pača – N. Slaná |
4:1 (1:1) |
Gelda, Keršák |
|
|
6 |
N. Slaná – Kružná |
2:5 (2:2) |
vlastný, D. Hajči |
|
|
7 |
Jovice - N. Slaná |
1:4 (0:1) |
O. Junger, Gelda 2, Milko |
Gelda |
|
8 |
N. Slaná – Kečovo |
6:0 (0:0) |
Karas 3, Milko 2, O. Junger |
|
|
9 |
Štítnik – N. Slaná |
3:0 (1:0) |
|
|
|
10 |
N. Slaná - Rakovnica |
6:4 (0:3) |
Milko 3, Gelda, O. Junger, Prónai |
|
|
11 |
Ml. Brzotín – N. Slaná |
2:3 (1:0) |
Milko, Gelda, O. Junger |
|
|
12 |
N. Slaná – Krh. Dl. Lúka |
3:0 (3:0) |
Milko, Slovák, O. Junger |
|
|
13 |
Čoltovo – N. Slaná |
1:1 (1:1) |
Milko |
? |
Detailnejší pohľad na strelcov Nižnej Slanej:
|
Doma |
Vonku |
|
Ján Junger |
Gelda 4 |
|
Gelda 2 (-1) |
O. Junger 3 |
|
Keršák |
Milko 3 |
|
Hajči |
|
|
Slovák |
|
|
Prónai (-1) |
|
|
Milko 6 (-3) |
|
|
O. Junger 3 (-1) |
|
|
Karas 3 |
|
Doma 5 3 1 1 14:6 10
Vonku 6 2 1 3 10:14 7
Celkove 6. miesto 11 5 2 4 24:20 17
Poradie strelcov po jesennej časti:
1 gól: Keršák, Slovák, Prónai, D. Hajči, Ján Junger
3 góly: Karas
6 gólov: O. Junger, Gelda
9 gólov: Milko
Štefan Tomášik
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).