Gemerská Hôrka B – Nižná Slaná 5:1 (1:1). Gól hostí:Zápas sa začal rozohrávkou hostí. Už z prvej akcie sa im podarilo skórovať. Domáci brankár neudržal nakopnutú loptu Dieho do šestnástky. Odrazenú loptu poslal do brány domácich Nemec, 0:1. Hra mužstiev sa vyrovnala, domáci útočili viac ako hostia. Za hostí bola Valkova strela z 25 metrov nepresná. Domáci si vypracovali viac šancí ako hostia. Dve strely im zblokovala stopérska dvojica hostí Hajči – Prónai. Domáci si vytvorlii prevahu, bolo otázkou času, kedy vyrovnajú. Pri jednej zo striel pomohlo Máťašovi brvno. Druhú prízemnú strelu kryl. Napokon sa domácim v závere polčasu podarilo vyrovnať. Máťaš strelu domáceho hráča vyrazil, pri odrazenej lopte bol skôr domáci hráč a prekonal ležiaceho brankára hostí. 1:1. V závere polčasu bola hra vyrovnanejšia.
V druhom polčase sa hosťom nedarilo kombinovať, v ich hre boli nepresnosti. Domáceho brankára neohrozili. Naopak viackrát inkasovali. Po akcii po ľavej strane domáci ľavý útočník strelou k ľavej žrdi dostal domácich do vedenia. 2:1. Ďalší pridali po penalte. Po nevydarenom útoku hostí sa dostali do brejku domáci. Prenikajúceho útočníka zastavil nedovolene v šestnástke Schvarz, za čo videl aj žltú kartu. Nasledovala penalta, ktorú domáci hráč premenil. 3:1. V ďalšom priebehu sa hra mužstiev veľmi nezmenila. Hosťom sa kombinačne nedarilo, dve strely mali nepresné. Domáci vyslali na bránu hostí 7 striel , z toho tri boli nepresné. Skórovali však so samostatného nájazdu. 4:1. Potom chceli zísť z ihriska dvaja hráči hostí, napokon zišiel iba Schvarz. Následne dostal po pokyne od Petra HR červenú kartu. V závere zápasu domáci skórovali v poslednej minúte, keď dvaja hráči postupovali na Máťaša. 5:1.
Pred 30 divákmi rozhodoval Július Gyenes, na čiare bol Ladislav Petro.
Strelci Nižnej Slanej v jarnej časti:
1 gól: Schvarz, Prónai, Nemec
2 góly: Ján Junger, Keršák, Die, Leštach,
3 góly: O. Junger,
4 góly: D. Hajči
7 gólov: Gelda,
12 gólov: Valko.
Celkové poradie:
12 gólov: Valko, Gelda,
10 gólov: Milko
7 gólov: O. Junger
5 gólov: Hajči
4 góly: Karas
3 góly: Ján Junger, Keršák
2 góly: Leštach, Die,
1 gól: Slovák, Schvarz, Prónai, Nemec.
Vyhodnotenie sezóny si necháme na neskoršie.
Bc. Štefan Tomášik
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.