Nižná Slaná – Pača 6:0 (4:0). Góly domácich: brankár. Hostia pricestovali na zápas presne jedenásti, v prvom polčase však hrali iba desiati.
Úvod zápasu bol ešte vyrovnaný, šance na strelenie gólu boli na oboch stranách. Domáci brankár vyrazil strelu hráča hostí, ktorý sa ocitol pred ním sám. Neskôr získali prevahu domáci. Pri jednej z viacerých akcií domácich sa k odrazenej lopte dostal Die. Rozhodol sa pre strelu z 25 metrov k ľavej žrdi, ktorou prekonal brankára hostí. 1:0. Domáci útočili naďalej, hostia hrali v oslabení. V skrumáži pri bránke hostí sa najlepšie zorientoval Hajči po centri O. Jungera a zvýšil náskok domácich. 2:0. Neskôr po prihrávke od O. Jungera pridal Hajči ďalší gól, ktorý pre ofsajd nebol uznaný. Po nakrátko rozohranom rohu Valka s O. Jungerom pridali domáci ďalší gól Hajčim 3:0. Domáci ohrozovali brankára hostí, strela Keršáka bola zblokovaná, strela Prónaia nepresná. Polčasový výsledok uzavrela akcia, keď O. Junger hlavičkou prekonal brankára hostí. 4:0. Polčas bol odpískaný, keď hra bola v strede ihriska.
Do druhého polčasu urobil tréner Petergáč jednu zmenu, keď Hajčiho vymenil Leštach. Hra mužstiev bola o niečo vyrovnanejšia a aj tvrdšia. Domáci pokračovali v tlaku z prvého polčasu. Domáci útočníci však zahadzovali šance, dvakrát Valko a raz Gelda. Pri strele Geldu z nájazdu hosťom pomohla ľavá žrď, Valko nepremenil samostatný nájazd. Po spolupráci Die – Gelda sa znova dostal do nájazdu, ktorý premenil. 5:0. Domáci brankár musel zasahovať asi dvakrát, hosťujúci viackrát. Domáci mali prevahu, Die bol faulovaný. Po odrazenej lopte na šestnástke sa dostal Valko a z voleja prekonal brankára Pače. 6:0. Hostia sa častejšie dostávali za svoju polovicu, veľa šancí si nevytvorili, dve strely mali nepresné. Domáci začali útočiť viac po pravej strane, po centri Dieho boli v šanci Valko s Geldom. Strely Leštacha a Valka boli nepresné. V závere tréner striedal, keď Schwarza vymenil Gemerský. Zápas sa skôr dohrával, hralo sa viac v strede ihriska.
Pred 30 divákmi rozhodoval J. Chomjak, asistentmi boli T. Gyenes a Petergáč.
Bc. Štefan Tomášik
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.