Honce – Nižná Slaná 6:1 (2:0). Gól Nižnej Slanej:Máťaš a Karas. Naopak po dlhšom čase sa do zostavy vrátil Ján Junger. Oproti jesennej časti bolo domáce mužstvo posilnené o viacerých hráčov.Zápas sa začal rozohrávkou Nižnej Slanej. Domáci po získaní lopty zaútočili, ich útok obrana hostí odvrátila. Hneď z druhej akcie domáci skórovali, keď R. Kuzma prekonal Nemca vysokou strelou z pravej strany. 1:0. Neskôr začali mať domáci prevahu, keď hostia mali niekedy na vlastnej polovici všetkých hráčov. Domáci z prevahy vyťažili iba jeden gól. Po vyšachovaní obrany útočník domácich zvýšil vedenie. 2:0. Líder bol nebezpečný po rohových kopoch B. Kuzmu, keď dva rohy priamo ohrozili brankára hostí. Hostia si výraznejšiu šancu nevypracovali. Naopak domáci mali viacero príležitostí. Brankár hostí však úspešne zasahoval. Za hostí ohrozil brankára domácich Ján Junger strelou z 18 metrov. Dva nebezpečné útoky domácich odvrátil Hajči a dvakrát aj Valko. V závere polčasu sa hralo v strede poľa.
Domáci v druhom polčase nepremenili asi dve šance. Hostia znížili, keď po centri O. Jungera zľava Gelda prekonal domáceho brankára. 2:1. Hosťom gól pomohol, keď boli aktívnejší. V 60. minúte mali domáci po faule hráča hostí v šestnástke k dispozícii pokutový kop. Strelu R. Kuzmu Nemec vyrazil. Následne bol R. Kuzma v šanci, keď po centri z ľavej strany jeho hlavička letela nad bránku hostí. Domáci skórovali, keď Valkov odkop nenašiel spoluhráča. Domáci založili brejk a ich hráč zo samostatného nájazdu pridal tretí gól. 3:1. Hostia odpovedali asi troma akciami. Po prihrávke Jána Jungera Valko ohrozil domáceho brankára. Najväčšiu šancu mal Ján Junger po spolupráci Keršák – Leštach. Jeho zakončenie tesne minulo odkrytú časť domácej brány. Potvrdilo sa nedáš – dostaneš a z následnej akcie domáci zvýšili svoje vedenie. 4:1. Domáci mali po ďalšom faule hostí k dispozícii priamy kop. Strela domáceho hráča neohrozila brankára hostí. Hostia tiež kopali priamy kop, strela D. Hajčiho išla len do múru. Ďalšia strela Leštacha bola nepresná. Domáci aj hosťujúci tréner striedali, hostia hrali na troch útočníkov. Zraneného Dieho vymenil Gemerský. Domáci striedajúci hráč dosiahol gól po vyšachovaní obrany, keď skóroval do prázdnej bránky 5:1. V závere domáci pridali ďalší gól, keď Molnár strelou do šibenice prekonal Nemca. 6:1. V závere domáci už hru iba kontrolovali.
Pred 30 divákmi rozhodoval Poťmák.
Strelci Nižnej Slanej v jarnej časti :
1 gól: Die, O. Junger, Keršák
2 góly: D. Hajči, Gelda
3 góly:Valko
Celkové poradie:
8 gólov: Gelda,
7 gólov: O. Junger
6 gólov: Milko
3 góly: Karas, D. Hajči, Valko
2 góly: Keršák,
1 gól: Slovák, Prónai, Ján Junger, Die
Bc. Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.