Jovice - Nižná Slaná 2:2 (1:2). Góly hostí: Hajči, Gelda. Rozhodcovia: Lucza, Delegát: Hadar, Diváci: 70. Zostava Nižnej Slanej: Krnáč - Karas (C), Soják, Prónai, Schwarz – O. Junger, D. Hajči, P. Slovák, Gáll – Cangár, Gelda. Striedania: Gáll (46. min. Valko). Náhradníci: D. Valko, Š. Tomášik (B).Úvod zápasu bol z oboch strán vyrovnaný, mužstvá mali dobrý nástup do začiatku zápasu. Hra bola zo začiatku vyrovnaná. Potom však na lepšej úrovni hrali hostia. Veľké šance si však nevytvorili, strela Slováka bola nepresná. Svoje možnosti naznačil Hajči, keď z pravej strany brankár domácich jeho strelu vyrazil. Domáci sa dostávali občas do protiútokov, výraznú šancu si nevytvorili. Prvý gól padol kuriózne do siete hostí. Odkop stopérovi hostí celkom nevyšiel, lopta išla len na pravú stranu domácej obrany. Pravý obranca prehral súboj s domácim hráčom, ktorý sa dostal do nájazdu. Ten strelou k vzdialenejšej žrdi dostal svoje mužstvo do vedenia. 1:0. Hostia naznačili možnosti, po priamom kope Prónaia však bránu domácich neohrozili. Ďalšia strela Slováka bola nepresná. Dvaja stredoví záložníci prvý polčas hrali dobre, rozvíjali útoky hostí. Hostia následne vyrovnali. Po prihrávke od Slováka Gáll pristavil loptu Hajčimu. Ten strelou ľavou nohou do stredu brány na prekvapenie vyrovnal. 1:1. Hostia mali prevahu, hru režíroval Slovák, v akciách ho podporovali aj ďalší hráči zo zálohy, či útoku. Prevahu sa podarilo hosťom aj vyjadriť, keď po prihrávke od Hajčiho sa Gelda dostal do nájazdu. Následne prekonal domáceho brankára. 1:2. Domáci mali dve možnosti na skórovanie, oba hlavičky rovnakého hráča boli nepresné. Raz po chybe Sojáka musel loptu chytiť brankár. V závere polčase hra bola kúskovaná verdiktmi hlavného rozhodcu. Práve po jednom faule bol polčas ukončený.
Do druhého polčasu musel tréner hostí spraviť vynútené striedanie, Gáll však zaznamenal premiérový štart v jarnej časti. Domáci mali zo začiatku prevahu, avšak strelu im Prónai zblokoval. Potom sa hra vyrovnala, útočné akcie hostí však občas zastavoval hlavný rozhodca. Zlé vybehnutie domáceho brankára sa hosťom nepodarilo využiť, loptu smerujúcu do bránky domáci hráč odkopol. V hre hostí boli nepresnosti, či záložníci nehrali na takej úrovni ako v prvom polčase. Udrelo na opačnej strane, stredný záložník domácich dostal od hostí dosť priestoru na manévrovanie. Strelou k pravej žrdi prekonal brankára hostí. 2:2. Hostia sa snažili útočiť, avšak ich akcie boli rozhodcom zastavené aj vtedy, keď by nemali byť, napr. akcia Cangára. V inej situácii hrozilo, že by sa po prihrávke od Geldu dostali traja hráči hostí do sľubnej šance. Inú akciu im domáci prekazili, keď zdupľovali hráča, ktorý bol pri lopte. Domáci tréner poslal do hry nového hráča. Domáci zahrávali tri priame kopy, ale všetky boli nepresné. Ďalšiu strelu brankár hostí chytil. Hostia sa dostali do dvoch protiútokov. V prvom prípade faul na O. Jungera nebol odpískaný. V druhom prípade Valkovi zámer nevyšiel, keď chcel prekonať brankára. Roh O. Jungera bol odvrátený. Následná strela Prónaia bola veľmi nepresná. Na domácej strane to bolo podobne, keď vysoká strela skončila ďaleko za ihriskom. Po faule hráča hostí bola hra prerušená. Hostia neohrozili domácu bránku. Domáci mali síce miernu prevahu, veľa z nej nevyťažili. V závere po chybe stopéra hostí musel zasahovať brankár, keď strelu domáceho hráča vyrazil. Nižná Slaná zastavila víťaznú sériu Jovíc v jarnej časti, či prerušila sériu, keď u tohto súpera prehrala minimálne dvakrát.
Štefan Tomášik
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA II. TRIEDY DOMÁCICH ZÁPASOV PO 15. KOLE:
Ďalšie zápasy - II. trieda - 16. kolo: Honce – Plešivec, Rakovnica – Kečovo, Dedinky – Rožňava B, Ml. Brzotín – Čoltovo, Pača – Jovice, Nižná Slaná – Štítnik B.
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).