Gemerská Poloma ,,B“ – Rožňavské Bystré 0:2 (0:2). Bystrania konečne naplno bodovali. V 3. kole sa im to podarilo na ihrisku v Gemerskej Polome. Na dobrom teréne a vo veľkej horúčave si Bystrania hneď od začiatku zápasu vynútili hernú prevahu. Už v 5. minúte po rohu Minčíka, hlavou otvoril skóre Čapó. 0:1. Bystrania domácim nedali dýchať, hrali vo veľkom nasadení už aj s Janom Urbanom ml., ktorý spolu s Čapom poriadne motali hlavy domácej obrane. Ďalšie obrovské šance nevyužili Šály, Bernát, Minčík. Domáci mohli aj vyrovnať, keď po chybe stopéra sa rútil domáci záložník sám na brankára, no Máťaš bol na mieste. V 23. minúte J. Urban ml. vystrelil na V druhom polčase tempo mierne ochablo. Domáci sa snažili dať kontaktný gól, ale dobre hrajúca obrana Bystrého už Polomčanov do konca zápasu nepustila do vážnejšej šance. Bystrania mali aj v druhom polčase prevahu, zahrávali veľa rohových kopov. Najväčšie šance však Bernát, ani Minčík nepremenili.
Pred 60 divákmi rozhodoval Drenko.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Galata, Valent, Leng, Krága, Demko, J. Urban ml., Čapó, Šály, Minčík, Bernát. Striedal J. Urban st.
Miloš Leng
Foto: Peťo Urban
FOTOZÁBERY Z GEMERSKEJ POLOMY
{gallery}futbal/2011/pol{/gallery}
Prvá prehra Nižnej Slanej na súperovom ihrisku
Slavošovce – Nižná Slaná 2:0 (0:0).Hostia z Nižnej Slanej v treťom kole II. triedy opäť nenastúpili v kompletnej základnej zostave, keď chýbali kapitán V. Karas a I. Krnáč, a príchod P. Milka sa nepodarilo administratívne vybaviť.
Domáci začali dobre. Hneď v úvodnej minúte vyslal domáci stredopoliar strelu do pravého vinkla, ktorú brankár hostí kryl. Domáci mali herne navrch, útočili najmä po ľavej strane, odkiaľ posielal domáci záložník nebezpečné centre, ktoré robili hosťujúcej obrane problémy. Po faule O. Jungera zahrávali domáci nepriamy kop, center však brankár hostí zo skrumáže vyrazil. K lopte sa dostali hostia, ale po nahrávke domáci útočník netrafil bránu. Na druhej strane najkrajšiu akciu predviedli hostia, keď lopty sa dotkli takmer všetci hráči, ale strele J. Cangára chýbali centimetre. Po protiútoku nasledovala strela na bránu hostí, ktorú aj napriek odskoku tesne pred bránou brankár hostí stihol vyraziť na rohový kop. Po ňom mali hostia šťastie, keď hlavička domáceho kapitána len tesne minula bránu. Hostia tiež párkrát vystrelili na domácu bránu, no ich pokusy buď končili vedľa, alebo ich zneškodnil brankár domácich. Hosťujúci útočníci boli platní na domácu obranu, keď Juraj Junger zachytil domácu rozohrávku, ale chybu stopéra napravil predstopér. Domáci si vypracovali v závere polčasu ešte jednu príležitosť, ale zbytočne váhali so strelou spoza šestnástky a tak im loptu vracajúci Gunár odkopol.
Do druhého polčasu museli hostia spraviť vynútené striedania, keď sa v závere prvého polčasu zranil S. Drábik a z kondičných dôvodov bol striedaný M. Ambróz. V úvode domáci zachytili rozohrávku hostí zo stredového kruhu, no strela domácich skončila nad ľavým vinklom. O pár minút kopali domáci rohový kop a lopta skončila na brvne. Potom však hostia prevzali iniciatívu v strede poľa a vytvorili si prevahu. Na dlhý aut M. Hajčiho si nabehol P. Slovák a preloboval nielen brankára, ale aj bránu.
Krátko potom hosťujúci brankár vyhodil loptu Cangárovi a po faule na neho mali hostia výhodu priameho kopu. Dobre umiestnej strele P. Slováka chýbala však razancia a tak ju domáci brankár s námahou vyrazil na roh.
Ďalšiu šancu mal Juraj Junger, keď po prihrávke od P. Slováka pri strele z prvej nezvolil najlepšie zakončenie. Treba však pochváliť aj domáceho brankára, ktorý loptu vyrazil. Potom však pri protiútoku domácich hostia pred šestnástkou faulovali. Domáci zahrali zrejme signál a po veľmi tvrdej prízemnej strele ku ľavej žrdi sa ujali vedenia, hoci brankár hostí si na loptu siahol. O pár minút sa domáci kapitán pri rohu tentokrát nemýlil a zvýšil vedenie na 2:0.
Hostia preskupili rady, čím sa oslabil stred poľa. Na ihrisko prišiel striedajúci Ján Junger. Domáci vyslali na hosťujúcu bránu ešte jednu strelu, ale brankár hostí ju kryl. Hostia mali ešte pár striel, no neboli veľmi nebezpečné. V závere dohrávali desiati, keď sa zranil M. Hajči, no hrali lepšie, ako keď hrali jedenásti.
Po zápase tréner domácich uznal prevahu hostí v druhom polčase a uznal, že boli lepším mužstvom. Futbal sa však hrá na góly a tie strelili len domáci.
Zostava hostí: Š.Tomášik - O. Junger, D. Hajči, Š. Gunár, V. Hlaváč -M. Ambróz (
Stretnutie dobre zvládla rozhodcovská trojica, či delegát zápasu.
Štefan Tomášik
II. TRIEDA VÝSLEDKY 3. KOLA:
Čoltovo – Dedinky, 3:1, Slavošovce – Nižná Slaná 2:0, Drnava – Pača nehralo sa, hostia neprišli, Bohúňovo – Kovstav 3:0, Ml. Brzotín – Jovice 9:1, Gemerská Poloma B – Rožň. Bystré 0:2, Kečovo – Hrhov 5:2
TABUĽKA II. TRIEDY PO NEÚPLNOM 3. KOLE:
|
1. |
Slavošovce |
3 |
3 |
0 |
0 |
12:4 |
9 |
|
2. |
Drnava |
2 |
2 |
0 |
0 |
11:1 |
6 |
|
3. |
Ml. Brzotín |
3 |
2 |
0 |
1 |
13:5 |
6 |
|
4.. |
Hrhov |
3 |
2 |
0 |
1 |
12:8 |
6 |
|
5 |
Čoltovo |
3 |
2 |
0 |
1 |
7:5 |
6 |
|
6. |
Bohúňovo |
3 |
1 |
2 |
0 |
5:2 |
5 |
|
7. |
Rožňavské Bystré |
3 |
1 |
1 |
1 |
4:3 |
4 |
|
8. |
Nižná Slaná |
3 |
1 |
1 |
1 |
5:5 |
4 |
|
9. |
Kečovo |
2 |
1 |
0 |
0 |
7:2 |
3 |
|
10. |
Dedinky |
2 |
1 |
0 |
1 |
4:4 |
3 |
|
11. |
Gem. Poloma B |
3 |
1 |
0 |
2 |
4:11 |
3 |
|
12. |
Rakovnica |
2 |
0 |
1 |
1 |
2:4 |
1 |
|
13. |
Jovice |
3 |
0 |
1 |
2 |
2:18 |
1 |
|
14. |
Pača |
2 |
0 |
0 |
2 |
3:6 |
0 |
|
15. |
Kovstav |
3 |
0 |
0 |
3 |
2:12 |
0 |
I. TRIEDA VÝSLEDKY 3. KOLA:
Vlachovo - Gem. Poloma 0:4, Brzotín - Honce 3:2, Kružná - Krh. Dlhá Lúka 1:2, Vyšná Slaná - Lipovník 0:5, Betliar - Jablonov 2:2, Dobšiná - Dlhá Ves 5:0, Rudná - Plešivec 12:0 (nedohrané pre pokles hráčov pod 7).
TABUĽKA I. TRIEDY PO NEÚPLNOM 3. KOLE
|
1. |
Dobšiná |
3 |
3 |
0 |
0 |
17:0 |
9 |
|
2. |
Krh. Dlhá Lúka |
3 |
3 |
0 |
0 |
11:2 |
9 |
|
3. |
Rudná |
3 |
2 |
0 |
1 |
17:2 |
6 |
|
4. |
Gem. Poloma |
3 |
2 |
0 |
1 |
6:6 |
6 |
|
5. |
Lipovník |
2 |
1 |
1 |
0 |
5:0 |
4 |
|
6. |
Kružná |
3 |
1 |
1 |
1 |
3:3 |
4 |
|
7. |
Honce |
3 |
1 |
0 |
3 |
6:8 |
3 |
|
8. |
Brzotín |
2 |
1 |
0 |
1 |
3:8 |
3 |
|
9. |
Dlhá Ves |
3 |
1 |
0 |
2 |
3:9 |
3 |
|
10. |
Plešivec |
3 |
1 |
0 |
2 |
2:19 |
3 |
|
11. |
Betliar |
3 |
0 |
2 |
1 |
6:7 |
2 |
|
12. |
Vyšná Slaná |
2 |
0 |
1 |
1 |
2:7 |
1 |
|
13. |
Jablonov n/T |
2 |
0 |
1 |
1 |
3:4 |
1 |
|
14. |
Vlachovo |
3 |
0 |
0 |
3 |
2:10 |
0 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY:
I. TRIEDA - 4. kolo 29.8.2010 16:00: Dlhá Ves - Jablonov n/T, Lipovník - Betliar, Krh. Dlhá Lúka - Vyšná Slaná, Honce – Kružná, Gemerská Poloma – Brzotín, Plešivec – Vlachovo, Dobšiná – Rudná
II. TRIEDA - 4. kolo 28.-29.8.2010 o 16.00 hod.: voľno – Hrhov, Rožň. Bystré – Kečovo, Jovice - Gemerská Poloma B, Kovstav - Ml. Brzotín, Pača – Bohúňovo, Nižná Slaná – Drnava, Dedinky – Slavošovce, Rakovnica – Čoltovo.
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).