Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Fábian, Valent, Krága, Hajdu, Leng, Dorkin, Čapó, Rusnyák, Urban, Minčík. Striedali Tomko, Galata.
Miloš Leng

Ďalšie výsledky II. triedy: Slavošovce - Hrhov 3:1, Nižná Slaná - Pača 4:3, Drnava - Kečovo 8:0, Dedinky - Kovstav 4:1. Kovstav nastúpil v Dedinkách iba s deviatimi hráčmi, ale ešte 3 min. pred koncom II. polčasu vyhrávali 0:1.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 28. KOLE
|
1. |
Drnava |
22 |
19 |
2 |
1 |
105:19 |
59 |
|
2. |
Slavošovce |
22 |
17 |
0 |
5 |
82:33 |
51 |
|
3. |
Rožň. Bystré |
22 |
14 |
3 |
5 |
79:51 |
45 |
|
4. |
Hrhov |
22 |
14 |
0 |
8 |
77:49 |
42 |
|
5. |
Bohúňovo |
22 |
11 |
6 |
5 |
49:29 |
39 |
|
6. |
Pača |
23 |
12 |
2 |
9 |
68:40 |
38 |
|
7. |
Dedinky |
22 |
8 |
5 |
9 |
42:53 |
29 |
|
8. |
Kečovo |
22 |
7 |
5 |
10 |
49:65 |
26 |
|
9. |
Čoltovo |
22 |
7 |
4 |
11 |
44:63 |
25 |
|
10. |
Nižná Slaná |
23 |
7 |
2 |
14 |
52:79 |
23 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
23 |
4 |
3 |
16 |
30:84 |
15 |
|
12. |
Jovice |
22 |
4 |
3 |
15 |
30:86 |
15 |
|
13. |
Kovstav |
22 |
2 |
3 |
18 |
31:88 |
9 |
Poradie najlepších strelcov II. triedy po 28. kole:
44 gólov - J. Urban (Rožňavské Bystré)
28 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača)
27 gólov - M. Mázik (Drnava)
24 gólov - O. Varga (Slavošovce)
23 gólov - G. Zoller (Kečovo)
22 gólov - T. Novák (Dedinky)
20 gólov - M. Balco (Slavošovce)
18 gólov - F. Kovács (Drnava)
15 gólov - G. Veverica (Hrhov), R. Orbán (Drnava)
14 gólov - R. Lörinc (Kečovo), Cangár (Nižná Slaná), P. Milko (N. Slaná)
13 gólov - P. Minčík (Rožň. Bystré), L. Fabián (Drnava), M. Dunka (Hrhov)
12 gólov - Grulyó (Hrhov), J. Váradi (Bohúňovo)
11 gólov - D. Dunka (Hrhov), F. Čapó (Rožň. Bystré)
10 gólov - J. Spišák (Jovice), Széplaky (Čoltovo), T. Lörinc (Kečovo), L. Hranyó (Hrhov), atď.
29. kolo: Nižná Slaná, Kovstav, Ml. Brzotín - voľno, Pača - Dedinky, Jovice - Čoltovo, Rožňavské Bystré - Slavošovce, Hrhov - Drnava, Kečovo - Bohúňovo.
FUTBALOVÉ VÝSLEDKY LIGOVÝCH MUŽSTIEV
IV. liga JUH (dospelí) 29. kolo: Rudňany – Strážske 0:2, V. Kapušany - Kr. Chlmec 2:1, Štítnik - V. Folkmar 1:0, Rožňava - V. Revištia 3:1, Krompachy - Hrabušice 2:0, Haniska - Turňa n/B 9:1, Sobrance – Medzev 0:1.
V. liga JZ (dospelí) 25. kolo: Krh. Podhradie – Harichovce 2:1, Sp. Vlachy - Sp. N. Ves "B" 1:0, Helcmanovce - Prakovce 3:0, Koš. N. Ves - Smižany 1:2, Gem. Hôrka - Margecany 3:1, Teplička - Ťahanovce 3:2, Jaklovce - Gelnica 4:1.
I. TRIEDA VO FUTBALE
Dlhej Vsi ušiel v G. Polome bod 5 minút pred koncom zápasu
Družstevník Gemerská Poloma - TJ ZK Dlhá Ves 1:0 (0:0), skóroval Rasťo Greško. Domáce mužstvo znova nastúpilo s mladými hráčmi, ale ich hra bola rozháraná. Niektorí starší hráči dávali svoju nespokojnosť patrične aj s komentárom. Hostia umnou taktickou hrou držali hráčov z domáceho mužstva ďalej od svojho pokutového územia. A čo aj prešlo, brankár hostí mal niekoľko zázračných zákrokov a podržal svoje mužstvo. V polčasovej prestávke došlo ku stredaniu: prišli bratia Greškovci, a i keď hra stále nešla podľa predstáv, v 85. min. práve Rasťo Greško rozhodol, že tri body ostali doma. Pred 120 divákmi rozhodoval Farkaš pomáhal mu na čiare Poťmák. Tréner domáceho mužstva pán Smerek povedal: „Hostia zahrali takticky veľmi dobre a bod by si zaslúžili“. Tréner hosti pán Toth: „Hrali sme dobre, ale len pred pokutové územie. V útoku sme boli bezzubí“.
L. Székely
Ostatné výsledky 25. kola:
Honce – Plešivec 4:1 (2:0), góly: J. Pástor
- TABUĽKA I. TRIEDY PO 25. KOLE
|
1. |
Lipovník |
25 |
18 |
5 |
2 |
81:21 |
59 |
|
2. |
Dobšiná |
25 |
15 |
8 |
2 |
73:22 |
53 |
|
3. |
Gemerská Poloma |
25 |
14 |
4 |
7 |
47:44 |
46 |
|
4. |
Rudná |
25 |
12 |
6 |
7 |
66:41 |
42 |
|
5. |
Krh. Dlhá Lúka |
25 |
12 |
4 |
9 |
55:41 |
40 |
|
6. |
Jablonov n/T |
25 |
11 |
5 |
9 |
48:44 |
38 |
|
7. |
Brzotín |
25 |
10 |
5 |
10 |
38:54 |
35 |
|
8. |
Kružná |
25 |
11 |
1 |
13 |
64:54 |
34 |
|
9. |
Dlhá Ves |
25 |
10 |
3 |
12 |
55:48 |
33 |
|
10. |
Betliar |
25 |
9 |
6 |
10 |
33:39 |
33 |
|
10. |
Vyšná Slaná |
25 |
8 |
8 |
8 |
46:49 |
32 |
|
12. |
Vlachovo |
25 |
6 |
0 |
19 |
32:76 |
18 |
|
13. |
Plešivec |
25 |
5 |
1 |
19 |
24:92 |
16 |
|
14. |
Honce |
25 |
4 |
2 |
19 |
25:67 |
14 |

































Čoltovo - Rožňavské Bystré 3:3 (3:1). V 28. kole futbalovej druhej triedy Bystrania v Čoltove neoslnili. Katastrofálny úvod naznačil, že tu Bystré dnes nevyhrá. Hlavnou príčinou bolo asi to, že sa hralo doobedu a hráči boli ešte ospalí. Obrana nestíhala na domácich útočníkov, záloha a útok boli len štatisti. Kým sa Bystrania spamätali, už bolo 3:0 pre domácich. Po polhodine hry však J. Urban znížil na 3:1. Druhý polčas sa Bystrania usadili na polovici domácich, no nedôrazné zakončenie víťazstvo neprinieslo. Výnimkou boli len góly Urbana na 3:2 a 8 min pred koncom gól Fábiana z rohu hlavou na 3:3.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-