Čoltovo - Rožňavské Bystré 3:3 (3:1). V 28. kole futbalovej druhej triedy Bystrania v Čoltove neoslnili. Katastrofálny úvod naznačil, že tu Bystré dnes nevyhrá. Hlavnou príčinou bolo asi to, že sa hralo doobedu a hráči boli ešte ospalí. Obrana nestíhala na domácich útočníkov, záloha a útok boli len štatisti. Kým sa Bystrania spamätali, už bolo 3:0 pre domácich. Po polhodine hry však J. Urban znížil na 3:1. Druhý polčas sa Bystrania usadili na polovici domácich, no nedôrazné zakončenie víťazstvo neprinieslo. Výnimkou boli len góly Urbana na 3:2 a 8 min pred koncom gól Fábiana z rohu hlavou na 3:3.Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Fábian, Valent, Krága, Hajdu, Leng, Dorkin, Čapó, Rusnyák, Urban, Minčík. Striedali Tomko, Galata.
Miloš Leng
Ďalšie výsledky II. triedy: Slavošovce - Hrhov 3:1, Nižná Slaná - Pača 4:3, Drnava - Kečovo 8:0, Dedinky - Kovstav 4:1. Kovstav nastúpil v Dedinkách iba s deviatimi hráčmi, ale ešte 3 min. pred koncom II. polčasu vyhrávali 0:1.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 28. KOLE
|
1. |
Drnava |
22 |
19 |
2 |
1 |
105:19 |
59 |
|
2. |
Slavošovce |
22 |
17 |
0 |
5 |
82:33 |
51 |
|
3. |
Rožň. Bystré |
22 |
14 |
3 |
5 |
79:51 |
45 |
|
4. |
Hrhov |
22 |
14 |
0 |
8 |
77:49 |
42 |
|
5. |
Bohúňovo |
22 |
11 |
6 |
5 |
49:29 |
39 |
|
6. |
Pača |
23 |
12 |
2 |
9 |
68:40 |
38 |
|
7. |
Dedinky |
22 |
8 |
5 |
9 |
42:53 |
29 |
|
8. |
Kečovo |
22 |
7 |
5 |
10 |
49:65 |
26 |
|
9. |
Čoltovo |
22 |
7 |
4 |
11 |
44:63 |
25 |
|
10. |
Nižná Slaná |
23 |
7 |
2 |
14 |
52:79 |
23 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
23 |
4 |
3 |
16 |
30:84 |
15 |
|
12. |
Jovice |
22 |
4 |
3 |
15 |
30:86 |
15 |
|
13. |
Kovstav |
22 |
2 |
3 |
18 |
31:88 |
9 |
Poradie najlepších strelcov II. triedy po 28. kole:
44 gólov - J. Urban (Rožňavské Bystré)
28 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača)
27 gólov - M. Mázik (Drnava)
24 gólov - O. Varga (Slavošovce)
23 gólov - G. Zoller (Kečovo)
22 gólov - T. Novák (Dedinky)
20 gólov - M. Balco (Slavošovce)
18 gólov - F. Kovács (Drnava)
15 gólov - G. Veverica (Hrhov), R. Orbán (Drnava)
14 gólov - R. Lörinc (Kečovo), Cangár (Nižná Slaná), P. Milko (N. Slaná)
13 gólov - P. Minčík (Rožň. Bystré), L. Fabián (Drnava), M. Dunka (Hrhov)
12 gólov - Grulyó (Hrhov), J. Váradi (Bohúňovo)
11 gólov - D. Dunka (Hrhov), F. Čapó (Rožň. Bystré)
10 gólov - J. Spišák (Jovice), Széplaky (Čoltovo), T. Lörinc (Kečovo), L. Hranyó (Hrhov), atď.
29. kolo: Nižná Slaná, Kovstav, Ml. Brzotín - voľno, Pača - Dedinky, Jovice - Čoltovo, Rožňavské Bystré - Slavošovce, Hrhov - Drnava, Kečovo - Bohúňovo.
FUTBALOVÉ VÝSLEDKY LIGOVÝCH MUŽSTIEV
IV. liga JUH (dospelí) 29. kolo: Rudňany – Strážske 0:2, V. Kapušany - Kr. Chlmec 2:1, Štítnik - V. Folkmar 1:0, Rožňava - V. Revištia 3:1, Krompachy - Hrabušice 2:0, Haniska - Turňa n/B 9:1, Sobrance – Medzev 0:1.
V. liga JZ (dospelí) 25. kolo: Krh. Podhradie – Harichovce 2:1, Sp. Vlachy - Sp. N. Ves "B" 1:0, Helcmanovce - Prakovce 3:0, Koš. N. Ves - Smižany 1:2, Gem. Hôrka - Margecany 3:1, Teplička - Ťahanovce 3:2, Jaklovce - Gelnica 4:1.
I. TRIEDA VO FUTBALE
Dlhej Vsi ušiel v G. Polome bod 5 minút pred koncom zápasu
Družstevník Gemerská Poloma - TJ ZK Dlhá Ves 1:0 (0:0), skóroval Rasťo Greško. Domáce mužstvo znova nastúpilo s mladými hráčmi, ale ich hra bola rozháraná. Niektorí starší hráči dávali svoju nespokojnosť patrične aj s komentárom. Hostia umnou taktickou hrou držali hráčov z domáceho mužstva ďalej od svojho pokutového územia. A čo aj prešlo, brankár hostí mal niekoľko zázračných zákrokov a podržal svoje mužstvo. V polčasovej prestávke došlo ku stredaniu: prišli bratia Greškovci, a i keď hra stále nešla podľa predstáv, v 85. min. práve Rasťo Greško rozhodol, že tri body ostali doma. Pred 120 divákmi rozhodoval Farkaš pomáhal mu na čiare Poťmák. Tréner domáceho mužstva pán Smerek povedal: „Hostia zahrali takticky veľmi dobre a bod by si zaslúžili“. Tréner hosti pán Toth: „Hrali sme dobre, ale len pred pokutové územie. V útoku sme boli bezzubí“.
L. Székely
Ostatné výsledky 25. kola:
Honce – Plešivec 4:1 (2:0), góly: J. Pástor
- TABUĽKA I. TRIEDY PO 25. KOLE
|
1. |
Lipovník |
25 |
18 |
5 |
2 |
81:21 |
59 |
|
2. |
Dobšiná |
25 |
15 |
8 |
2 |
73:22 |
53 |
|
3. |
Gemerská Poloma |
25 |
14 |
4 |
7 |
47:44 |
46 |
|
4. |
Rudná |
25 |
12 |
6 |
7 |
66:41 |
42 |
|
5. |
Krh. Dlhá Lúka |
25 |
12 |
4 |
9 |
55:41 |
40 |
|
6. |
Jablonov n/T |
25 |
11 |
5 |
9 |
48:44 |
38 |
|
7. |
Brzotín |
25 |
10 |
5 |
10 |
38:54 |
35 |
|
8. |
Kružná |
25 |
11 |
1 |
13 |
64:54 |
34 |
|
9. |
Dlhá Ves |
25 |
10 |
3 |
12 |
55:48 |
33 |
|
10. |
Betliar |
25 |
9 |
6 |
10 |
33:39 |
33 |
|
10. |
Vyšná Slaná |
25 |
8 |
8 |
8 |
46:49 |
32 |
|
12. |
Vlachovo |
25 |
6 |
0 |
19 |
32:76 |
18 |
|
13. |
Plešivec |
25 |
5 |
1 |
19 |
24:92 |
16 |
|
14. |
Honce |
25 |
4 |
2 |
19 |
25:67 |
14 |
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).