Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Fábian, Valent, Krága, Hajdu, Leng, Dorkin, Čapó, Rusnyák, Urban, Minčík. Striedali Tomko, Galata.
Miloš Leng

Ďalšie výsledky II. triedy: Slavošovce - Hrhov 3:1, Nižná Slaná - Pača 4:3, Drnava - Kečovo 8:0, Dedinky - Kovstav 4:1. Kovstav nastúpil v Dedinkách iba s deviatimi hráčmi, ale ešte 3 min. pred koncom II. polčasu vyhrávali 0:1.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 28. KOLE
|
1. |
Drnava |
22 |
19 |
2 |
1 |
105:19 |
59 |
|
2. |
Slavošovce |
22 |
17 |
0 |
5 |
82:33 |
51 |
|
3. |
Rožň. Bystré |
22 |
14 |
3 |
5 |
79:51 |
45 |
|
4. |
Hrhov |
22 |
14 |
0 |
8 |
77:49 |
42 |
|
5. |
Bohúňovo |
22 |
11 |
6 |
5 |
49:29 |
39 |
|
6. |
Pača |
23 |
12 |
2 |
9 |
68:40 |
38 |
|
7. |
Dedinky |
22 |
8 |
5 |
9 |
42:53 |
29 |
|
8. |
Kečovo |
22 |
7 |
5 |
10 |
49:65 |
26 |
|
9. |
Čoltovo |
22 |
7 |
4 |
11 |
44:63 |
25 |
|
10. |
Nižná Slaná |
23 |
7 |
2 |
14 |
52:79 |
23 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
23 |
4 |
3 |
16 |
30:84 |
15 |
|
12. |
Jovice |
22 |
4 |
3 |
15 |
30:86 |
15 |
|
13. |
Kovstav |
22 |
2 |
3 |
18 |
31:88 |
9 |
Poradie najlepších strelcov II. triedy po 28. kole:
44 gólov - J. Urban (Rožňavské Bystré)
28 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača)
27 gólov - M. Mázik (Drnava)
24 gólov - O. Varga (Slavošovce)
23 gólov - G. Zoller (Kečovo)
22 gólov - T. Novák (Dedinky)
20 gólov - M. Balco (Slavošovce)
18 gólov - F. Kovács (Drnava)
15 gólov - G. Veverica (Hrhov), R. Orbán (Drnava)
14 gólov - R. Lörinc (Kečovo), Cangár (Nižná Slaná), P. Milko (N. Slaná)
13 gólov - P. Minčík (Rožň. Bystré), L. Fabián (Drnava), M. Dunka (Hrhov)
12 gólov - Grulyó (Hrhov), J. Váradi (Bohúňovo)
11 gólov - D. Dunka (Hrhov), F. Čapó (Rožň. Bystré)
10 gólov - J. Spišák (Jovice), Széplaky (Čoltovo), T. Lörinc (Kečovo), L. Hranyó (Hrhov), atď.
29. kolo: Nižná Slaná, Kovstav, Ml. Brzotín - voľno, Pača - Dedinky, Jovice - Čoltovo, Rožňavské Bystré - Slavošovce, Hrhov - Drnava, Kečovo - Bohúňovo.
FUTBALOVÉ VÝSLEDKY LIGOVÝCH MUŽSTIEV
IV. liga JUH (dospelí) 29. kolo: Rudňany – Strážske 0:2, V. Kapušany - Kr. Chlmec 2:1, Štítnik - V. Folkmar 1:0, Rožňava - V. Revištia 3:1, Krompachy - Hrabušice 2:0, Haniska - Turňa n/B 9:1, Sobrance – Medzev 0:1.
V. liga JZ (dospelí) 25. kolo: Krh. Podhradie – Harichovce 2:1, Sp. Vlachy - Sp. N. Ves "B" 1:0, Helcmanovce - Prakovce 3:0, Koš. N. Ves - Smižany 1:2, Gem. Hôrka - Margecany 3:1, Teplička - Ťahanovce 3:2, Jaklovce - Gelnica 4:1.
I. TRIEDA VO FUTBALE
Dlhej Vsi ušiel v G. Polome bod 5 minút pred koncom zápasu
Družstevník Gemerská Poloma - TJ ZK Dlhá Ves 1:0 (0:0), skóroval Rasťo Greško. Domáce mužstvo znova nastúpilo s mladými hráčmi, ale ich hra bola rozháraná. Niektorí starší hráči dávali svoju nespokojnosť patrične aj s komentárom. Hostia umnou taktickou hrou držali hráčov z domáceho mužstva ďalej od svojho pokutového územia. A čo aj prešlo, brankár hostí mal niekoľko zázračných zákrokov a podržal svoje mužstvo. V polčasovej prestávke došlo ku stredaniu: prišli bratia Greškovci, a i keď hra stále nešla podľa predstáv, v 85. min. práve Rasťo Greško rozhodol, že tri body ostali doma. Pred 120 divákmi rozhodoval Farkaš pomáhal mu na čiare Poťmák. Tréner domáceho mužstva pán Smerek povedal: „Hostia zahrali takticky veľmi dobre a bod by si zaslúžili“. Tréner hosti pán Toth: „Hrali sme dobre, ale len pred pokutové územie. V útoku sme boli bezzubí“.
L. Székely
Ostatné výsledky 25. kola:
Honce – Plešivec 4:1 (2:0), góly: J. Pástor
- TABUĽKA I. TRIEDY PO 25. KOLE
|
1. |
Lipovník |
25 |
18 |
5 |
2 |
81:21 |
59 |
|
2. |
Dobšiná |
25 |
15 |
8 |
2 |
73:22 |
53 |
|
3. |
Gemerská Poloma |
25 |
14 |
4 |
7 |
47:44 |
46 |
|
4. |
Rudná |
25 |
12 |
6 |
7 |
66:41 |
42 |
|
5. |
Krh. Dlhá Lúka |
25 |
12 |
4 |
9 |
55:41 |
40 |
|
6. |
Jablonov n/T |
25 |
11 |
5 |
9 |
48:44 |
38 |
|
7. |
Brzotín |
25 |
10 |
5 |
10 |
38:54 |
35 |
|
8. |
Kružná |
25 |
11 |
1 |
13 |
64:54 |
34 |
|
9. |
Dlhá Ves |
25 |
10 |
3 |
12 |
55:48 |
33 |
|
10. |
Betliar |
25 |
9 |
6 |
10 |
33:39 |
33 |
|
10. |
Vyšná Slaná |
25 |
8 |
8 |
8 |
46:49 |
32 |
|
12. |
Vlachovo |
25 |
6 |
0 |
19 |
32:76 |
18 |
|
13. |
Plešivec |
25 |
5 |
1 |
19 |
24:92 |
16 |
|
14. |
Honce |
25 |
4 |
2 |
19 |
25:67 |
14 |

































Čoltovo - Rožňavské Bystré 3:3 (3:1). V 28. kole futbalovej druhej triedy Bystrania v Čoltove neoslnili. Katastrofálny úvod naznačil, že tu Bystré dnes nevyhrá. Hlavnou príčinou bolo asi to, že sa hralo doobedu a hráči boli ešte ospalí. Obrana nestíhala na domácich útočníkov, záloha a útok boli len štatisti. Kým sa Bystrania spamätali, už bolo 3:0 pre domácich. Po polhodine hry však J. Urban znížil na 3:1. Druhý polčas sa Bystrania usadili na polovici domácich, no nedôrazné zakončenie víťazstvo neprinieslo. Výnimkou boli len góly Urbana na 3:2 a 8 min pred koncom gól Fábiana z rohu hlavou na 3:3.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-