Čoltovo - Rožňavské Bystré 3:3 (3:1). V 28. kole futbalovej druhej triedy Bystrania v Čoltove neoslnili. Katastrofálny úvod naznačil, že tu Bystré dnes nevyhrá. Hlavnou príčinou bolo asi to, že sa hralo doobedu a hráči boli ešte ospalí. Obrana nestíhala na domácich útočníkov, záloha a útok boli len štatisti. Kým sa Bystrania spamätali, už bolo 3:0 pre domácich. Po polhodine hry však J. Urban znížil na 3:1. Druhý polčas sa Bystrania usadili na polovici domácich, no nedôrazné zakončenie víťazstvo neprinieslo. Výnimkou boli len góly Urbana na 3:2 a 8 min pred koncom gól Fábiana z rohu hlavou na 3:3.Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Fábian, Valent, Krága, Hajdu, Leng, Dorkin, Čapó, Rusnyák, Urban, Minčík. Striedali Tomko, Galata.
Miloš Leng
Ďalšie výsledky II. triedy: Slavošovce - Hrhov 3:1, Nižná Slaná - Pača 4:3, Drnava - Kečovo 8:0, Dedinky - Kovstav 4:1. Kovstav nastúpil v Dedinkách iba s deviatimi hráčmi, ale ešte 3 min. pred koncom II. polčasu vyhrávali 0:1.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 28. KOLE
|
1. |
Drnava |
22 |
19 |
2 |
1 |
105:19 |
59 |
|
2. |
Slavošovce |
22 |
17 |
0 |
5 |
82:33 |
51 |
|
3. |
Rožň. Bystré |
22 |
14 |
3 |
5 |
79:51 |
45 |
|
4. |
Hrhov |
22 |
14 |
0 |
8 |
77:49 |
42 |
|
5. |
Bohúňovo |
22 |
11 |
6 |
5 |
49:29 |
39 |
|
6. |
Pača |
23 |
12 |
2 |
9 |
68:40 |
38 |
|
7. |
Dedinky |
22 |
8 |
5 |
9 |
42:53 |
29 |
|
8. |
Kečovo |
22 |
7 |
5 |
10 |
49:65 |
26 |
|
9. |
Čoltovo |
22 |
7 |
4 |
11 |
44:63 |
25 |
|
10. |
Nižná Slaná |
23 |
7 |
2 |
14 |
52:79 |
23 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
23 |
4 |
3 |
16 |
30:84 |
15 |
|
12. |
Jovice |
22 |
4 |
3 |
15 |
30:86 |
15 |
|
13. |
Kovstav |
22 |
2 |
3 |
18 |
31:88 |
9 |
Poradie najlepších strelcov II. triedy po 28. kole:
44 gólov - J. Urban (Rožňavské Bystré)
28 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača)
27 gólov - M. Mázik (Drnava)
24 gólov - O. Varga (Slavošovce)
23 gólov - G. Zoller (Kečovo)
22 gólov - T. Novák (Dedinky)
20 gólov - M. Balco (Slavošovce)
18 gólov - F. Kovács (Drnava)
15 gólov - G. Veverica (Hrhov), R. Orbán (Drnava)
14 gólov - R. Lörinc (Kečovo), Cangár (Nižná Slaná), P. Milko (N. Slaná)
13 gólov - P. Minčík (Rožň. Bystré), L. Fabián (Drnava), M. Dunka (Hrhov)
12 gólov - Grulyó (Hrhov), J. Váradi (Bohúňovo)
11 gólov - D. Dunka (Hrhov), F. Čapó (Rožň. Bystré)
10 gólov - J. Spišák (Jovice), Széplaky (Čoltovo), T. Lörinc (Kečovo), L. Hranyó (Hrhov), atď.
29. kolo: Nižná Slaná, Kovstav, Ml. Brzotín - voľno, Pača - Dedinky, Jovice - Čoltovo, Rožňavské Bystré - Slavošovce, Hrhov - Drnava, Kečovo - Bohúňovo.
FUTBALOVÉ VÝSLEDKY LIGOVÝCH MUŽSTIEV
IV. liga JUH (dospelí) 29. kolo: Rudňany – Strážske 0:2, V. Kapušany - Kr. Chlmec 2:1, Štítnik - V. Folkmar 1:0, Rožňava - V. Revištia 3:1, Krompachy - Hrabušice 2:0, Haniska - Turňa n/B 9:1, Sobrance – Medzev 0:1.
V. liga JZ (dospelí) 25. kolo: Krh. Podhradie – Harichovce 2:1, Sp. Vlachy - Sp. N. Ves "B" 1:0, Helcmanovce - Prakovce 3:0, Koš. N. Ves - Smižany 1:2, Gem. Hôrka - Margecany 3:1, Teplička - Ťahanovce 3:2, Jaklovce - Gelnica 4:1.
I. TRIEDA VO FUTBALE
Dlhej Vsi ušiel v G. Polome bod 5 minút pred koncom zápasu
Družstevník Gemerská Poloma - TJ ZK Dlhá Ves 1:0 (0:0), skóroval Rasťo Greško. Domáce mužstvo znova nastúpilo s mladými hráčmi, ale ich hra bola rozháraná. Niektorí starší hráči dávali svoju nespokojnosť patrične aj s komentárom. Hostia umnou taktickou hrou držali hráčov z domáceho mužstva ďalej od svojho pokutového územia. A čo aj prešlo, brankár hostí mal niekoľko zázračných zákrokov a podržal svoje mužstvo. V polčasovej prestávke došlo ku stredaniu: prišli bratia Greškovci, a i keď hra stále nešla podľa predstáv, v 85. min. práve Rasťo Greško rozhodol, že tri body ostali doma. Pred 120 divákmi rozhodoval Farkaš pomáhal mu na čiare Poťmák. Tréner domáceho mužstva pán Smerek povedal: „Hostia zahrali takticky veľmi dobre a bod by si zaslúžili“. Tréner hosti pán Toth: „Hrali sme dobre, ale len pred pokutové územie. V útoku sme boli bezzubí“.
L. Székely
Ostatné výsledky 25. kola:
Honce – Plešivec 4:1 (2:0), góly: J. Pástor
- TABUĽKA I. TRIEDY PO 25. KOLE
|
1. |
Lipovník |
25 |
18 |
5 |
2 |
81:21 |
59 |
|
2. |
Dobšiná |
25 |
15 |
8 |
2 |
73:22 |
53 |
|
3. |
Gemerská Poloma |
25 |
14 |
4 |
7 |
47:44 |
46 |
|
4. |
Rudná |
25 |
12 |
6 |
7 |
66:41 |
42 |
|
5. |
Krh. Dlhá Lúka |
25 |
12 |
4 |
9 |
55:41 |
40 |
|
6. |
Jablonov n/T |
25 |
11 |
5 |
9 |
48:44 |
38 |
|
7. |
Brzotín |
25 |
10 |
5 |
10 |
38:54 |
35 |
|
8. |
Kružná |
25 |
11 |
1 |
13 |
64:54 |
34 |
|
9. |
Dlhá Ves |
25 |
10 |
3 |
12 |
55:48 |
33 |
|
10. |
Betliar |
25 |
9 |
6 |
10 |
33:39 |
33 |
|
10. |
Vyšná Slaná |
25 |
8 |
8 |
8 |
46:49 |
32 |
|
12. |
Vlachovo |
25 |
6 |
0 |
19 |
32:76 |
18 |
|
13. |
Plešivec |
25 |
5 |
1 |
19 |
24:92 |
16 |
|
14. |
Honce |
25 |
4 |
2 |
19 |
25:67 |
14 |
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.