Poďme chvíľu tipovať futbalové zápasy prichádzajúceho víkendu Doporučený
Napísal(a) OD
Poďme si na chvíľku zatipovať futbalové zápasy riadené ObFZ Rožňava, ktoré sa hrajú podľa vyžrebovania v túto sobotu a nedeľu (20.- 21.8). Aj keď vám neponúknem za výhru žiadnu cenu, len obyčajnú zábavu, snáď neurobím nikomu zle. Keďže prvým kolom štartujú aj mužstvá zaradené do II. triedy MO a s nimi i starší žiaci, futbalu bude cez víkend naozaj dosť. Tak skúste tipovať so mnou. I. trieda: Dlhá Ves – Rožň. Bystré. Tieto dve mužstvá proti sebe už dávno nehrali. Bystré ako nováčik potvrdzuje dobrú prípravu a aj keď Dlhá Ves hrá doma dobre, očakávam remízu. Zápas Slavošovce – Bohúňovo sa hrá už v sobotu. Vlani hrali obidve mužstvá v druhej triede a viac sa
Skúsme si zatipovať aj zápasy II. triedy v ich prvom kole. Futbalisti Dediniek zrejme vážnejšie pristúpia k zápasom tohto ročníka ako vlani a keďže Hončania sa celú jar borili v I. triede s hráčskymi problémami, čakám jasné víťazstvo domácich. Nováčik Rakovnica bude mať ťažkého súpera. Brzotínčania vedia dobre zahrať aj vonku. Že by dvojka? Plešivec – Pača. Domáci po nevydarenej baráži o udržanie sa v I. triede nakoniec začínajú odznovu. Hostia solídnu Paču. Keďže domáci postavia nové a mladé mužstvo očakávam tesnú výhru Pačanov. Kečovo vo svojom sopečnom kráteri privíta Nižnú Slanú. Ide o dvoch vyrovnaných súperov. Hostia sa na súťaž svedomite pripravovali a môžu si odniesť z Kečova aspoň bod. Rožňava B hrá nielen na ihrisku v Nadabule, ale aj s tým istým kádrom ako vlani, len pod iným názvom. Štítnik B je pre mňa neznámy súper. Ťažko je mi tento zápas tipovať. Ale trúfam si v remízu. Na záver Čoltovo – Jovice. Hostia nie sú vonku škodní a tak očakávam spokojnú výhru pre domácich.
Tak, čo vy na to? Pridáte sa k tipovačke?
Ondrej Doboš
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.































S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.