Do finále Poloma a Podhradie
Gem. Poloma - Kráľ 7:2 (3:0), góly: Chochol 2, Z. Greško 2, Kračún, Kakalejčík, Šimon - Šuda 2 (1 z pk), R: Molnár.V úvodnom stretnutí medzi Gemerskou Polomou a Kráľom tempo hry diktovali domáci a už do polčasu viedli rozdielom triedy. Po prestávke nasúkali súperovi ďalšie štyri góly, pričom za hostí dokázal korigovať nelichotivý stav iba kapitán Šuda, ktorý dvakrát skóroval, pričom jeden gól dosiahol z nariadenej penalty. Polomčania si tak po víťazstve vybojovali prvú finálovú miestenku.
Dobšiná - Krh. Podhradie 0:1 (0:1), gól: E. Tomi, R: Černický. V druhom stretnutí zdolali futbalisti z Krh. Podhradia Dobšinú najtesnejším skóre, keď v závere prvého polčasu prekonal gólmana Dobšinej E. Tomi. Skúsenejší piatoligista sa tak stal druhým účastníkom finálového duelu.
Bronz vybojovali bratia Fabiánovci
Dobšiná - Kráľ 3:2 (2:0), góly: P. Fabián
Vo finále padli dve červené karty
Krásnohorské Podhradie - Gemerská Poloma 4:0 (2:0), góly. E. Tomi 2, Bodnár, Mészner. Na hru skúsenejšieho piatoligistu z Krh. Podhradia nenašli domáci vhodnú protizbraň prakticky počas celého stretnutia. V úvode síce Z. Greško vykresal nádej na skórovanie, ale hlavou bránu hostí minul. Následne mali ešte domáci niekoľko sľubných ťahov na bránu, ale tie nedokázali dotiahnuť do finálnej prihrávky. Hostia otvorili skóre po krížnej strele E. Tomiho a polčasové dvojgólové vedenie stanovil Bodnár, ktorý po priamom kope a následnom teči od múra prekonal Mišinu v domácej bráne. Po prestávke zvýšil vedenie hostí Tomi a štvrtý gól pridal Mészner. Na opačnej strane mali domáci výhodu penalty, ale tú Z. Greško nepremenil, nakoľko gólman Szabó bol proti a nedoprial mu ani čestný gól. Následne došlo ku konfliktu medzi Erdöfalvim a Z. Greškom, do ktorého sa aktívne zapojil aj R. Greško. Arbiter Černický Erdöfalviho a R. Greška následne vylúčil. Emócie, ktoré pravdepodobne okrem páľavy zapríčinil aj iný faktor, nakoniec utíchli a dekorovanie víťazného mužstva sa uskutočnilo podľa plánu.
Pred semifinálovým stretnutím odohrali zápas starí páni Gem. Polomy, ktorí podľahli vyslúžilcom z Dobšinej 1:3, keď čestný úspech zaznamenal Murza. Za hostí skóroval Oravec, Krišák a Barnák.
Zostavy:
Gem. Poloma: Mišina - M. Kováč, D. Kakalejčík, P. Rogos, M. Kalina, P. Šimon, Z. Greško, R. Greško, Ľ. Hatvaník, J. Benedik, M. Chochol, J. Lišuch, Ľ. Ďuríček, O. Kračún, P. Lipták.
Krh. Podhradie: A. Szabó - T. Anna, A. Prónyai, J. Piater, Š. Kún, G. Demjén, Kiss, M. Mészner, Tóth, Erdöfalvi, Lϋké, Bodnár, Kopas, Molitoris, Tomi, Filcsák
Dobšiná: T. Lipták - J. Strelka, Valentko, T. Martinko, M. Strelka, Rupp, M. Martinko, Turzák, Grančák, Barnák, F. Fabián, Potočný, Mat. Gallo, A. Gallo, P. Fabián.
J. Strelka, hráč FK Dobšiná: “Prvý zápas bol pre nás ťažký. Podhradčania majú kvalitný káder a dobre sú na tom technicky i kondične. Takýto zápas nám však opäť dal o niečo viac. Podľahli sme iba tesne po hlúpej chybe, ale súper bol o ten gól lepší. V druhom stretnutí sme jasne dominovali a hralo sa v našej réžii. Ďalšie šance sme nedokázali využiť, na čo v závere hostia odpovedali dvoma gólmi.“
Karol Csobádi: „V Gemerskej Polome majú pod vedením starostu obce pána Chanasa s organizovaním turnajov bohaté skúsenosti, čo potvrdili aj na sobotňajšom turnaji „O pohár starostu obce“. Akciu zorganizovali na výbornú a bolo na podujatí všetko, čo má byť.
Futbal, tombola, občerstvenie a pohostenie ako sa patrí. I keď, ako sa povie, k dobrej dedinskej zábave patrí aj trma-vrma a padne aj pár zaúch, emóciám a prejavom vášní podporovaných mokom a teplom sa nemohlo preto vyhnúť ani športové podujatie. Žiaľ, takéto prejavy nepatria na majstrovské zápasy a tobôž nie na priateľské futbalové zápolenia. Je potrebné čo najskôr vyčistiť hlavy a zabudnúť. Veď o pár týždňov čaká piatoligistov niekoľko okresných derby stretnutí.“
Monika si odviezla kosačku
V bohatej tombole získala prvú cenu v podobe kosačky slečna Monika Priesterová, domáca fanúšička (na obrázku vpravo so starostom obce Jánom Chanasom). Na inak dobre organizovanom turnaji nechýbal ani kotlíkový guláš a pečená klobása.
Karol Csobádi
































V rámci letnej prestávky usporiadal Obecný úrad v spolupráci s TJ Družstevník Gemerská Poloma tradičný futbalový turnaj O pohár starostu obce. Turnaj bol prakticky konfrontáciou síl mužstiev, ktoré od novej sezóny 2011/2012 budú zápoliť na piatoligových trávnikoch. Zúčastnili sa ho mužstvá Krásnohorského Podhradia, Dobšinej, domáceho Družstevníka Gemerská Poloma a štvoricu doplnil účastník I. triedy ObFZ Rimanská Sobota FK Kráľ. V turnaji zvíťazili futbalisti FK Krh. Podhradie pred domácou Gemerskou Polomou, Dobšinou a Kráľom. V prestávke divákov zaujal zápas starých pánov Dobšinej proti bývalým hráčom Družstevníka.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-