V rámci letnej prestávky usporiadal Obecný úrad v spolupráci s TJ Družstevník Gemerská Poloma tradičný futbalový turnaj O pohár starostu obce. Turnaj bol prakticky konfrontáciou síl mužstiev, ktoré od novej sezóny 2011/2012 budú zápoliť na piatoligových trávnikoch. Zúčastnili sa ho mužstvá Krásnohorského Podhradia, Dobšinej, domáceho Družstevníka Gemerská Poloma a štvoricu doplnil účastník I. triedy ObFZ Rimanská Sobota FK Kráľ. V turnaji zvíťazili futbalisti FK Krh. Podhradie pred domácou Gemerskou Polomou, Dobšinou a Kráľom. V prestávke divákov zaujal zápas starých pánov Dobšinej proti bývalým hráčom Družstevníka. Do finále Poloma a Podhradie
Gem. Poloma - Kráľ 7:2 (3:0), góly: Chochol 2, Z. Greško 2, Kračún, Kakalejčík, Šimon - Šuda 2 (1 z pk), R: Molnár.V úvodnom stretnutí medzi Gemerskou Polomou a Kráľom tempo hry diktovali domáci a už do polčasu viedli rozdielom triedy. Po prestávke nasúkali súperovi ďalšie štyri góly, pričom za hostí dokázal korigovať nelichotivý stav iba kapitán Šuda, ktorý dvakrát skóroval, pričom jeden gól dosiahol z nariadenej penalty. Polomčania si tak po víťazstve vybojovali prvú finálovú miestenku.
Dobšiná - Krh. Podhradie 0:1 (0:1), gól: E. Tomi, R: Černický. V druhom stretnutí zdolali futbalisti z Krh. Podhradia Dobšinú najtesnejším skóre, keď v závere prvého polčasu prekonal gólmana Dobšinej E. Tomi. Skúsenejší piatoligista sa tak stal druhým účastníkom finálového duelu.
Bronz vybojovali bratia Fabiánovci
Dobšiná - Kráľ 3:2 (2:0), góly: P. Fabián
Vo finále padli dve červené karty
Krásnohorské Podhradie - Gemerská Poloma 4:0 (2:0), góly. E. Tomi 2, Bodnár, Mészner. Na hru skúsenejšieho piatoligistu z Krh. Podhradia nenašli domáci vhodnú protizbraň prakticky počas celého stretnutia. V úvode síce Z. Greško vykresal nádej na skórovanie, ale hlavou bránu hostí minul. Následne mali ešte domáci niekoľko sľubných ťahov na bránu, ale tie nedokázali dotiahnuť do finálnej prihrávky. Hostia otvorili skóre po krížnej strele E. Tomiho a polčasové dvojgólové vedenie stanovil Bodnár, ktorý po priamom kope a následnom teči od múra prekonal Mišinu v domácej bráne. Po prestávke zvýšil vedenie hostí Tomi a štvrtý gól pridal Mészner. Na opačnej strane mali domáci výhodu penalty, ale tú Z. Greško nepremenil, nakoľko gólman Szabó bol proti a nedoprial mu ani čestný gól. Následne došlo ku konfliktu medzi Erdöfalvim a Z. Greškom, do ktorého sa aktívne zapojil aj R. Greško. Arbiter Černický Erdöfalviho a R. Greška následne vylúčil. Emócie, ktoré pravdepodobne okrem páľavy zapríčinil aj iný faktor, nakoniec utíchli a dekorovanie víťazného mužstva sa uskutočnilo podľa plánu.
Pred semifinálovým stretnutím odohrali zápas starí páni Gem. Polomy, ktorí podľahli vyslúžilcom z Dobšinej 1:3, keď čestný úspech zaznamenal Murza. Za hostí skóroval Oravec, Krišák a Barnák.
Zostavy:
Gem. Poloma: Mišina - M. Kováč, D. Kakalejčík, P. Rogos, M. Kalina, P. Šimon, Z. Greško, R. Greško, Ľ. Hatvaník, J. Benedik, M. Chochol, J. Lišuch, Ľ. Ďuríček, O. Kračún, P. Lipták.
Krh. Podhradie: A. Szabó - T. Anna, A. Prónyai, J. Piater, Š. Kún, G. Demjén, Kiss, M. Mészner, Tóth, Erdöfalvi, Lϋké, Bodnár, Kopas, Molitoris, Tomi, Filcsák
Dobšiná: T. Lipták - J. Strelka, Valentko, T. Martinko, M. Strelka, Rupp, M. Martinko, Turzák, Grančák, Barnák, F. Fabián, Potočný, Mat. Gallo, A. Gallo, P. Fabián.
J. Strelka, hráč FK Dobšiná: “Prvý zápas bol pre nás ťažký. Podhradčania majú kvalitný káder a dobre sú na tom technicky i kondične. Takýto zápas nám však opäť dal o niečo viac. Podľahli sme iba tesne po hlúpej chybe, ale súper bol o ten gól lepší. V druhom stretnutí sme jasne dominovali a hralo sa v našej réžii. Ďalšie šance sme nedokázali využiť, na čo v závere hostia odpovedali dvoma gólmi.“
Karol Csobádi: „V Gemerskej Polome majú pod vedením starostu obce pána Chanasa s organizovaním turnajov bohaté skúsenosti, čo potvrdili aj na sobotňajšom turnaji „O pohár starostu obce“. Akciu zorganizovali na výbornú a bolo na podujatí všetko, čo má byť.
Futbal, tombola, občerstvenie a pohostenie ako sa patrí. I keď, ako sa povie, k dobrej dedinskej zábave patrí aj trma-vrma a padne aj pár zaúch, emóciám a prejavom vášní podporovaných mokom a teplom sa nemohlo preto vyhnúť ani športové podujatie. Žiaľ, takéto prejavy nepatria na majstrovské zápasy a tobôž nie na priateľské futbalové zápolenia. Je potrebné čo najskôr vyčistiť hlavy a zabudnúť. Veď o pár týždňov čaká piatoligistov niekoľko okresných derby stretnutí.“
Monika si odviezla kosačku
V bohatej tombole získala prvú cenu v podobe kosačky slečna Monika Priesterová, domáca fanúšička (na obrázku vpravo so starostom obce Jánom Chanasom). Na inak dobre organizovanom turnaji nechýbal ani kotlíkový guláš a pečená klobása.
Karol Csobádi
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.