V rámci letnej prestávky usporiadal Obecný úrad v spolupráci s TJ Družstevník Gemerská Poloma tradičný futbalový turnaj O pohár starostu obce. Turnaj bol prakticky konfrontáciou síl mužstiev, ktoré od novej sezóny 2011/2012 budú zápoliť na piatoligových trávnikoch. Zúčastnili sa ho mužstvá Krásnohorského Podhradia, Dobšinej, domáceho Družstevníka Gemerská Poloma a štvoricu doplnil účastník I. triedy ObFZ Rimanská Sobota FK Kráľ. V turnaji zvíťazili futbalisti FK Krh. Podhradie pred domácou Gemerskou Polomou, Dobšinou a Kráľom. V prestávke divákov zaujal zápas starých pánov Dobšinej proti bývalým hráčom Družstevníka. Do finále Poloma a Podhradie
Gem. Poloma - Kráľ 7:2 (3:0), góly: Chochol 2, Z. Greško 2, Kračún, Kakalejčík, Šimon - Šuda 2 (1 z pk), R: Molnár.V úvodnom stretnutí medzi Gemerskou Polomou a Kráľom tempo hry diktovali domáci a už do polčasu viedli rozdielom triedy. Po prestávke nasúkali súperovi ďalšie štyri góly, pričom za hostí dokázal korigovať nelichotivý stav iba kapitán Šuda, ktorý dvakrát skóroval, pričom jeden gól dosiahol z nariadenej penalty. Polomčania si tak po víťazstve vybojovali prvú finálovú miestenku.
Dobšiná - Krh. Podhradie 0:1 (0:1), gól: E. Tomi, R: Černický. V druhom stretnutí zdolali futbalisti z Krh. Podhradia Dobšinú najtesnejším skóre, keď v závere prvého polčasu prekonal gólmana Dobšinej E. Tomi. Skúsenejší piatoligista sa tak stal druhým účastníkom finálového duelu.
Bronz vybojovali bratia Fabiánovci
Dobšiná - Kráľ 3:2 (2:0), góly: P. Fabián
Vo finále padli dve červené karty
Krásnohorské Podhradie - Gemerská Poloma 4:0 (2:0), góly. E. Tomi 2, Bodnár, Mészner. Na hru skúsenejšieho piatoligistu z Krh. Podhradia nenašli domáci vhodnú protizbraň prakticky počas celého stretnutia. V úvode síce Z. Greško vykresal nádej na skórovanie, ale hlavou bránu hostí minul. Následne mali ešte domáci niekoľko sľubných ťahov na bránu, ale tie nedokázali dotiahnuť do finálnej prihrávky. Hostia otvorili skóre po krížnej strele E. Tomiho a polčasové dvojgólové vedenie stanovil Bodnár, ktorý po priamom kope a následnom teči od múra prekonal Mišinu v domácej bráne. Po prestávke zvýšil vedenie hostí Tomi a štvrtý gól pridal Mészner. Na opačnej strane mali domáci výhodu penalty, ale tú Z. Greško nepremenil, nakoľko gólman Szabó bol proti a nedoprial mu ani čestný gól. Následne došlo ku konfliktu medzi Erdöfalvim a Z. Greškom, do ktorého sa aktívne zapojil aj R. Greško. Arbiter Černický Erdöfalviho a R. Greška následne vylúčil. Emócie, ktoré pravdepodobne okrem páľavy zapríčinil aj iný faktor, nakoniec utíchli a dekorovanie víťazného mužstva sa uskutočnilo podľa plánu.
Pred semifinálovým stretnutím odohrali zápas starí páni Gem. Polomy, ktorí podľahli vyslúžilcom z Dobšinej 1:3, keď čestný úspech zaznamenal Murza. Za hostí skóroval Oravec, Krišák a Barnák.
Zostavy:
Gem. Poloma: Mišina - M. Kováč, D. Kakalejčík, P. Rogos, M. Kalina, P. Šimon, Z. Greško, R. Greško, Ľ. Hatvaník, J. Benedik, M. Chochol, J. Lišuch, Ľ. Ďuríček, O. Kračún, P. Lipták.
Krh. Podhradie: A. Szabó - T. Anna, A. Prónyai, J. Piater, Š. Kún, G. Demjén, Kiss, M. Mészner, Tóth, Erdöfalvi, Lϋké, Bodnár, Kopas, Molitoris, Tomi, Filcsák
Dobšiná: T. Lipták - J. Strelka, Valentko, T. Martinko, M. Strelka, Rupp, M. Martinko, Turzák, Grančák, Barnák, F. Fabián, Potočný, Mat. Gallo, A. Gallo, P. Fabián.
J. Strelka, hráč FK Dobšiná: “Prvý zápas bol pre nás ťažký. Podhradčania majú kvalitný káder a dobre sú na tom technicky i kondične. Takýto zápas nám však opäť dal o niečo viac. Podľahli sme iba tesne po hlúpej chybe, ale súper bol o ten gól lepší. V druhom stretnutí sme jasne dominovali a hralo sa v našej réžii. Ďalšie šance sme nedokázali využiť, na čo v závere hostia odpovedali dvoma gólmi.“
Karol Csobádi: „V Gemerskej Polome majú pod vedením starostu obce pána Chanasa s organizovaním turnajov bohaté skúsenosti, čo potvrdili aj na sobotňajšom turnaji „O pohár starostu obce“. Akciu zorganizovali na výbornú a bolo na podujatí všetko, čo má byť.
Futbal, tombola, občerstvenie a pohostenie ako sa patrí. I keď, ako sa povie, k dobrej dedinskej zábave patrí aj trma-vrma a padne aj pár zaúch, emóciám a prejavom vášní podporovaných mokom a teplom sa nemohlo preto vyhnúť ani športové podujatie. Žiaľ, takéto prejavy nepatria na majstrovské zápasy a tobôž nie na priateľské futbalové zápolenia. Je potrebné čo najskôr vyčistiť hlavy a zabudnúť. Veď o pár týždňov čaká piatoligistov niekoľko okresných derby stretnutí.“
Monika si odviezla kosačku
V bohatej tombole získala prvú cenu v podobe kosačky slečna Monika Priesterová, domáca fanúšička (na obrázku vpravo so starostom obce Jánom Chanasom). Na inak dobre organizovanom turnaji nechýbal ani kotlíkový guláš a pečená klobása.
Karol Csobádi
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).