(1 z 11m) a Kudela. Rozhodcovia: J. Dušek - D. Mano, M. Ginda. Žlté karty: Mészner, Strelka - Borovský + 2žk. Domáci začali dobre a už v 19. minúte viedli 2:0 gólmi Kudelu a Kovácsa. Tretí gól za domácich padol až v 75. minúte z pokutového kopu, ktorý premenil Kovács. Treba však poznamenať, že hostia hrali od 25. minúty bez Borovského, ktorý po druhej žltej karte musel opustiť ihrisko.
Zostava domácich: L. Šalamon - R. Kúdela, Z. Breuer, P. Sappanoš, P. Milata, M. Pollák, M. Mészner, P. Gere, L. Strelka, F. Kovács, T. Havko. Striedali: M. Róth a L. Drobňák.
Hostia: Binda - Varhoľák, Čontošfalský, Labič, Čigáš, Ružička, Miškovič, Torok, Juhász, Borovský, Dombrádi. Striedali: Hriš - Vaľa.
Tréneri: B. Kuzma - M. Tokár.
Ostatné výsledky 18. kola IV. ligy skupiny JUH: Rudňany - V. Folkmar 4:1, Sobrance - Kr. Chlmec 4:0 (0:0). Ďalšie zápasy hrané v nedeľu 22.3.2015 o 15.00 hod.: Medzev - Poproč 3:1 (2:0), Spišské Vlachy - Michaľany 0:0, Kalša - Šaca 0:3, Veľké Kapušany - Strážske 1:1 (1:1), Krompachy - Veľký Horeš 0:0.
Tabuľka IV. ligy JUH po 18. kole:
| 1. | FK Šaca | 18 | 13 | 2 | 3 | 35:9 | 41 |
| 2. | MFK Sobrance | 18 | 12 | 2 | 4 | 42:20 | 38 |
| 3. | Veľký Horeš | 18 | 11 | 5 | 2 | 35:7 | 38 |
| 4. | Mladosť Kalša | 18 | 11 | 3 | 4 | 51:26 | 36 |
| 5. | SEZ Krompachy | 18 | 10 | 4 | 4 | 36:17 | 34 |
| 6. | Veľký Folkmar | 18 | 8 | 5 | 5 | 32:23 | 29 |
| 7. | SP MFK Rožňava | 18 | 7 | 5 | 6 | 27:21 | 26 |
| 8. | Veľké Kapušany | 18 | 7 | 5 | 6 | 21:21 | 26 |
| 9. | Spartak Medzev | 18 | 7 | 3 | 8 | 25:29 | 24 |
| 10. | Spišské Vlachy | 18 | 5 | 6 | 7 | 26:22 | 21 |
| 11. | FK Čaňa | 18 | 6 | 3 | 9 | 19:31 | 21 |
| 12. | ŠM Michaľany | 18 | 5 | 5 | 8 | 14:29 | 20 |
| 13. | OŠK Rudňany | 18 | 3 | 6 | 9 | 17:31 | 15(-3) |
| 14. | ŠK Strážske | 18 | 3 | 3 | 12 | 14:45 | 12 |
| 15. | Kráľovský Chlmec | 18 | 3 | 2 | 13 | 16:42 | 11 |
| 16. | Slovan Poproč | 18 | 1 | 5 | 12 | 12:49 | 8 |
Najbližší majstrovský zápas odohrá Rožňava 29. marca 2015 o 15.00 hod. v Strážskom.
Výsledky 14. kola IV. ligy skupiny JUH SsFZ 22.3.2015:
Podbrezová B - Revúca 3:2, Kováčová - Poltár 3:0, Zvolen B - Tisovec 2:0, Sl. Ďarmoty - Divín 2:1, Hriňová - Málinec 9:1, Detva - Podlavice Badín 1:0, Fiľakovo - Vinica 1:0.
































Rožňavskí štvrtoligoví futbalisti sa v prvom jarnom kole súťaže zaradili medzi päť takých kolektívov, ktoré získali na súperových ihriskách aspoň bod. Vstupovali do 18. kola, ktoré odohrali doma o to s väčšou chuťou, keďže bod si doviezli z ihriska lídra súťaže, ktorého od nich delilo v tabuľke až 15 bodov. Sobotňajší súper FK Čaňa nebol od domácich v tabuľke na vyššom mieste a keďže v tabuľke pravdy strácal aj 5 mínusových bodov, od domácich sa očakával zisk troch bodov. Navyše aj preto, že hostia si priniesli so sebou i horšie skóre než získali domáci. Počasie bol tiež naklonené futbalu, preto sa očakával nielen slušný výkon obidvoch mužstiev, ale aj fanúšikovská návšteva. Keďže Veľké Kapušany, sused v tabuľke odohrá v domácom prostredí so slabším Strážskym, nečaká sa ani v prípade zisku troch bodov posun domácich v tabuľke smerom vyššie. Iba ak cez sobotu. Výsledky z nedele však ukazujú, že stal sa menší zázrak, keď V. Kapušany pustili po remize 1:1 doma Strážskemu bod a klesli o miesto nižšie než je Rožňava.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).