Hostia sa potom snažili čo najskôr vyrovnať a boli aktívnejší, no strely Kováča a Demetera gól nepriniesli. Naopak v 25. minúte sa v šanci ocitol po brejku jeden z hráčov domácich, ktorý sa rútil sám na gólmana Tatrana, ten však dobrým zákrokom podržal svoje mužstvo. V 32. minúte si Betliarčania vypracovali obrovskú šancu na vyrovnanie skóre. Strelu I. Lörinca brankár domácich vyrazil pred Vávru, ktorého dorážku zneškodnil na bránkovej čiare jeden z obrancov domácich. Desať minút pred polčasovým hvizdom mohli domáci poistiť svoje jednogólové vedenie, no ich dve šance ostali nevyužité. V 42. minúte hostia gólom do šatne vyrovnali. Strelcom gólu bol Demeter, ktorý ťažil z presnej prihrávky Vargu.
Druhý polčas začal obrovskou šancou Vargu, ktorý ale v dobrej pozícii nemieril presne. Odpoveďou domácich bola nepríjemná strela z diaľky, ktorú Kelíšek radšej vyrazil na roh. V 59. minúte síce domáci dosiahli gól na 2:1, ten však kvôli postaveniu mimo hry uznaný nebol. V 61. sa už ale skóre menilo po tom ako Demeter vysunul Vargu, ktorý sa zoči-voči gólmanovi domácich nepomýlil - 1:2. V 69. minúte domáci vyrovnali po rýchlej rozohrávke a 20 minút pred koncom sa začínalo prakticky odznova. V 70. minúte sa Tatranu, po nešetrnom faule, zranil kapitán I. Lörinc a musel byť vystriedaný. V 78. minúte sa práve po spolupráci so striedajúcim Benediktym ocitol v šanci Vávra, ktorý vrátil vedenie na stranu hostí - 2:3. Domáci sa potom, aj za podpory hlavnej rozhodkyne, snažili o vyrovnanie, no do výraznejších šancí sa nedostávali. Tréner hostí stiahol z útoku do obrany Vargu a vpredu sa spoliehal už len na Demetera. V 84. minúte videli po červenej karte domáci M. Stoľár a náš Kováč. V úvodnej minúte až päťminútového nadstavenia sa domácim podarilo vyrovnať na 3:3 a zdalo sa, že Tatran opäť príde o body v závere stretnutia. Posledné slovo mal ale M. Árvay, ktorý v 94. minúte po brejku získal pre Tatran prvé šiestoligové víťazstvo v prebiehajúcom ročníku. Nováčik súťaže sa vďaka nemu posunul v tabuľke na 11. miesto.
Ivan Tokoly
NAJLEPŠÍ STRELCI VI. LIGY:
KOŠICKO-GEMERSKÁ
5 gólov: S. Macak (V. Opátske), Bodnár (Gemerská Hôrka),
4 góly: J. Barnák (Dobšiná), Hutter (Geča),
3 góly: Korinek (Kokšov-Bakša), P. Hudák (Vyšné Opátske B), B. Čišovský, Kalinka (obaja Ťahanovce), Prónyai (Krásnohorské Podhradie), Papcún, Halčišák (obaja Geča), Ľ. Sarvaš, Hegeduš (obaja Ďurkov), Luka (Malá Ida), Ivan Stoľár (Kokšov-Bakša),
2 góly: M. Sarvaš (Ďurkov), Jakab (Košická Nová Ves), Piater (Krásnohorské Podhradie), Koľvek (Ťahanovce), Ľ. Seman (Malá Ida), Rohály (Turňa), Lörinc, Demeter, L. Varga (všetci Betliar), Mackanič (Budimír), Labič, Knap (obaja Vyšné Opátske B), Milko (Gemerská Poloma), Farkaš (Košická Nová Ves), V. Kováč (Gemerská Hôrka), Marek Stoľár (Kokšov-Bakša),
1 gól: Ondrejčo, Lelák, Labič, Krompaský, Dečman, Mihok, Zlatník, E. Surgent, Mackanič (všetci Vyšné Opátske B), Szkokan, Zsóri, Ferdinad, Klinko, Ištók (všetci Gemerská Hôrka), Figura, Hoščuk (obaja Geča), Chochol, Maroš Gallo, Fecko, Gere, Grác (všetci Gemerská Poloma), Riemer, Lumtzer, Šurín (všetci Košická Nová Ves), Ďurko, Túróczi, Eperješi, Rebej, Puškáš (všetci Turňa), Fabián, Dudra (obaja Dobšiná), Prebi, Glovňa (obaja Ťahanovce), Gonos, V. Varga, Vávra, Arvay (všetci Betliar), Šofránek, Imrich Stoľár (obaja Kokšov-Bakša), Demčák (Budimír), Timura, Hanko, Marek Čisovský, Obšitoš (všetci Ďurkov), Galajda, Luko (obaja Krásnohorské Podhradie), L. Surgent, Večeřa, Knapík, Orgovan (všetci Malá Ida),
































Kokšov Bakša - Tatran Betliar 3:4 (1:1). Góly za Tatran: 42ʼ Miroslav Demeter na 1:1, 61ʼ Ladislav Varga na 1:2, 78ʼ Vladislav Vávra na 2:3, 94ʼ Martin Árvay na 3:4. Žltá karty za Tatran: 64ʼ Miroslav Demeter. Červená karta za Tatran:
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-