Hostia sa potom snažili čo najskôr vyrovnať a boli aktívnejší, no strely Kováča a Demetera gól nepriniesli. Naopak v 25. minúte sa v šanci ocitol po brejku jeden z hráčov domácich, ktorý sa rútil sám na gólmana Tatrana, ten však dobrým zákrokom podržal svoje mužstvo. V 32. minúte si Betliarčania vypracovali obrovskú šancu na vyrovnanie skóre. Strelu I. Lörinca brankár domácich vyrazil pred Vávru, ktorého dorážku zneškodnil na bránkovej čiare jeden z obrancov domácich. Desať minút pred polčasovým hvizdom mohli domáci poistiť svoje jednogólové vedenie, no ich dve šance ostali nevyužité. V 42. minúte hostia gólom do šatne vyrovnali. Strelcom gólu bol Demeter, ktorý ťažil z presnej prihrávky Vargu.
Druhý polčas začal obrovskou šancou Vargu, ktorý ale v dobrej pozícii nemieril presne. Odpoveďou domácich bola nepríjemná strela z diaľky, ktorú Kelíšek radšej vyrazil na roh. V 59. minúte síce domáci dosiahli gól na 2:1, ten však kvôli postaveniu mimo hry uznaný nebol. V 61. sa už ale skóre menilo po tom ako Demeter vysunul Vargu, ktorý sa zoči-voči gólmanovi domácich nepomýlil - 1:2. V 69. minúte domáci vyrovnali po rýchlej rozohrávke a 20 minút pred koncom sa začínalo prakticky odznova. V 70. minúte sa Tatranu, po nešetrnom faule, zranil kapitán I. Lörinc a musel byť vystriedaný. V 78. minúte sa práve po spolupráci so striedajúcim Benediktym ocitol v šanci Vávra, ktorý vrátil vedenie na stranu hostí - 2:3. Domáci sa potom, aj za podpory hlavnej rozhodkyne, snažili o vyrovnanie, no do výraznejších šancí sa nedostávali. Tréner hostí stiahol z útoku do obrany Vargu a vpredu sa spoliehal už len na Demetera. V 84. minúte videli po červenej karte domáci M. Stoľár a náš Kováč. V úvodnej minúte až päťminútového nadstavenia sa domácim podarilo vyrovnať na 3:3 a zdalo sa, že Tatran opäť príde o body v závere stretnutia. Posledné slovo mal ale M. Árvay, ktorý v 94. minúte po brejku získal pre Tatran prvé šiestoligové víťazstvo v prebiehajúcom ročníku. Nováčik súťaže sa vďaka nemu posunul v tabuľke na 11. miesto.
Ivan Tokoly
NAJLEPŠÍ STRELCI VI. LIGY:
KOŠICKO-GEMERSKÁ
5 gólov: S. Macak (V. Opátske), Bodnár (Gemerská Hôrka),
4 góly: J. Barnák (Dobšiná), Hutter (Geča),
3 góly: Korinek (Kokšov-Bakša), P. Hudák (Vyšné Opátske B), B. Čišovský, Kalinka (obaja Ťahanovce), Prónyai (Krásnohorské Podhradie), Papcún, Halčišák (obaja Geča), Ľ. Sarvaš, Hegeduš (obaja Ďurkov), Luka (Malá Ida), Ivan Stoľár (Kokšov-Bakša),
2 góly: M. Sarvaš (Ďurkov), Jakab (Košická Nová Ves), Piater (Krásnohorské Podhradie), Koľvek (Ťahanovce), Ľ. Seman (Malá Ida), Rohály (Turňa), Lörinc, Demeter, L. Varga (všetci Betliar), Mackanič (Budimír), Labič, Knap (obaja Vyšné Opátske B), Milko (Gemerská Poloma), Farkaš (Košická Nová Ves), V. Kováč (Gemerská Hôrka), Marek Stoľár (Kokšov-Bakša),
1 gól: Ondrejčo, Lelák, Labič, Krompaský, Dečman, Mihok, Zlatník, E. Surgent, Mackanič (všetci Vyšné Opátske B), Szkokan, Zsóri, Ferdinad, Klinko, Ištók (všetci Gemerská Hôrka), Figura, Hoščuk (obaja Geča), Chochol, Maroš Gallo, Fecko, Gere, Grác (všetci Gemerská Poloma), Riemer, Lumtzer, Šurín (všetci Košická Nová Ves), Ďurko, Túróczi, Eperješi, Rebej, Puškáš (všetci Turňa), Fabián, Dudra (obaja Dobšiná), Prebi, Glovňa (obaja Ťahanovce), Gonos, V. Varga, Vávra, Arvay (všetci Betliar), Šofránek, Imrich Stoľár (obaja Kokšov-Bakša), Demčák (Budimír), Timura, Hanko, Marek Čisovský, Obšitoš (všetci Ďurkov), Galajda, Luko (obaja Krásnohorské Podhradie), L. Surgent, Večeřa, Knapík, Orgovan (všetci Malá Ida),

































Kokšov Bakša - Tatran Betliar 3:4 (1:1). Góly za Tatran: 42ʼ Miroslav Demeter na 1:1, 61ʼ Ladislav Varga na 1:2, 78ʼ Vladislav Vávra na 2:3, 94ʼ Martin Árvay na 3:4. Žltá karty za Tatran: 64ʼ Miroslav Demeter. Červená karta za Tatran: 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a