Posledné kola tohtoročných majstrovstiev okresu vo futbale I. i II. triedy, ktoré sa odohrali v tretí júnový víkend, priniesli konečné rozuzlenie o tom, ako sa podľa údajov zo zápisov rozhodcov umiestnil v tabuľke. Keďže v I. triede sa už v minulom kole rozhodlo o jej víťazovi, pozornosť sa preto viac sústreďovala na výsledky zápasov II. triedy. Najmä na to, ako si doma poradia so súpermi Nižnoslanci, Pačania a Kružňania. Najľahšie k trom bodom a tým i ku konečnému víťazstvo v tomto ročníku II. triedy prišli v tomto kole hráči Nižnej Slanej. Súper z Čoltova k nim na zápas nepršiel a tak sa očakáva, že ŠTK im pridelí tri body a kontumačné víťazstvo. Najťažšiu cestu k trom bodom mali ešte dúfajúci o postup Kružňania, ktorí s rezervou Krh. Dlhej Lúky zvádzali urputný boj. Stratili pri tom aj jedného hráča po udelení červenej karty od rozhodcu. Keďže aj Pačania si ľahko poradili doma s hráčmi Rakovnice, nádej na postup do vyššej súťaže majú tak Nižnoslanci. Konečné slovo však povie ŠTK ObFZ. Najviac gólov v tomto kole videli diváci v Dedinkách - 11, ktoré potešili najmä domácich, keď zvíťazili nad favoritom zápasu - hráčmi Krh. Dlhej Lúky. Domáci tak potvrdili zlepšujúcu sa úroveň hryv jarnej časti súťaže. Desať gólov videli diváci v Rožňavskom Bystrom, kde sa síce domáci chceli pokúsiť o víťazstvo a tým aj lepšie umiestnenie než mali hostia. Nastúpili však oslabení o brankársku jednotku, čo využili hostia na náskok v zápase až 1:4. Potom sa k vážnejšiemu slovu predsa len dostali domáci a vďaka aj lepšej kondícii stav zápasu vyrovnali na 5:5. Nechýbalo veľa a domáci mohli sláviť s mužstvom spod Radzimu úspech. Hostia však najmä výsledkami dosiahnutými na jar i vďaka posile hráča Braňa Kuzmu umiestnili sa na druhom mieste tabuľky odvetnej časti hneď za Dlhou Vsou. Čo znemaná jeho miesto v zostave vidieť i z toho, že sám v Rožňavskom Bystrom vsietil 4 góly! Obidve mužstvá však lepšie hrali v odvete ako v základnej časti. Deväť gólov padlo v zápase Honce - Hrhov (5:4). Potešili najmä domácich, ktorí konečne na jar zaznamenali jediné víťazstvo a posledné miesto ponechali Vlachovčanom.
VÝSLEDKY A TABUĽKY:
|
I. TRIEDA 26. kolo: Vlachovo - Dlhá Ves 2:2. Výsledok predohrávaného zápasu bol väčším úspechom domácich než hostí, ktorí predčasne vzdali boj o prvenstvo v súťaži. Rudná - Jablonov n/T 1:1 (1:0), G: Konček - Á. Kerekes, ŽK: Fr. Čapo, Demény - G. Lázár, R: Haviarik - J. Gyenes, T. Gyenes, D: 80. Zápas zastihol domácich v hernom útlme, ktorí už mesiac nejavili veľký záujem o víťazstvo aj v iných zápasoch, najmä na domácej pôde. Jablonovčania si touto remízou pomohli posunutím sa na vyššie miesto v tabuľke (6). Honce - Hrhov 5:4 (1:2), G: J. Pástor 3, Hajdu, O. Varga - Ondernický, Grulyó, R. Kardos, A. Szirotnyák, ŽK: 0 - Ľ. Kardos, Dunka, A. Szirotnyák, T. Zsigrai, R: L. Gyenes - Martinko, D: 50. V poslednom zápase ročníka sa domácim oplatilo bojovať. Aj keď lepšie začali hostia, ktorí v prvom polčase viedli 2:1, potom dosiahli dosiahli šnúrou štyri góly a vedenie 5:2. Poľavenie ich mohlo stáť tri body, lebo záver mali lepší hostia a dvoma gólmi upravili stav na konečných 5:4. Tri body pomohli domácim odpútať sa z posledného miesta v tabuľke tohtoročnej súťaže. Jarnú časť súťaže mali však najslabšiu zo všetkých mužstiev, keď k 14 jesenným pridali na jar iba 4. Domáci strelec Ján Pástor v tomto stretnutí sa stal s 3 gólmi strelcom kola. Rožňavské Bystré - Vyšná Slaná 5:5 (:), G: J. Urban 2, Minčík, Lompart, Lipták-Giba - B. Kuzma 4, M. Gallo, ŽK: 0 - Rogos, D. Dovalovský, M. Molčan, R: Nemčko - Haviarik, D: 150. Dedinky - Krh. Dlhá Lúka 6:5 (3:3), G: Grančák a J. Strelka po 2, Barnák, Putnocký - Gebe 2, Grecmacher, Klinko, Kalkahus (vlastný), ŽK: Grančák, R: J. Gyenes - Baczúk, D: 70. V zápase išlo hosťom o možnosť obsadiť druhú priečku v tabuľke. Domáci o potvrdenie vzostupnej formy na jar. Splnilko sa želanie iba domácim, keď počas hry sa vedenie prelievalo raz na jednu raz na druhú stranu. Domácim k víťazstvu hodne pomohol vlastný gól Kalkahusa. |
NEOFICIÁLNA TABUĽKA I. TRIEDY VO FUTBALE PO SKONČENÍ SÚŤAŽE
|
|
II. TRIEDA 22. kolo: Plešivec - Gem. Hôrka B 3:5 (3:2), G: I. Sendrei 2, Ragyina - Š. Dostal 3, Kováč (vlastný), R. Ferdinand, ŽK: bez kariet, R: Iglai - Pažitka. Hráči obidvoch musžtiev dali síce po 4 góly, ale jeden vlastenec Kováča z Plešivca znamenal tri body pre susednú rezervu Gemerskej Hôrky. Kružná - Krh. Dlhá Lúka B 3:2 (0:1), G: J. Strelka (11m), E. Polyák, J. Kamenský, - A. Fabian, A. Gorgei, ŽK: 0 - K. Albert, ČK: L. Mezei, J. Kamenský - A. Gorgei. R: Molnár - L. Gyenes, Drenko, D: 40. Domácich stále živila nádej postupu. Stretnutie sa však začalo vyvíjať lepšie pre hostí, ktorí viedli už 2:0. V druhej polovici druhého polčasu domáci znížili z pokutového kopu na 1:2. To už dvojica hráčov z obidvoch táborov uvidela po červenej karte. Keď už domáci viedli 3:2, pridal sa k vylúčeným aj strelec domáceho víťazného gólu J. Kamenský a tak o výsledku sa domáci strachovali až do konca stretnutia. Kečovo - Brzotín 1:2 (1:1), G: M. Lorinc - Vl. Polyák, E. Čopak, ŽK: 0 - Vl. Polyák, A. Rusnák, ČK: 0 - Vl. Polyák, R: V. Gallo - Mikulec, D: 25. Hostia prišli do Kečova prvýkrát po dlhom čase s jedenástimi hráčmi. Jeden z nich však nedohral pre stretnutie pre udelenie červenej karty. Dovtedy si však hostia zabezpečili víťazstvo a s ním aj tri body, ktoré im pomohli k umiestneniu sa na konečnom 9. mieste v tabuľke pred domácimi Kečovčanmi a hráčmi Čoltova. Nižná Slaná - Čoltovo - hostia neprišli - (3:0 kont.). Tri body získané bez boja udržali Nižnoslancov na 1. mieste v tohtoročnej súťaži II. triedy. Hostia už zrejme rezignovali, na zápas nenastúpili a uspokojili sa tak s posledným miestom. |
NEOFICIÁLNA TABUĽKA II. TRIEDY VO FUTBALE PO SKONČENÍ ROČNÍKA
|
|
V Rudnej sa lúčil s mužstvom Marek Demény Rudná - Jablonov n/T 1:1. Už skôr bolo rozhodnuté, že v tomto stretnutí pôjde len o prestíž. Obidvom mužstvám nehrozilo zostup a o majstrovi bolo tiež jasné. V tomto zápase sa lúčil s futbalom dlhoročný hráč domáceho mužstva, vynikajúci hráč Marek Demény. Bohužiaľ, zdravotné problémy prišli veľmi skoro, veď ešte pár rôčkov mohol hrať. Domácemu mužstvu chýbal motor mužstva Ondrej Vysoký. Na začiatok zápasu sa čakalo 30 minut! |
Vyzerá to tak, že tím spod Sorošky proste proti Rudnej vie. Hráči Rudnej hrali dobre, ale len pred pokutové územie hostí. MG-OD
FOTO: Ladislav Székely
[cincopa AYPABq84l6OE]
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.