Adrián Szaniszlo začal futbal hrávať v Kunovej Teplici. Pôsobil v B mužstve v rokoch 1989 -1990, pamätá si generáciu hráčov ako Alexander Buš, Jaroslav Mikloško, Štefan Vojtašovič, Milan Benco, Vladimír Kindis, Szilárd Drenko, Jozef Peprík, Jozef Čeman a štvoricu ruských hráčov. Nasledovala základná vojenská služba v dobe dva roky. Na jar 1993 pôsobil v Joviciach. V sezóne 1993/1994 pôsobil v Dlhej Vsi, kde bol najlepším strelcom mužstva. Dokonca sa pretekal o góly so Štefanom Müllerom z Vlachova. V sezónach 1994-1995 a jeseni 1995 pôsobil v Kunovej Teplici. Bol pri vypadnutí zo štvrtej ligy - západ. Potom pol roka pôsobil v Kunovej Teplici, hrala sa I. B trieda. V roku 1996 spolu so Šofrankom a ďalšími založili futbalový klub Plešivec. V priebehu jesene 1996 išiel hrať do Dlhej Vsi. Potom pôsobil v Plešivci do roku 1998. Na jeseň 1998 pôsobil v druholigovej Jelšave. Na jar 1999 sa vrátil do Plešivca a bol pri oboch postupoch do piatej ligy. Naďalej pôsobil v Plešivci až do roku 2011, keď odišiel do Krásnohorskej Dlhej Lúky. funkcionároch a tobôž nie vo skvelých fanúšikoch . Sezóna pre mňa bola unavujúca z dôvodu častých ciest do zahraničia. Sám som hovoril, že by mali a musia hrať mladší, trápilo ma, že Anna nehrával i keď často i svojim ľahostajným prístupom, do mužstva patrí aj Emödi a ďalší. Vysedávať na lavičke zas to asi ešte nie.
2. Na ktorú sezónu najradšej spomínaš v Krh. Dlhej Lúke?
Hneď v prvej sme skončili tesne pod „bedňou“. V druhej najúspešnejšej v histórii klubu sme obsadili po príchode Čižmára a Bodnára prvé miesto. Na futbal chodilo mnoho divákov, hrali sme jednoducho, účelne. Postup sme si zaslúžili. Žiaľ pár hráčov sa rozhodlo, že načo postup. Toto je snáď len tu v okrese. V Plešivci sme dvakrát vyhrali dvakrát sme postúpili, ale boli sme tam . Posledné dve sezóny ak to zoberiem globálne zavŕšenie dvomi druhými miestami sú OK.
3. Bol záujem aj z iných klubov o teba?
Neviem či by bol, ak by som to avizoval predom. Ozval sa mi Marek Ďurský z Rožňavského Bystrého. Ten chlap si zaslúži moje uznanie. Lanáril ma v zime, ale i teraz po sezóne. Rozhodlo i to, že je to opäť ďalej od Plešivca a nepridalo by mi to cestovanie. S funkcionármi Bohúňova som bol v kontakte, ale len v rovine dohadov. Možno zavážilo to, že tu hráva sused, bývalý spoluhráč z Kunovej Teplice, Florián Demeter, lopatu k dielu priložil Tomáš Kovács, ktorý to opakoval stále. Na Petra Rákayho som sa chodil pozerať ako žiak, zbieral som im lopty.
4. Na akom poste budeš hrávať a na akom najradšej hrávaš?
Ja by som najradšej hral v útoku možno 50. – 60. min naplno, ale myslím si, že ma budú stavať inde. V príprave som hrával vzadu aj na poste defenzívneho stredopoliara, tento post som veľa krát, ale nehral. Nevadí skúsim to.
5. Budú ti chýbať niektorí spoluhráči či funkcionári?
Samozrejme, každé mužstvo zanechá vo vás stopu. Nemal som problémy v kabíne, sedel mi i tréner Teleczký. V zápale hry sa často pochytíte možno s každým, ale to trvá len chvíľu. Bolo radosť hrať s Jánom Čižmárom, Pepe to je klasik a samozrejme v aute sme cestovali s Bodnárom a Kovácsom. Ale vymenovať všetkých od Šnukyho cez Hegiho sa nedá. Vďaka patrí Bernáthovi a isteže bratom Šoltészovcom, nemôžem zabudnúť na skvelých divákov !!!
6. Prečo práve Bohúňovo?
Spomenul som, že je to skoro ako doma. Mužstvo hrajúce v skromnejších podmienkach, ale s obrovským zápalom. Elán v očiach funkcionárov je neopísateľný, prirovnal by som ho na k časom, keď sme založili mužstvo v Plešivci. Možno aj preto, že mužstvo vedú moji bývalí spoluhráči.
Vizitka
Meno a priezvisko: Adrián Szaniszló
Dátum narodenia: 1. 1. 1972
Futbalové kluby: 1989 – 1990 Kunova Teplica B, jar 1993 – Jovice, 1993/1994 Dlhá Ves, 1994/1995 – 1995 – Kunova Teplica, jar 1996 – september 1996 - Plešivec, október 1996 – december 1996 – Dlhá Ves, 1997- 1998 – Plešivec, jeseň 1998 Slovmag Jelšava, jar 1999 – jar 2001 Plešivec, 2001/2002 – Kunova Teplica, jeseň 2002 – jeseň 2010 Plešivec, jar 2011 - jar 2014 Krh. Dlhá Lúka, jeseň 2014 - Sokol Bohúňovo.
Za rozhovor ďakuje Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).