Adrián Szaniszlo začal futbal hrávať v Kunovej Teplici. Pôsobil v B mužstve v rokoch 1989 -1990, pamätá si generáciu hráčov ako Alexander Buš, Jaroslav Mikloško, Štefan Vojtašovič, Milan Benco, Vladimír Kindis, Szilárd Drenko, Jozef Peprík, Jozef Čeman a štvoricu ruských hráčov. Nasledovala základná vojenská služba v dobe dva roky. Na jar 1993 pôsobil v Joviciach. V sezóne 1993/1994 pôsobil v Dlhej Vsi, kde bol najlepším strelcom mužstva. Dokonca sa pretekal o góly so Štefanom Müllerom z Vlachova. V sezónach 1994-1995 a jeseni 1995 pôsobil v Kunovej Teplici. Bol pri vypadnutí zo štvrtej ligy - západ. Potom pol roka pôsobil v Kunovej Teplici, hrala sa I. B trieda. V roku 1996 spolu so Šofrankom a ďalšími založili futbalový klub Plešivec. V priebehu jesene 1996 išiel hrať do Dlhej Vsi. Potom pôsobil v Plešivci do roku 1998. Na jeseň 1998 pôsobil v druholigovej Jelšave. Na jar 1999 sa vrátil do Plešivca a bol pri oboch postupoch do piatej ligy. Naďalej pôsobil v Plešivci až do roku 2011, keď odišiel do Krásnohorskej Dlhej Lúky. funkcionároch a tobôž nie vo skvelých fanúšikoch . Sezóna pre mňa bola unavujúca z dôvodu častých ciest do zahraničia. Sám som hovoril, že by mali a musia hrať mladší, trápilo ma, že Anna nehrával i keď často i svojim ľahostajným prístupom, do mužstva patrí aj Emödi a ďalší. Vysedávať na lavičke zas to asi ešte nie.
2. Na ktorú sezónu najradšej spomínaš v Krh. Dlhej Lúke?
Hneď v prvej sme skončili tesne pod „bedňou“. V druhej najúspešnejšej v histórii klubu sme obsadili po príchode Čižmára a Bodnára prvé miesto. Na futbal chodilo mnoho divákov, hrali sme jednoducho, účelne. Postup sme si zaslúžili. Žiaľ pár hráčov sa rozhodlo, že načo postup. Toto je snáď len tu v okrese. V Plešivci sme dvakrát vyhrali dvakrát sme postúpili, ale boli sme tam . Posledné dve sezóny ak to zoberiem globálne zavŕšenie dvomi druhými miestami sú OK.
3. Bol záujem aj z iných klubov o teba?
Neviem či by bol, ak by som to avizoval predom. Ozval sa mi Marek Ďurský z Rožňavského Bystrého. Ten chlap si zaslúži moje uznanie. Lanáril ma v zime, ale i teraz po sezóne. Rozhodlo i to, že je to opäť ďalej od Plešivca a nepridalo by mi to cestovanie. S funkcionármi Bohúňova som bol v kontakte, ale len v rovine dohadov. Možno zavážilo to, že tu hráva sused, bývalý spoluhráč z Kunovej Teplice, Florián Demeter, lopatu k dielu priložil Tomáš Kovács, ktorý to opakoval stále. Na Petra Rákayho som sa chodil pozerať ako žiak, zbieral som im lopty.
4. Na akom poste budeš hrávať a na akom najradšej hrávaš?
Ja by som najradšej hral v útoku možno 50. – 60. min naplno, ale myslím si, že ma budú stavať inde. V príprave som hrával vzadu aj na poste defenzívneho stredopoliara, tento post som veľa krát, ale nehral. Nevadí skúsim to.
5. Budú ti chýbať niektorí spoluhráči či funkcionári?
Samozrejme, každé mužstvo zanechá vo vás stopu. Nemal som problémy v kabíne, sedel mi i tréner Teleczký. V zápale hry sa často pochytíte možno s každým, ale to trvá len chvíľu. Bolo radosť hrať s Jánom Čižmárom, Pepe to je klasik a samozrejme v aute sme cestovali s Bodnárom a Kovácsom. Ale vymenovať všetkých od Šnukyho cez Hegiho sa nedá. Vďaka patrí Bernáthovi a isteže bratom Šoltészovcom, nemôžem zabudnúť na skvelých divákov !!!
6. Prečo práve Bohúňovo?
Spomenul som, že je to skoro ako doma. Mužstvo hrajúce v skromnejších podmienkach, ale s obrovským zápalom. Elán v očiach funkcionárov je neopísateľný, prirovnal by som ho na k časom, keď sme založili mužstvo v Plešivci. Možno aj preto, že mužstvo vedú moji bývalí spoluhráči.
Vizitka
Meno a priezvisko: Adrián Szaniszló
Dátum narodenia: 1. 1. 1972
Futbalové kluby: 1989 – 1990 Kunova Teplica B, jar 1993 – Jovice, 1993/1994 Dlhá Ves, 1994/1995 – 1995 – Kunova Teplica, jar 1996 – september 1996 - Plešivec, október 1996 – december 1996 – Dlhá Ves, 1997- 1998 – Plešivec, jeseň 1998 Slovmag Jelšava, jar 1999 – jar 2001 Plešivec, 2001/2002 – Kunova Teplica, jeseň 2002 – jeseň 2010 Plešivec, jar 2011 - jar 2014 Krh. Dlhá Lúka, jeseň 2014 - Sokol Bohúňovo.
Za rozhovor ďakuje Štefan Tomášik
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.