funkcionároch a tobôž nie vo skvelých fanúšikoch . Sezóna pre mňa bola unavujúca z dôvodu častých ciest do zahraničia. Sám som hovoril, že by mali a musia hrať mladší, trápilo ma, že Anna nehrával i keď často i svojim ľahostajným prístupom, do mužstva patrí aj Emödi a ďalší. Vysedávať na lavičke zas to asi ešte nie.
2. Na ktorú sezónu najradšej spomínaš v Krh. Dlhej Lúke?
Hneď v prvej sme skončili tesne pod „bedňou“. V druhej najúspešnejšej v histórii klubu sme obsadili po príchode Čižmára a Bodnára prvé miesto. Na futbal chodilo mnoho divákov, hrali sme jednoducho, účelne. Postup sme si zaslúžili. Žiaľ pár hráčov sa rozhodlo, že načo postup. Toto je snáď len tu v okrese. V Plešivci sme dvakrát vyhrali dvakrát sme postúpili, ale boli sme tam . Posledné dve sezóny ak to zoberiem globálne zavŕšenie dvomi druhými miestami sú OK.
3. Bol záujem aj z iných klubov o teba?
Neviem či by bol, ak by som to avizoval predom. Ozval sa mi Marek Ďurský z Rožňavského Bystrého. Ten chlap si zaslúži moje uznanie. Lanáril ma v zime, ale i teraz po sezóne. Rozhodlo i to, že je to opäť ďalej od Plešivca a nepridalo by mi to cestovanie. S funkcionármi Bohúňova som bol v kontakte, ale len v rovine dohadov. Možno zavážilo to, že tu hráva sused, bývalý spoluhráč z Kunovej Teplice, Florián Demeter, lopatu k dielu priložil Tomáš Kovács, ktorý to opakoval stále. Na Petra Rákayho som sa chodil pozerať ako žiak, zbieral som im lopty.
4. Na akom poste budeš hrávať a na akom najradšej hrávaš?
Ja by som najradšej hral v útoku možno 50. – 60. min naplno, ale myslím si, že ma budú stavať inde. V príprave som hrával vzadu aj na poste defenzívneho stredopoliara, tento post som veľa krát, ale nehral. Nevadí skúsim to.
5. Budú ti chýbať niektorí spoluhráči či funkcionári?
Samozrejme, každé mužstvo zanechá vo vás stopu. Nemal som problémy v kabíne, sedel mi i tréner Teleczký. V zápale hry sa často pochytíte možno s každým, ale to trvá len chvíľu. Bolo radosť hrať s Jánom Čižmárom, Pepe to je klasik a samozrejme v aute sme cestovali s Bodnárom a Kovácsom. Ale vymenovať všetkých od Šnukyho cez Hegiho sa nedá. Vďaka patrí Bernáthovi a isteže bratom Šoltészovcom, nemôžem zabudnúť na skvelých divákov !!!
6. Prečo práve Bohúňovo?
Spomenul som, že je to skoro ako doma. Mužstvo hrajúce v skromnejších podmienkach, ale s obrovským zápalom. Elán v očiach funkcionárov je neopísateľný, prirovnal by som ho na k časom, keď sme založili mužstvo v Plešivci. Možno aj preto, že mužstvo vedú moji bývalí spoluhráči.
Vizitka
Meno a priezvisko: Adrián Szaniszló
Dátum narodenia: 1. 1. 1972
Futbalové kluby: 1989 – 1990 Kunova Teplica B, jar 1993 – Jovice, 1993/1994 Dlhá Ves, 1994/1995 – 1995 – Kunova Teplica, jar 1996 – september 1996 - Plešivec, október 1996 – december 1996 – Dlhá Ves, 1997- 1998 – Plešivec, jeseň 1998 Slovmag Jelšava, jar 1999 – jar 2001 Plešivec, 2001/2002 – Kunova Teplica, jeseň 2002 – jeseň 2010 Plešivec, jar 2011 - jar 2014 Krh. Dlhá Lúka, jeseň 2014 - Sokol Bohúňovo.
Za rozhovor ďakuje Štefan Tomášik

































Adrián Szaniszlo začal futbal hrávať v Kunovej Teplici. Pôsobil v B mužstve v rokoch 1989 -1990, pamätá si generáciu hráčov ako Alexander Buš, Jaroslav Mikloško, Štefan Vojtašovič, Milan Benco, Vladimír Kindis, Szilárd Drenko, Jozef Peprík, Jozef Čeman a štvoricu ruských hráčov. Nasledovala základná vojenská služba v dobe dva roky. Na jar 1993 pôsobil v Joviciach. V sezóne 1993/1994 pôsobil v Dlhej Vsi, kde bol najlepším strelcom mužstva. Dokonca sa pretekal o góly so Štefanom Müllerom z Vlachova. V sezónach 1994-1995 a jeseni 1995 pôsobil v Kunovej Teplici. Bol pri vypadnutí zo štvrtej ligy - západ. Potom pol roka pôsobil v Kunovej Teplici, hrala sa I. B trieda. V roku 1996 spolu so Šofrankom a ďalšími založili futbalový klub Plešivec. V priebehu jesene 1996 išiel hrať do Dlhej Vsi. Potom pôsobil v Plešivci do roku 1998. Na jeseň 1998 pôsobil v druholigovej Jelšave. Na jar 1999 sa vrátil do Plešivca a bol pri oboch postupoch do piatej ligy. Naďalej pôsobil v Plešivci až do roku 2011, keď odišiel do Krásnohorskej Dlhej Lúky. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a