nastupovať ako útočník, avšak v Nižnej Slanej ma zvykli dávať aj na pravú zálohu a tam mi to sedelo ešte lepšie ako na hrote, čiže by som radšej hrával na pravo.
Budú ti chýbať niektorí spoluhráči či funkcionári z Nižnej Slanej ?
Z Nižnej Slanej mi bude chýbať celé mužstvo, ako aj hráči a funkcionári a taktiež atmosféra, pretože je tam vynikajúci kolektív. Som veľmi vďačný ľuďom v Slanej za to, že som mal tu možnosť hrávať v takom klube, ktorý má hráčov so skúsenosťami z 5. ligy, pretože hlavne tí ma veľa naučili.
Ako hodnotíš svoje pôsobenie v Nižnej Slanej a ako v Rožňave ?
V Rožňave sa mi veľmi páčil prístup k mládeži. Ako starší žiaci sme mávali tréningy trikrát do týždňa a v sobotu sme hrali zápas. A v Nižnej Slanej sa mi veľmi páčil prístup k tímovej spolupráci, pretože náš štýl hry spočíval hlavne v tom, aby sme si zahrali s chuťou a aby sme medzi sebou kombinovali a spolupracovali.
Ktorý tréner z tých, ktorých ťa viedol bol najlepší a prečo?
Správny tréner podľa mňa nemusí mať veľa skúseností, alebo naordinovať dobrú taktiku. Správny tréner má mužstvo dať dokopy, zoceliť a naladiť, a takým príkladom je, aj bol a dúfam, že vždy bude Milan Petergáč, pretože on je naozaj človek, ktorý sa snaží niečo pre futbal v Nižnej Slanej robiť. Ja len dúfam, že takých ľudí vo futbale bude čoraz viac a úroveň okresného futbalu pozdvihneme na vyššiu úroveň.
Štefan Tomášik

































Ako mladý futbalista Ján Gelda (r. 1995) najprv pôsobil v Rožňave. Od jari 2012 začal hrávať za Nižnú Slanú. Pri pretlaku útočníkov začal nastupovať na poste pravého záložníka. Z kanoniera sa tak stal nahrávač na góly. Od novej sezóny 2014/2015 bude pôsobiť v Dobšinej. Hneď v 1. kole V. ligy proti Čečejovciam nastúpil v závere zápasu za nový klub. V druhom polčase za Dobšinú nastúpil aj jeho mladší brat Matej, ktorý prišiel z Drnavy.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a