Kto ti pomohol?
- Väčšinu informácií si zháňam sám. Najviac mi pomohol Adrián Szaniszló, ktorý mi pomohol so súpiskami Kunovej Teplice, či niektoré informácie mi spresnil a poskytol mi viaceré fotografie. Miloš Leng mi zabezpečil tabuľku zo sezóny 1999/2000, ktorú som mal len pred posledným kolom. Ďalej môj kamarát a bývalý spolužiak Tibor Gonos ml., ktorý mi prispel tromi fotkami Rožňavského Bystrého a aj pár informáciami o pôsobení Rožňavského Bystrého. V začiatkoch mi pomohol aj malou informáciou starosta Hrhova, Ing. Arpád Szepesi. Ďalšie drobné informácie mi poskytol bývalý výborný futbalista, Ján Fatľa, tréner Revúcej, na jar 2000 a JUDr. Ján Dorkin z Rožňavského Bystrého. Veľkou škodou je, že archívy Ondreja Mihála a Adriána Szaniszla sa nenašli. Poďakovanie patrí výboru FK Plešivec, ktorý sa snažil archív Adriána Szaniszla nájsť.
Je to konečná verzia, keďže ti chýbajú niektoré štatistiky, alebo nemáš kompletné súpisky ?
- Nie, nie je to konečná verzia, snažím sa chýbajúce štatistiky, súpisky a pod. získať a rovnako zlepšiť aj fotografie v publikácii. Keď to budem mať hotové, tak to oznámim.
Čitateľov, ktorí ťa nepoznajú by možno zaujímalo niečo o tebe?
- Som hráčom Nižnej Slanej, kde som s futbalom súťažne začal od sezóny 2001/2002. Od mužstva žiakov som prešiel do mužstva dorastu. Momentálne som náhradným brankárom A - mužstva.
Pôsobil si aj v iných mužstvách?
-
Keď som býval v Gemerskej Polome, tak v sezónach 2003/2004 a 2004/2005 som ešte dochádzal na tréningy a na zápasy do Nižnej Slanej. Veľkú zásluhu na mojom zotrvaní vtedy mal pán Dušan Vandrášik, vtedajší predseda klubu, ktorý bol osobne u nás doma a vysvetlil mi dôvody, aby som hrával za Nižnú Slanú. V sezónach 2005/2006 až 2007/2008 som pôsobil v Gemerskej Polome.
Ako by si porovnal pôsobenie v Gemerskej Polome oproti svojmu materskému klubu?
- Myslím, že z hľadiska tréningov to bolo na podobnej úrovni, keď tréningy boli podobné ako v sezóne 2004/2005. Z hľadiska zápasov to však bolo rozdielne.
V čom to bolo iné?
- Kým v Nižnej Slanej som v sezóne 2004/2005 pravidelne nastupoval, v Gemerskej Polome to tak nebolo. S prvou sezónou môžem byť ako-tak spokojný, no s ďalšími dvomi jednoznačne nespokojný. V sezóne 2006/2007 napriek tomu, že som bol medzi tromi hráčmi dorastu, ktorí vtedy chodili na tréningy, v základnej zostave som sa neobjavoval. Po viacerých zápasoch odsedených na lavičke som prestal chodiť na tréningy a zápasy. Na jar 2007 som sa pripojil k mužstvu, no nezlepšilo sa to, hoci pred sezónou 2006/2007 som mal sľúbené miesto v základnej zostave.
Po sezóne som bol náhradným brankárom A – mužstva, kde som v majstrovských zápasoch neodohral ani minútu. V sezóne 2006/2007 som nastúpil za A – mužstvo proti Lipovníku v 24. kole 1 triedy. Dodnes je to môj jediný štart v prvej triede.
Boli aj zápasy, kedy by si mohol nastúpiť?
- Minimálne v zápase v Plešivci malo dôjsť k striedaniu, keď Ivan Krnáč inkasoval lacné góly. Po zápase Ľubomír Hatvaník skonštatoval, že ak by som nastúpil, uhráme remízu 0:0. Ďalšie príčiny prehry si nechám pre seba. Našli by sa zápasy, kde sme mali hru pod kontrolou, ako napr. doma s Dedinkami 4:1.
Nejaká zaujímavosť počas pôsobenia v Gemerskej Polome?
-
Raz som dokonca nastúpil aj na poste stredného útočníka, hoci som bol vtedy končiaci dorastenec. Podarilo sa mi skórovať v domácom zápase so Štítnikom. No ako brankára ma to nepotešilo.
V poslednom kole sezóny 2006/2007 ma tréner Marián Ferenc chcel postaviť vonku proti Dedinkám, avšak registračný preukaz ostal v Gemerskej Polome.
Raz som nastúpil aj za Rožňavské Bystré na jar 2008 v prípravnom zápase vo Vlachove na posledných 10 minút. Tréner bol spokojný, keď som neinkasoval.
Po zápase Gemerská Poloma B – Nižná Slaná sa dvaja diváci domácich vyjadrili ku mne dosť ironicky na moje pôsobenie v zápase, ich vyjadrenie súviselo s mojím pôsobením v G. Polome v sezóne 2007/2008.
Čo bolo po sezóne 2007/2008?
- Naďalej som trénoval s mužstvom Gemerskej Polomy, no ďalšie ponuky na pôsobenie v tomto klube som pochopiteľne odmietol. Ak by mala o mňa Nižná Slaná vtedy záujem, určite by som dochádzal ako za čias Dušana Vandrášika a Ing. Martina Gallíka. Tak to bolo do polovice jesene 2009, od vtedy už bývame v Nižnej Slanej a futbalovo som sa vrátil do známeho prostredia a medzi známych spoluhráčov. Stratená zápasová prax sa prejavila vo viacerých zápasoch, v ktorých som nastúpil. Spoluhráči z bývalého dorastu a ani tréner na niektoré góly, ktoré som dostával, či chyby neboli zvyknutí v porovnaní s mojím pôsobením v Nižnej Slanej do sezóny 2004/2005.
{jcomments on}

































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).