Kto ti pomohol?
- Väčšinu informácií si zháňam sám. Najviac mi pomohol Adrián Szaniszló, ktorý mi pomohol so súpiskami Kunovej Teplice, či niektoré informácie mi spresnil a poskytol mi viaceré fotografie. Miloš Leng mi zabezpečil tabuľku zo sezóny 1999/2000, ktorú som mal len pred posledným kolom. Ďalej môj kamarát a bývalý spolužiak Tibor Gonos ml., ktorý mi prispel tromi fotkami Rožňavského Bystrého a aj pár informáciami o pôsobení Rožňavského Bystrého. V začiatkoch mi pomohol aj malou informáciou starosta Hrhova, Ing. Arpád Szepesi. Ďalšie drobné informácie mi poskytol bývalý výborný futbalista, Ján Fatľa, tréner Revúcej, na jar 2000 a JUDr. Ján Dorkin z Rožňavského Bystrého. Veľkou škodou je, že archívy Ondreja Mihála a Adriána Szaniszla sa nenašli. Poďakovanie patrí výboru FK Plešivec, ktorý sa snažil archív Adriána Szaniszla nájsť.
Je to konečná verzia, keďže ti chýbajú niektoré štatistiky, alebo nemáš kompletné súpisky ?
- Nie, nie je to konečná verzia, snažím sa chýbajúce štatistiky, súpisky a pod. získať a rovnako zlepšiť aj fotografie v publikácii. Keď to budem mať hotové, tak to oznámim.
Čitateľov, ktorí ťa nepoznajú by možno zaujímalo niečo o tebe?
- Som hráčom Nižnej Slanej, kde som s futbalom súťažne začal od sezóny 2001/2002. Od mužstva žiakov som prešiel do mužstva dorastu. Momentálne som náhradným brankárom A - mužstva.
Pôsobil si aj v iných mužstvách?
-
Keď som býval v Gemerskej Polome, tak v sezónach 2003/2004 a 2004/2005 som ešte dochádzal na tréningy a na zápasy do Nižnej Slanej. Veľkú zásluhu na mojom zotrvaní vtedy mal pán Dušan Vandrášik, vtedajší predseda klubu, ktorý bol osobne u nás doma a vysvetlil mi dôvody, aby som hrával za Nižnú Slanú. V sezónach 2005/2006 až 2007/2008 som pôsobil v Gemerskej Polome.
Ako by si porovnal pôsobenie v Gemerskej Polome oproti svojmu materskému klubu?
- Myslím, že z hľadiska tréningov to bolo na podobnej úrovni, keď tréningy boli podobné ako v sezóne 2004/2005. Z hľadiska zápasov to však bolo rozdielne.
V čom to bolo iné?
- Kým v Nižnej Slanej som v sezóne 2004/2005 pravidelne nastupoval, v Gemerskej Polome to tak nebolo. S prvou sezónou môžem byť ako-tak spokojný, no s ďalšími dvomi jednoznačne nespokojný. V sezóne 2006/2007 napriek tomu, že som bol medzi tromi hráčmi dorastu, ktorí vtedy chodili na tréningy, v základnej zostave som sa neobjavoval. Po viacerých zápasoch odsedených na lavičke som prestal chodiť na tréningy a zápasy. Na jar 2007 som sa pripojil k mužstvu, no nezlepšilo sa to, hoci pred sezónou 2006/2007 som mal sľúbené miesto v základnej zostave.
Po sezóne som bol náhradným brankárom A – mužstva, kde som v majstrovských zápasoch neodohral ani minútu. V sezóne 2006/2007 som nastúpil za A – mužstvo proti Lipovníku v 24. kole 1 triedy. Dodnes je to môj jediný štart v prvej triede.
Boli aj zápasy, kedy by si mohol nastúpiť?
- Minimálne v zápase v Plešivci malo dôjsť k striedaniu, keď Ivan Krnáč inkasoval lacné góly. Po zápase Ľubomír Hatvaník skonštatoval, že ak by som nastúpil, uhráme remízu 0:0. Ďalšie príčiny prehry si nechám pre seba. Našli by sa zápasy, kde sme mali hru pod kontrolou, ako napr. doma s Dedinkami 4:1.
Nejaká zaujímavosť počas pôsobenia v Gemerskej Polome?
-
Raz som dokonca nastúpil aj na poste stredného útočníka, hoci som bol vtedy končiaci dorastenec. Podarilo sa mi skórovať v domácom zápase so Štítnikom. No ako brankára ma to nepotešilo.
V poslednom kole sezóny 2006/2007 ma tréner Marián Ferenc chcel postaviť vonku proti Dedinkám, avšak registračný preukaz ostal v Gemerskej Polome.
Raz som nastúpil aj za Rožňavské Bystré na jar 2008 v prípravnom zápase vo Vlachove na posledných 10 minút. Tréner bol spokojný, keď som neinkasoval.
Po zápase Gemerská Poloma B – Nižná Slaná sa dvaja diváci domácich vyjadrili ku mne dosť ironicky na moje pôsobenie v zápase, ich vyjadrenie súviselo s mojím pôsobením v G. Polome v sezóne 2007/2008.
Čo bolo po sezóne 2007/2008?
- Naďalej som trénoval s mužstvom Gemerskej Polomy, no ďalšie ponuky na pôsobenie v tomto klube som pochopiteľne odmietol. Ak by mala o mňa Nižná Slaná vtedy záujem, určite by som dochádzal ako za čias Dušana Vandrášika a Ing. Martina Gallíka. Tak to bolo do polovice jesene 2009, od vtedy už bývame v Nižnej Slanej a futbalovo som sa vrátil do známeho prostredia a medzi známych spoluhráčov. Stratená zápasová prax sa prejavila vo viacerých zápasoch, v ktorých som nastúpil. Spoluhráči z bývalého dorastu a ani tréner na niektoré góly, ktoré som dostával, či chyby neboli zvyknutí v porovnaní s mojím pôsobením v Nižnej Slanej do sezóny 2004/2005.
{jcomments on}



































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a