TABUĽKA IV. LIGY JUH PO 2. KOLE
|
1. |
Čaňa |
2 |
2 |
0 |
0 |
10:0 |
6 |
|
2. |
Haniska |
2 |
2 |
0 |
0 |
10:2 |
6 |
|
3. |
Turňa n/B |
2 |
2 |
0 |
0 |
6:2 |
6 |
|
4. |
Strážske |
2 |
2 |
0 |
0 |
5:2 |
6 |
|
5. |
Štítnik |
2 |
1 |
1 |
0 |
6:3 |
4 |
|
6. |
V. Revištia |
2 |
1 |
1 |
0 |
4:3 |
4 |
|
7. |
Rudňany |
2 |
1 |
0 |
1 |
5:5 |
3 |
|
8. |
Medzev |
2 |
1 |
0 |
1 |
5:5 |
3 |
|
9. |
Buzica |
2 |
1 |
0 |
1 |
4:4 |
3 |
|
10. |
V. Kapušany |
2 |
0 |
2 |
0 |
3:3 |
2 |
|
11. |
Hrabušice |
2 |
0 |
2 |
0 |
2:2 |
2 |
|
12. |
Sobrance |
2 |
0 |
0 |
2 |
3:8 |
0 |
|
13. |
Rožňava |
2 |
0 |
0 |
2 |
1:6 |
0 |
|
14. |
Krompachy |
2 |
0 |
0 |
2 |
2:8 |
0 |
|
15. |
Kr. Chlmec |
2 |
0 |
0 |
2 |
1:7 |
0 |
|
16. |
V. Folkmar |
2 |
0 |
0 |
2 |
3:10 |
0 |
NAJBLIŽŠIE KOLO:
IV. Liga JUH - 3. kolo 8.8.2010 o 16.30 hod.: V. Folkmar – Strážske, V. Revištia – Čaňa, Hrabušice – Rudňany, Medzev – V. Kapušany, Turňa – Štítnik, Haniska – Rožňava, 7.8. : Kr. Chlmec – Buzica, 7.8. Sobrance – Krompachy.
V. Liga JZ - 1. kolo 8.8.2010 o 16.30 hod.: Prakovce – Kr. Podhradie, Smižany – Sp. Vlachy, Ťahanovce – Koš. N. Ves, Gelnica – Gem. Hôrka, Jaklovce – Teplička, 7.8. Margecany – Helcmanovce, 11.8.: v Poráči - Sp. N. Ves „B“ – Harichovce.
ÚRADNÁ SPRÁVA ObFZ v Rožňave č. 2/2010-2011
Zo zasadnutia ŠTK dňa 4.8.2010
- ŠTK upozorňuje FK I. a II. tr. na povinnosť potvrdenia súpisiek pre nový súťažný ročník 2010-2011 pod disciplinárnymi následkami.
- Súpiska musí obsahovať všetky potrebné náležitosti vrátane lekárskeho potvrdenia a potvrdenia ohľadom ostaršenia hráčov pre vyššiu vekovú kategóriu.
- ŠTK oznamuje FK v kategórii mládež , že mládežnícke súťaže začínajú v mesiaci september 2010. Dorast + St. žiaci dňa 4. - 5. 9. 2010, Prípravka dňa 11.9. 2010.
- Súpisky v kategórii mládeže je potrebné odovzdať - potvrdiť najneskoršie do 25.8. 2010.
- ŠTK upozorňuje FK- I. a II. tr. na doplnky v novom Rozpise súťaží ObFZ 2010-2011 (hospodárske náležitosti- štruktúra súťaží-používanie videozáznamu v I.tr. OM - konfrontácia hráčov - nenastúpenie na majstrovský zápas - iné).
- Rozpis súťaží ObFZ 2010-2011 si zástupcovia FK môžu osobne prevziať na sekretariáte ObFZ. Rozpis súťaží ObFZ 2010-2011 nájdu FK i na web.stránke ObFZ (www.obfzroznava.sk).
- ŠTK oznamuje FK, že ÚS ObFZ vychádzajú v denníku Korzár- Gemerský denník každý piatok + sobotu (doplnky).
- ÚS - ObFZ sú pre FK záväzné. ÚS - ObFZ budú zverejňované i na webovej stránke ObFZ.
- ŠTK súhlasí po vzájomnej dohode s odohratím zápasu I. tr. FK Brzotín - FK Lipovník (l. kolo) dňa 15.9.2010 v UHČ.
Zo zasadnutia DK dňa 4.8. 2010
- DK upozorňuje FK na prenos trestov (ŽK-ČK) pre nový súťažný roč. 2010-2011.
{jcomments on}
































Streda tohto týždňa v končinách horného Gemera patrila štvrtoligovému futbalu a jeho druhému kolu. Zdá sa, že naše dva kluby v ňom zastúpené (Rožňava a Štítnik) nevykročili do nového ročníka rovnakou nohou. Najmä Rožňavčania. Dva zápasy, dve prehry, z nich jedna od nováčika súťaže. Nielen v Medzeve, ale v druhom kole ani doma nestačili na susedov z Turne nad Bodvou. Štítnik mal o niečo lepší rozbeh. Z vonku priniesol bod a doma hladko zdolal Medzev. Tu sú výsledky:
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-