Streda tohto týždňa v končinách horného Gemera patrila štvrtoligovému futbalu a jeho druhému kolu. Zdá sa, že naše dva kluby v ňom zastúpené (Rožňava a Štítnik) nevykročili do nového ročníka rovnakou nohou. Najmä Rožňavčania. Dva zápasy, dve prehry, z nich jedna od nováčika súťaže. Nielen v Medzeve, ale v druhom kole ani doma nestačili na susedov z Turne nad Bodvou. Štítnik mal o niečo lepší rozbeh. Z vonku priniesol bod a doma hladko zdolal Medzev. Tu sú výsledky: TABUĽKA IV. LIGY JUH PO 2. KOLE
|
1. |
Čaňa |
2 |
2 |
0 |
0 |
10:0 |
6 |
|
2. |
Haniska |
2 |
2 |
0 |
0 |
10:2 |
6 |
|
3. |
Turňa n/B |
2 |
2 |
0 |
0 |
6:2 |
6 |
|
4. |
Strážske |
2 |
2 |
0 |
0 |
5:2 |
6 |
|
5. |
Štítnik |
2 |
1 |
1 |
0 |
6:3 |
4 |
|
6. |
V. Revištia |
2 |
1 |
1 |
0 |
4:3 |
4 |
|
7. |
Rudňany |
2 |
1 |
0 |
1 |
5:5 |
3 |
|
8. |
Medzev |
2 |
1 |
0 |
1 |
5:5 |
3 |
|
9. |
Buzica |
2 |
1 |
0 |
1 |
4:4 |
3 |
|
10. |
V. Kapušany |
2 |
0 |
2 |
0 |
3:3 |
2 |
|
11. |
Hrabušice |
2 |
0 |
2 |
0 |
2:2 |
2 |
|
12. |
Sobrance |
2 |
0 |
0 |
2 |
3:8 |
0 |
|
13. |
Rožňava |
2 |
0 |
0 |
2 |
1:6 |
0 |
|
14. |
Krompachy |
2 |
0 |
0 |
2 |
2:8 |
0 |
|
15. |
Kr. Chlmec |
2 |
0 |
0 |
2 |
1:7 |
0 |
|
16. |
V. Folkmar |
2 |
0 |
0 |
2 |
3:10 |
0 |
NAJBLIŽŠIE KOLO:
IV. Liga JUH - 3. kolo 8.8.2010 o 16.30 hod.: V. Folkmar – Strážske, V. Revištia – Čaňa, Hrabušice – Rudňany, Medzev – V. Kapušany, Turňa – Štítnik, Haniska – Rožňava, 7.8. : Kr. Chlmec – Buzica, 7.8. Sobrance – Krompachy.
V. Liga JZ - 1. kolo 8.8.2010 o 16.30 hod.: Prakovce – Kr. Podhradie, Smižany – Sp. Vlachy, Ťahanovce – Koš. N. Ves, Gelnica – Gem. Hôrka, Jaklovce – Teplička, 7.8. Margecany – Helcmanovce, 11.8.: v Poráči - Sp. N. Ves „B“ – Harichovce.
ÚRADNÁ SPRÁVA ObFZ v Rožňave č. 2/2010-2011
Zo zasadnutia ŠTK dňa 4.8.2010
- ŠTK upozorňuje FK I. a II. tr. na povinnosť potvrdenia súpisiek pre nový súťažný ročník 2010-2011 pod disciplinárnymi následkami.
- Súpiska musí obsahovať všetky potrebné náležitosti vrátane lekárskeho potvrdenia a potvrdenia ohľadom ostaršenia hráčov pre vyššiu vekovú kategóriu.
- ŠTK oznamuje FK v kategórii mládež , že mládežnícke súťaže začínajú v mesiaci september 2010. Dorast + St. žiaci dňa 4. - 5. 9. 2010, Prípravka dňa 11.9. 2010.
- Súpisky v kategórii mládeže je potrebné odovzdať - potvrdiť najneskoršie do 25.8. 2010.
- ŠTK upozorňuje FK- I. a II. tr. na doplnky v novom Rozpise súťaží ObFZ 2010-2011 (hospodárske náležitosti- štruktúra súťaží-používanie videozáznamu v I.tr. OM - konfrontácia hráčov - nenastúpenie na majstrovský zápas - iné).
- Rozpis súťaží ObFZ 2010-2011 si zástupcovia FK môžu osobne prevziať na sekretariáte ObFZ. Rozpis súťaží ObFZ 2010-2011 nájdu FK i na web.stránke ObFZ (www.obfzroznava.sk).
- ŠTK oznamuje FK, že ÚS ObFZ vychádzajú v denníku Korzár- Gemerský denník každý piatok + sobotu (doplnky).
- ÚS - ObFZ sú pre FK záväzné. ÚS - ObFZ budú zverejňované i na webovej stránke ObFZ.
- ŠTK súhlasí po vzájomnej dohode s odohratím zápasu I. tr. FK Brzotín - FK Lipovník (l. kolo) dňa 15.9.2010 v UHČ.
Zo zasadnutia DK dňa 4.8. 2010
- DK upozorňuje FK na prenos trestov (ŽK-ČK) pre nový súťažný roč. 2010-2011.
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.