Hrhov – Rožňavské Bystré 5:0 (2:0). Bystrania v piatom kole II. triedy vo futbale cestovali v stredu do Hrhova s dosť oklieštenou zostavou. Z rôznych dôvodov im chýbali stabilní hráči Rusnyák, Krága, Demko, Minčík, Leng a Hajdu, čo sa podpísalo v značnej miere na kvalite ich hry a aj na výsledku. V chladnom veternom a daždivom počasí začali lepšie domáci a už v 2. minúte po faule na ich hráča kopali pokutový kop, ktorým otvorili účet zápasu na 1:0. Bystrania sa snažili hrať rovnocennú partiu, no domáci pôsobili kompaktnejšie, lepšie si prihrávali, vyhrávali väčšinu osobných súbojov. Bystrania sa naopak snažili o individuálne presadenie sa, ale dnes to na veľmi dobre hrajúceho V druhom polčase sa hostia z Rožňavského Bystrého od úvodu snažili znížiť stav zápasu, ale Urbanovci, ani Čapó však nemali svoj deň. Bystrania doplatili na slabšie bránenie a v 65. minúte už bolo 3:0. Domáci pohybliví útočníci efektívne zakončovali svoje útoky a v 70. a 88. minúte svojim dôrazom pred bránou Bystrého dosiahli ďalšie dva góly a stanovili konečný výsledok na 5:0.
Pred asi 20 divákmi rozhodoval Iglai.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš, Galata, Valent, Ujházi, Uhrin, Valko, Čapó, J.Urban ml., Dorkin, J.Urban st., Bernát.
Miloš LENG
Slavošovčania po 5. kole stále bez straty bodu
Slavošovce - Rakovnica 7:0, polčas 2:0. Góly: Valentík 2, Haviarik 1, Giba 1, Sklenár 1, Balco 1, Tomi 1. Asi 60 divákov videlo v tomto zápase veľkú prevahu domáceho mužstva a len nepresná muška ich pripravila o vyšší výsledok. Rozhodca Czakoi udelil žltú kartu hráčovi domáceho mužstva Dzureňovi za podrazenie z boku. Delegátom bol L. Székely.
Ladislav SZÉKELY
Výsledky 5. kola II. triedy:
Slavošovce – Rakovnica 7:0, Drnava – Dedinky, 7:1, Bohúňovo – Nižná Slaná 4:3, Brzotín – Pača 2:4, Gem. Poloma B – Kovstav 0:2, Kečovo – Jovice 2:2, Hrhov – Rožň. Bystré 5:0.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 5. KOLE:
|
1. |
Drnava |
5 |
5 |
0 |
0 |
33:3 |
15 |
|
2. |
Slavošovce |
5 |
5 |
0 |
0 |
24:4 |
15 |
|
3. |
Bohúňovo |
5 |
3 |
2 |
0 |
13:5 |
11 |
|
4.. |
Hrhov |
4 |
3 |
0 |
1 |
17:8 |
9 |
|
5 |
Čoltovo |
4 |
2 |
1 |
1 |
10:8 |
7 |
|
6. |
Rožňavské Bystré |
5 |
2 |
1 |
2 |
9:11 |
7 |
|
7. |
Ml. Brzotín |
5 |
2 |
0 |
3 |
17:12 |
6 |
|
8. |
Kovstav |
5 |
2 |
0 |
3 |
7:14 |
6 |
|
9. |
Jovice |
5 |
1 |
2 |
2 |
14:22 |
5 |
|
10. |
Kečovo |
4 |
1 |
1 |
2 |
12:9 |
4 |
|
11. |
Nižná Slaná |
5 |
1 |
1 |
3 |
9:21 |
4 |
|
12. |
Pača |
5 |
1 |
0 |
4 |
7:15 |
3 |
|
13. |
Dedinky |
4 |
1 |
0 |
3 |
5:16 |
3 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
5 |
1 |
0 |
4 |
6:25 |
3 |
|
15. |
Rakovnica |
4 |
0 |
2 |
2 |
5:14 |
2 |
ĎALŠIE ZÁPASY:
II. TRIEDA - 6. kolo 5.9.2010 o 15.30 hod.: Rožňavské Bystré – má voľno, Jovice – Hrhov, Kovstav – Kečovo, Pača – Gem. Poloma „B“, Nižná SLaná - Mladosť Brzotín, Dedinky – Bohúňovo, Rakovnica – Drnava, Čoltovo – Slavošovce.
I. TRIEDA - 5. kolo 5.9.2010 o 15.30 hod.: Rudná – Dlhá Ves, Vlachovo – Dobšiná, Brzotín – Plešivec, Kružná – Gem. Poloma „A“, Vyšná Slaná – Honce, Betliar – Krh. Dl. Lúka, JAblonov n/T – Lipovník.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).