V druhom polčase sa hostia z Rožňavského Bystrého od úvodu snažili znížiť stav zápasu, ale Urbanovci, ani Čapó však nemali svoj deň. Bystrania doplatili na slabšie bránenie a v 65. minúte už bolo 3:0. Domáci pohybliví útočníci efektívne zakončovali svoje útoky a v 70. a 88. minúte svojim dôrazom pred bránou Bystrého dosiahli ďalšie dva góly a stanovili konečný výsledok na 5:0.
Pred asi 20 divákmi rozhodoval Iglai.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš, Galata, Valent, Ujházi, Uhrin, Valko, Čapó, J.Urban ml., Dorkin, J.Urban st., Bernát.
Miloš LENG
Slavošovčania po 5. kole stále bez straty bodu
Slavošovce - Rakovnica 7:0, polčas 2:0. Góly: Valentík 2, Haviarik 1, Giba 1, Sklenár 1, Balco 1, Tomi 1. Asi 60 divákov videlo v tomto zápase veľkú prevahu domáceho mužstva a len nepresná muška ich pripravila o vyšší výsledok. Rozhodca Czakoi udelil žltú kartu hráčovi domáceho mužstva Dzureňovi za podrazenie z boku. Delegátom bol L. Székely.
Ladislav SZÉKELY
Výsledky 5. kola II. triedy:
Slavošovce – Rakovnica 7:0, Drnava – Dedinky, 7:1, Bohúňovo – Nižná Slaná 4:3, Brzotín – Pača 2:4, Gem. Poloma B – Kovstav 0:2, Kečovo – Jovice 2:2, Hrhov – Rožň. Bystré 5:0.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 5. KOLE:
|
1. |
Drnava |
5 |
5 |
0 |
0 |
33:3 |
15 |
|
2. |
Slavošovce |
5 |
5 |
0 |
0 |
24:4 |
15 |
|
3. |
Bohúňovo |
5 |
3 |
2 |
0 |
13:5 |
11 |
|
4.. |
Hrhov |
4 |
3 |
0 |
1 |
17:8 |
9 |
|
5 |
Čoltovo |
4 |
2 |
1 |
1 |
10:8 |
7 |
|
6. |
Rožňavské Bystré |
5 |
2 |
1 |
2 |
9:11 |
7 |
|
7. |
Ml. Brzotín |
5 |
2 |
0 |
3 |
17:12 |
6 |
|
8. |
Kovstav |
5 |
2 |
0 |
3 |
7:14 |
6 |
|
9. |
Jovice |
5 |
1 |
2 |
2 |
14:22 |
5 |
|
10. |
Kečovo |
4 |
1 |
1 |
2 |
12:9 |
4 |
|
11. |
Nižná Slaná |
5 |
1 |
1 |
3 |
9:21 |
4 |
|
12. |
Pača |
5 |
1 |
0 |
4 |
7:15 |
3 |
|
13. |
Dedinky |
4 |
1 |
0 |
3 |
5:16 |
3 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
5 |
1 |
0 |
4 |
6:25 |
3 |
|
15. |
Rakovnica |
4 |
0 |
2 |
2 |
5:14 |
2 |
ĎALŠIE ZÁPASY:
II. TRIEDA - 6. kolo 5.9.2010 o 15.30 hod.: Rožňavské Bystré – má voľno, Jovice – Hrhov, Kovstav – Kečovo, Pača – Gem. Poloma „B“, Nižná SLaná - Mladosť Brzotín, Dedinky – Bohúňovo, Rakovnica – Drnava, Čoltovo – Slavošovce.
I. TRIEDA - 5. kolo 5.9.2010 o 15.30 hod.: Rudná – Dlhá Ves, Vlachovo – Dobšiná, Brzotín – Plešivec, Kružná – Gem. Poloma „A“, Vyšná Slaná – Honce, Betliar – Krh. Dl. Lúka, JAblonov n/T – Lipovník.
































Hrhov – Rožňavské Bystré 5:0 (2:0). Bystrania v piatom kole II. triedy vo futbale cestovali v stredu do Hrhova s dosť oklieštenou zostavou. Z rôznych dôvodov im chýbali stabilní hráči Rusnyák, Krága, Demko, Minčík, Leng a Hajdu, čo sa podpísalo v značnej miere na kvalite ich hry a aj na výsledku. V chladnom veternom a daždivom počasí začali lepšie domáci a už v 2. minúte po faule na ich hráča kopali pokutový kop, ktorým otvorili účet zápasu na 1:0. Bystrania sa snažili hrať rovnocennú partiu, no domáci pôsobili kompaktnejšie, lepšie si prihrávali, vyhrávali väčšinu osobných súbojov. Bystrania sa naopak snažili o individuálne presadenie sa, ale dnes to na veľmi dobre hrajúceho
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-