nedeľa, 11 september 2011 20:01
Sedem mušketierov nastúpilo v dorasteneckom futbale za Geču proti Drnavčanom Doporučený
Napísal(a) FKD
Geča - DRNAVA 1:4 góly: Hutter - Maliňák 2, J. Kovács, Emödi. Domáca štvrtoligová dorastenecká Geča opäť raz nedohrala zápas, tentoraz však doma. Na sobotný futbalový zápas 10. septembra 2011 sa postavili len „siedmi mušketieri“ a tak otázkou bolo len to, že koľko odohrajú zo zápasu. Odpoveď sme dostali počas prestávky, keď domáci oznámili zranenie brankára Fialeka. Drnava dovtedy predvádzala veľmi slabý, nekoncentrovaný výkon. Tento výkon sa nedal porovnať s minulotýždňovým, keď Drnavčania rozstrieľali lídra súťaze Vyšné Opátske 4:1. Zápas rozhodoval Hegedüs, ktorý svojimi verdiktmi tiež pomáhal domácim, aby vydržali čo najdlhšie.
Drnava bola pod veľkým tlakom, keďže proti siedmim každý očakával, že zápas po 10 minútach bude vyzerať úplne inak ako vyzeral. Drnava sa rýchlo ujala vedenia, v 8. minúte zacentroval Šoltés a J. Kovács hlavičkoval nechytateľne. 0:1. Drnava nepochopiteľne zastala a jedinú veľkú chybu obrany domáci využili na vyrovnanie domáci kapitán Hutter preloboval brankára Drnavy. 1:1. Po vyrovnaní prišlo množstvo zahodených šancí na Drnavskej strane. Šoltés, J. Kovács, Emödi a Maliňák vynechali množstvo šancí a keď sa už dostali do 100%-nej tutovky, tak zaznel ofsajdový hvizd rozhodcu. A tak Drnava zmenila spôsob útočenia a výsledkom toho boli tri vstrelené góly. Najprv Maliňák šiel sám na brankára a skóroval. 1:2. O pár minút nato Emödi rozohral s Maliňákom štandartku a ten opäť rozvlnil brankovú sieť. 1:3. A gólovú bodku zápasu minútu pred koncom polčasu dal Emödi, ktorého strela od
brvna našla cestu do brány. 1:4. Rozhodca odpískal polčas a bol to tiež aj posledný hvizd zápasu, pretože domáci už nenastúpili na 2. polčas. Geča pravdepodobne odstúpi zo súťaže.
FKD
Zverejnené v
Futbal


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a