Na začiatok nového ročníka futbalových súťaží riadených ObFZ v Rožňave sme boli zvedaví všetci, ktorí túto hru obľubujeme, sledujeme a zúčastňujeme sa jej ako hráči, či diváci. Desiateho a jedenásteho augusta 2013 sa rozbehla konečne aj na hornom Gemeri. Pod drobnohľadom boli najmä nováčikovia v I. triede – Honce a Štítnik. O druhom z dvojice sa síce priaznivci pozitívne vyjadrovali po prvom kole, ale zo zápasu vyšli víťazne hráči z Rudnej, ktorým stačilo premeniť jednu šancu a za ňu si vzali z ihriska v Kunovej Teplici, kde zápas prebiehal, tri cenné body. Honce sa v zápase so Slavošovcami prejavili v lepšom svetle aj strelecky najmä v druihom polčase a vo víťaznom ťažení, ktoré si priniesli z II. triedy, pokračovali pred svojimi divákmi v premiére v I. triede po dvoch rokoch. Z ostatných zápasov treba spomenúť najmä vysoké víťazstvo Rožňavského Bystrého v Dedinkách, kde hostia už druhý rok otvárajú nový ročník súťaže a vždy svojim víťazstvom. Nepríjemne prekvapila svojich fanúšikov jedenástka Vyšnoslancov, ktorá v domácom zápase podľahla Dlholúčanom tesne 2:3. Drnave na víťazstvo so zlepšujúcimi sa Vlachovčanmi stačil výsledok dosiahnutý v prvom polčase, ktorý sa do konečného hvizdu rozhodcu už nezmenil. Aby sme spomenulki aj posledný zápas Bohúňovo – Jablonov n/T 2:0, ta ten sa hral ako predzápas stretnutia Jovice – Ml. Brzotín 2:1 a odohral sa v neďalekých Joviciach. Kvitovať musíme aj nový spôsobom zapisovania futbalových stretnutí pomocou digitalizácie, ktorý sa uskutočňuje po celom Slovensku. Na úvod tou nás nedopadlo najhoršie. Bude potrebné ho naďalej skvalitňovať najmä po stránke rýchlejšej informácie pre ostatných používateľov internetu. Veď ešte v pondelok 12. augusta dlho po 9.00 hod. chýbali z I. a II. triedy po jednom elektronickom zápise v centrálnej evidencii. V rožňavskom okrese mal česť ako prvý spraviť takýto elektronický zápis rozhodca Július Gyenes a to v sobotnom zápase II. triedy Krásnohorská Dlhá Lúka B – Kružná 4:1.
Výsledky I. triedy: 1. kolo:
Dedinky-Rožň. Bystré 0:4 (0:2), Vyšná Slaná-Krh. Dl. Lúka 2:3 (1:0), Štítnik - Rudná 0:1 (0:0), Drnava - Vlachovo 3:0 (3:0), Dlhá Ves - Hrhov 2:0 (1:0), Bohúňovo - Jablonov n/T 2:0 (2:0), Honce - Slavošovce 5:2 (1:1).
TABUĽKA I. TRIEDY PO 1. KOLE
Druhá trieda hneď na úvod oslabená o ďalšie dve mužstvá
Dva dni pred začatím nového ročníka futbalovej súťaže II. triedy nečakane oznámili zástupcovia mužstiev riadne prihlásených do súťaže z Kečova a FK Brzotín, že vystupujú zo súťaže. Razom nastali prvé problémy pre ostatné mužstvá, ktoré mali spolu stáť na štartovej čiare ročníka 2013/2014. Druhá trieda už bola vyžrebovaná s riadne nahlásenými požiadavkami a každý sa tešil na nové mužstvá, ktoré sa do súťaže prihlásili. Spolu ich bolo 13, čo bol slušný počet na súčasné pomery, ktoré sú aj na hornom Gemeri nie najlepšie. Nepárny počet si vyžiadal jednému mužstvu v každom kole stagnovať, ale to ešte nič neznamená, veď prakticky aj v uplynulom ročníku to tak bolo. Teraz to však znamenalo, ako keby sa odhlásili tri mužstvá a to už niečo znamená. Nový ročník sa začal aj v tejto triede, čo podľa môjho názoru neprinesie nič dobrého. Súťaž bude jednak rozťahaná a viac než dve mužstvá budú mať voľno, a niektoré i dvakrát za sebou. Stratí sa najmä plynulosť súťaže. Zrejme sa prejaví i nerovnaká záťaž pre hráčov a to si bude zároveň vyžadovať pre funkcionárov prihlásených mužstiev väčšou starostlivosť o hráčov i technický stav ihrísk, divákov a pod. Súťaž je iba na začiatku a je preto ešte čas rozhodnúť sa. Najlepšie by bolo prežrebovať súťaž II. triedy a uznať výsledky tohto 1. kola. Ale to je iba môj názor. O všetkom rozhodujú najmä prihlásené kluby a riadiaci orgán. Zamyslime sa nad tým. Veď napríklad v tomto 1. kole nehralo Čoltovo, Pača, Dobšiná B. V druhom kole to čaká Ml. Brzotín, znovu Dobšinú B a Plešivec. V treťom zase budú mať výpadok Plešivec, Jovice a Nižná Slaná. a tak ďalej. Pýtam sa: K čomu taká súťaž vedie? Netrúfnem si hneď dať múdru odpoveď. Nech ju dá niekto iný...
Výsledky II. triedy 1. kolo:
Jovice – Ml. Brzotín 2:1, Plešivec – Nižná Slaná 1:0, Krh. Dlhá Lúka B – Kružná 4:1, Gemerská Hôrka – Lipovník 2:2.
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).