Žiacke mužstvo 2002/2003. hrali na konci tréningu futbal brankár musel hrávať v poli ako útočník. Faktom je, že na výkon brankára sa iní hráči nesťažovali.
V ďalšom kole mužstvo privítalo Kunovu Teplicu, zápas skončil remízou. Zaujímavosťou je brankár v tomto zápase zahrával kopy od bránky. Nasledoval pomerne náročný zápas s Kovstavom, kde mužstvo minulú sezónu prehralo. Mužstvo cestovalo na zápas vlakom, naviac s mužstvom necestoval tréner Ferenčák, ale jeho manželka. Zostavu si určili hráči viac – menej sami. Zaujímavosťou je, že brankár dostal lacný prvý gól. Potom sa postupne rozchytal a do konca zápasu už neinkasoval. Mužstvo skórovalo až štyrikrát. V ďalšom kole privítalo Krh. Podhradie. Tento zápas mal zaujímavý priebeh. Góly padali až v závere zápasu. Najprv skórovali hostia po chybe Fehéra. Po rozohraní sa k lopte dostal Fehér, ktorý sa prekľučkoval pred šestnástku a po jeho prihrávke niektorí z útočníkov skóroval. O pár minút neskôr strelil víťazný gól Čipka. V poslednom domácom zápase mužstvo privítalo silný Hrhov. Tentokrát podľahlo o jeden gól. Po zápase však malo zabezpečený teplý čaj, keďže bola zima. Jesennú časť uzavrel zaujímavý zápas v Drnave. Mužstvo vždy doťahovalo náskok súpera, autor nevylučuje, že bolo 4:2. Po rozohraní strelil Gáll gól od polovice ihriska. Mužstvo podržal aj brankár, ktorý si na polčas vymenil kopačky a po zápase bol premočený. Autor nevylučuje, že proti hosťom sa kopali dve penalty (na hornú bránu), pričom jednu gólman zneškodnil. Mužstvo malo v závere dobrý finiš a vďaka dvom gólom zvíťazilo. Určite tri góly hostí strelil stredný záložník Gáll. Zápas rozhodoval Štefan Iglai, ktorý bol naklonený domácim. Mužstvo podalo v tomto zápase veľmi dobrý výkon na každom poste.
Za zmienenie stojí, že hráči boli v tejto sezóne za výkony odmeňovaný Horalkami. Na Kovstave dostali najviac – 3: brankár, Čipka, D. Hajči, Ferenčák.
V jarnej časti sa káder nezmenil až na príchod Majoroša, účasť hráčov na tréningov bola slabšia ako v predošlej sezóne. Na jednom z tréningov v telocvični nastúpili dve mužstvá v zložení: Boroš, Tomášik, Ferenčák st. proti mužstvu Čipka, D. Hajči, Ferenčák ml. V závere prípravy mužstvo trénovalo aj vonku. Zaujímavosťou bolo, že minimálne dvakrát hralo tréningové zápasy na lúke. Minimálne týždeň pred prvým jarnom kolom trénovalo už na ihrisku.
Z jarnej časti má však autor iba 4 výsledky. Z nich si spomína na zápas v Krh. Podhradí, kde opäť hostia nedokázali neoprávnený štart domáceho hráča. Domáci sa dostali do vedenia 4:0, hostia v závere znížili. Brankár vyrazil pokutový kop domácich a inkasoval až z následnej dorážky. Zneškodnil aj odkop Regruta, ktorý smeroval na vlastnú bránu. Mužstvo podalo v poli slabý výkon. Tentokrát dostal tri Horalky iba brankár. V poslednom kole s Drnavou mužstvo opustilo hraciu plochu kvôli nespokojnosti výkonu rozhodcu na pokyn trénera. Brankár si nespomína na výsledok zápasu v Kunovej Teplici, mužstvo inkasovalo raz, v obrane nastúpil na kraji M. Junger a kopy od bránky opäť kopal brankár v druhom polčase, Ferenčák sa vysunul do útoku. V jarnej časti sa už tréner venoval brankárovi. Mužstvo hralo aj prípravný zápas s Gemerskou Polomou v Nižnej Slanej. Stopérom bol Ferenčák a brankára Ďuričeka prekonal strelou od polovice ihriska.
Hráči boli cez zimu pozvaní aj na členskú schôdzu, ktorá sa konala cez víkend v čase medzi 10:00 a 11:00. Na zápasy vonku mužstvo cestovalo mikrobusom, ktorý inak chodil do Kobeliarova. Šoférom bol Jaroslav Nemčko. Do Gemerskej Polomy mužstvo cestovalo bežným spojom.
Zo zápasov s Kovstavom a s Plešivcom na jar si brankár nič nepamätá.
Súpiska žiakov: Štefan Tomášik - Dalibor Hajči, Štefan Gunár, Juraj Cangár, Peter Slovák, Tomáš Čipka, Ondrej Junger, Matúš Junger, Jakub Gáll, Miroslav Ambróz, Marek Boroš, Lukáš Ferenčák, Juraj Junger, Tomáš Regrut, Vladimír Majoroš, František Tököly, Dušan Valko, Igor Benedik, tréner: Rudolf Ferenčák.
Zostava na jeseň: Tomášik – Fehér / Ambróz, Regrut, Gunár, Boroš / Fehér – Čipka, Gáll, Slovák, D. Hajči – Cangár, Ferenčák.
Zostava na jar: Tomášik – Ambróz, Regrut, Gunár, Boroš – Čipka, Gáll, Slovák, D. Hajči – Cangár, Ferenčák.
Iná zostava: Tomášik – Ambróz, Ferenčák, Regrut, Gunár – Čipka, Gáll, Slovák, D. Hajči – Cangár, Majoroš / J. Junger.
|
Poznámky: • hráči D. Hajči a Gunár si posty aj menili (napr. doma s Krh. Podhradím) Dodatky k sezóne 2001/2002 • V zápase v Plešivci bol trénerom Jozef Grančák, hráči si určili zostavu spolu s trénerom • Pod vedením Karola Kováča sa mužstvo zúčastnilo na turnaji ZŠ Zlatá v Rožňave – malé bránky |
Zostava: Tomášik - A. Leskovjanský, Balogh – Gáll – Čipka • Jeden turnaj na malé bránky v tejto sezóne absolvovalo mužstvo pod vedením Mgr. Milana Slováka. Mužstvo odohralo aj dva prípravné zápasy s rómskym výberom. Hralo sa v Nižnej Slanej, výsledky ani súperov si žiaľ brankár nepamätá. Turnaj v Nižnej Slanej Poznámka: Autor nevylučuje aj zápas so ZŠ Zelený Strom, ktorý bol vyrovnaný, za hostí nastúpil Regrut |
|
Výsledky sezóny 2002/2003 žiaci:
1. kolo 24.8.2002 o 14,00 N. Slaná – Plešivec 4:0
2. kolo 31.8.2002 o 14,00 Lipovník – N. Slaná 1:11
3. kolo voľno
4. kolo 14.9.2002 o 14,00 N. Slaná – G. Poloma 3:2
5. kolo 21.9.2002 o 14,00 Brzotín – N. Slaná 3:1
6. kolo 28.9.2002 o 14,00 N. Slaná – K. Teplica 1:1
7. kolo 5.10.2002 o 14,00 Kovstav – N. Slaná 1:4
8. kolo 12.10.2002 o 14,00 N. Slaná – Krh. Podhradie 2:1
9. kolo 19.10.2002 o 14,00 Krh. Dlhá Lúka – N. Slaná voľno
10. kolo 26.10.2002 o 14,00 N. Slaná – Hrhov 0:1
11. kolo 2.11.2002 o 14,00 Drnava – N. Slaná 4:5
12. kolo 12.4.2003 Plešivec – N. Slaná
13. kolo 19.4. 2003 N. Slaná – Lipovník 1:0
14. kolo voľno
15. kolo 3.5. 2003 G. Poloma – N. Slaná 0:1
16. kolo 18.5. 2003 o 17:00 K. Teplica – N. Slaná, zápas rozhodoval laik
17. kolo voľno
18. kolo N. Slaná - Kovstav
19. kolo FK Krh. Podhradie – N. Slaná, domáci nezaslali na ObFZ zápis o stretnutí, ale autor zistil, že zápas skončil 4:2
20. kolo voľno – Hrhov odstúpil
21. kolo N. Slaná – Drnava 1:1
Poznámka:
• ŠTK kontumuje výsledok zápasu st. žiakov medzi mužstvami Nižná Slaná - FK Drnava 0:3 v prospech hosťujúceho mužstva za odmietnutie dom. mužstva pokračovať v stretnutí (podľa čl. 100 súť. poriadku).
Tabuľka st. žiakov po jesennej časti
| 1. | Hrhov | 9 | 6 | 2 | 1 | 28:16 | 20 |
| 2. | Plešivec | 9 | 6 | 1 | 2 | 66:18 | 19 |
| 3. | Drnava | 9 | 6 | 1 | 2 | 41:20 | 19 |
| 4. | Nižná Slaná | 9 | 6 | 1 | 2 | 31:13 | 19 |
| 5. | Kovstav | 9 | 6 | 0 | 3 | 38:23 | 18 |
| 6. | FK Brzotín | 9 | 3 | 2 | 4 | 18:32 | 11 |
| 7. | Krásnohorské Podhradie | 9 | 3 | 1 | 5 | 21:27 | 10 |
| 8. | Lipovník | 9 | 2 | 1 | 6 | 19:37 | 7 |
| 9. | Kunová Teplica | 9 | 1 | 3 | 5 | 10:35 | 6 |
| 10. | Gemerská Poloma | 9 | 0 | 0 | 9 | 12:60 | 0 |
Text: Štefan Tomášik
Fotografie: Peter Urban
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).