hrali na konci tréningu futbal brankár musel hrávať v poli ako útočník. Faktom je, že na výkon brankára sa iní hráči nesťažovali.
V ďalšom kole mužstvo privítalo Kunovu Teplicu, zápas skončil remízou. Zaujímavosťou je brankár v tomto zápase zahrával kopy od bránky. Nasledoval pomerne náročný zápas s Kovstavom, kde mužstvo minulú sezónu prehralo. Mužstvo cestovalo na zápas vlakom, naviac s mužstvom necestoval tréner Ferenčák, ale jeho manželka. Zostavu si určili hráči viac – menej sami. Zaujímavosťou je, že brankár dostal lacný prvý gól. Potom sa postupne rozchytal a do konca zápasu už neinkasoval. Mužstvo skórovalo až štyrikrát. V ďalšom kole privítalo Krh. Podhradie. Tento zápas mal zaujímavý priebeh. Góly padali až v závere zápasu. Najprv skórovali hostia po chybe Fehéra. Po rozohraní sa k lopte dostal Fehér, ktorý sa prekľučkoval pred šestnástku a po jeho prihrávke niektorí z útočníkov skóroval. O pár minút neskôr strelil víťazný gól Čipka. V poslednom domácom zápase mužstvo privítalo silný Hrhov. Tentokrát podľahlo o jeden gól. Po zápase však malo zabezpečený teplý čaj, keďže bola zima. Jesennú časť uzavrel zaujímavý zápas v Drnave. Mužstvo vždy doťahovalo náskok súpera, autor nevylučuje, že bolo 4:2. Po rozohraní strelil Gáll gól od polovice ihriska. Mužstvo podržal aj brankár, ktorý si na polčas vymenil kopačky a po zápase bol premočený. Autor nevylučuje, že proti hosťom sa kopali dve penalty (na hornú bránu), pričom jednu gólman zneškodnil. Mužstvo malo v závere dobrý finiš a vďaka dvom gólom zvíťazilo. Určite tri góly hostí strelil stredný záložník Gáll. Zápas rozhodoval Štefan Iglai, ktorý bol naklonený domácim. Mužstvo podalo v tomto zápase veľmi dobrý výkon na každom poste.
Za zmienenie stojí, že hráči boli v tejto sezóne za výkony odmeňovaný Horalkami. Na Kovstave dostali najviac – 3: brankár, Čipka, D. Hajči, Ferenčák.
V jarnej časti sa káder nezmenil až na príchod Majoroša, účasť hráčov na tréningov bola slabšia ako v predošlej sezóne. Na jednom z tréningov v telocvični nastúpili dve mužstvá v zložení: Boroš, Tomášik, Ferenčák st. proti mužstvu Čipka, D. Hajči, Ferenčák ml. V závere prípravy mužstvo trénovalo aj vonku. Zaujímavosťou bolo, že minimálne dvakrát hralo tréningové zápasy na lúke. Minimálne týždeň pred prvým jarnom kolom trénovalo už na ihrisku.
Z jarnej časti má však autor iba 4 výsledky. Z nich si spomína na zápas v Krh. Podhradí, kde opäť hostia nedokázali neoprávnený štart domáceho hráča. Domáci sa dostali do vedenia 4:0, hostia v závere znížili. Brankár vyrazil pokutový kop domácich a inkasoval až z následnej dorážky. Zneškodnil aj odkop Regruta, ktorý smeroval na vlastnú bránu. Mužstvo podalo v poli slabý výkon. Tentokrát dostal tri Horalky iba brankár. V poslednom kole s Drnavou mužstvo opustilo hraciu plochu kvôli nespokojnosti výkonu rozhodcu na pokyn trénera. Brankár si nespomína na výsledok zápasu v Kunovej Teplici, mužstvo inkasovalo raz, v obrane nastúpil na kraji M. Junger a kopy od bránky opäť kopal brankár v druhom polčase, Ferenčák sa vysunul do útoku. V jarnej časti sa už tréner venoval brankárovi. Mužstvo hralo aj prípravný zápas s Gemerskou Polomou v Nižnej Slanej. Stopérom bol Ferenčák a brankára Ďuričeka prekonal strelou od polovice ihriska.
Hráči boli cez zimu pozvaní aj na členskú schôdzu, ktorá sa konala cez víkend v čase medzi 10:00 a 11:00. Na zápasy vonku mužstvo cestovalo mikrobusom, ktorý inak chodil do Kobeliarova. Šoférom bol Jaroslav Nemčko. Do Gemerskej Polomy mužstvo cestovalo bežným spojom.
Zo zápasov s Kovstavom a s Plešivcom na jar si brankár nič nepamätá.
Súpiska žiakov: Štefan Tomášik - Dalibor Hajči, Štefan Gunár, Juraj Cangár, Peter Slovák, Tomáš Čipka, Ondrej Junger, Matúš Junger, Jakub Gáll, Miroslav Ambróz, Marek Boroš, Lukáš Ferenčák, Juraj Junger, Tomáš Regrut, Vladimír Majoroš, František Tököly, Dušan Valko, Igor Benedik, tréner: Rudolf Ferenčák.
Zostava na jeseň: Tomášik – Fehér / Ambróz, Regrut, Gunár, Boroš / Fehér – Čipka, Gáll, Slovák, D. Hajči – Cangár, Ferenčák.
Zostava na jar: Tomášik – Ambróz, Regrut, Gunár, Boroš – Čipka, Gáll, Slovák, D. Hajči – Cangár, Ferenčák.
Iná zostava: Tomášik – Ambróz, Ferenčák, Regrut, Gunár – Čipka, Gáll, Slovák, D. Hajči – Cangár, Majoroš / J. Junger.
|
Poznámky: • hráči D. Hajči a Gunár si posty aj menili (napr. doma s Krh. Podhradím) Dodatky k sezóne 2001/2002 • V zápase v Plešivci bol trénerom Jozef Grančák, hráči si určili zostavu spolu s trénerom • Pod vedením Karola Kováča sa mužstvo zúčastnilo na turnaji ZŠ Zlatá v Rožňave – malé bránky |
Zostava: Tomášik - A. Leskovjanský, Balogh – Gáll – Čipka • Jeden turnaj na malé bránky v tejto sezóne absolvovalo mužstvo pod vedením Mgr. Milana Slováka. Mužstvo odohralo aj dva prípravné zápasy s rómskym výberom. Hralo sa v Nižnej Slanej, výsledky ani súperov si žiaľ brankár nepamätá. Turnaj v Nižnej Slanej Poznámka: Autor nevylučuje aj zápas so ZŠ Zelený Strom, ktorý bol vyrovnaný, za hostí nastúpil Regrut |
|


Výsledky sezóny 2002/2003 žiaci:
1. kolo 24.8.2002 o 14,00 N. Slaná – Plešivec 4:0
2. kolo 31.8.2002 o 14,00 Lipovník – N. Slaná 1:11
3. kolo voľno
4. kolo 14.9.2002 o 14,00 N. Slaná – G. Poloma 3:2
5. kolo 21.9.2002 o 14,00 Brzotín – N. Slaná 3:1
6. kolo 28.9.2002 o 14,00 N. Slaná – K. Teplica 1:1
7. kolo 5.10.2002 o 14,00 Kovstav – N. Slaná 1:4
8. kolo 12.10.2002 o 14,00 N. Slaná – Krh. Podhradie 2:1
9. kolo 19.10.2002 o 14,00 Krh. Dlhá Lúka – N. Slaná voľno

10. kolo 26.10.2002 o 14,00 N. Slaná – Hrhov 0:1
11. kolo 2.11.2002 o 14,00 Drnava – N. Slaná 4:5
12. kolo 12.4.2003 Plešivec – N. Slaná
13. kolo 19.4. 2003 N. Slaná – Lipovník 1:0
14. kolo voľno
15. kolo 3.5. 2003 G. Poloma – N. Slaná 0:1
16. kolo 18.5. 2003 o 17:00 K. Teplica – N. Slaná, zápas rozhodoval laik
17. kolo voľno
18. kolo N. Slaná - Kovstav
19. kolo FK Krh. Podhradie – N. Slaná, domáci nezaslali na ObFZ zápis o stretnutí, ale autor zistil, že zápas skončil 4:2
20. kolo voľno – Hrhov odstúpil
21. kolo N. Slaná – Drnava 1:1
Poznámka:
• ŠTK kontumuje výsledok zápasu st. žiakov medzi mužstvami Nižná Slaná - FK Drnava 0:3 v prospech hosťujúceho mužstva za odmietnutie dom. mužstva pokračovať v stretnutí (podľa čl. 100 súť. poriadku).
Tabuľka st. žiakov po jesennej časti
| 1. | Hrhov | 9 | 6 | 2 | 1 | 28:16 | 20 |
| 2. | Plešivec | 9 | 6 | 1 | 2 | 66:18 | 19 |
| 3. | Drnava | 9 | 6 | 1 | 2 | 41:20 | 19 |
| 4. | Nižná Slaná | 9 | 6 | 1 | 2 | 31:13 | 19 |
| 5. | Kovstav | 9 | 6 | 0 | 3 | 38:23 | 18 |
| 6. | FK Brzotín | 9 | 3 | 2 | 4 | 18:32 | 11 |
| 7. | Krásnohorské Podhradie | 9 | 3 | 1 | 5 | 21:27 | 10 |
| 8. | Lipovník | 9 | 2 | 1 | 6 | 19:37 | 7 |
| 9. | Kunová Teplica | 9 | 1 | 3 | 5 | 10:35 | 6 |
| 10. | Gemerská Poloma | 9 | 0 | 0 | 9 | 12:60 | 0 |
Text: Štefan Tomášik
Fotografie: Peter Urban
































Žiacke mužstvo 2002/2003.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-