Žiacke mužstvo 2002/2003. hrali na konci tréningu futbal brankár musel hrávať v poli ako útočník. Faktom je, že na výkon brankára sa iní hráči nesťažovali.
V ďalšom kole mužstvo privítalo Kunovu Teplicu, zápas skončil remízou. Zaujímavosťou je brankár v tomto zápase zahrával kopy od bránky. Nasledoval pomerne náročný zápas s Kovstavom, kde mužstvo minulú sezónu prehralo. Mužstvo cestovalo na zápas vlakom, naviac s mužstvom necestoval tréner Ferenčák, ale jeho manželka. Zostavu si určili hráči viac – menej sami. Zaujímavosťou je, že brankár dostal lacný prvý gól. Potom sa postupne rozchytal a do konca zápasu už neinkasoval. Mužstvo skórovalo až štyrikrát. V ďalšom kole privítalo Krh. Podhradie. Tento zápas mal zaujímavý priebeh. Góly padali až v závere zápasu. Najprv skórovali hostia po chybe Fehéra. Po rozohraní sa k lopte dostal Fehér, ktorý sa prekľučkoval pred šestnástku a po jeho prihrávke niektorí z útočníkov skóroval. O pár minút neskôr strelil víťazný gól Čipka. V poslednom domácom zápase mužstvo privítalo silný Hrhov. Tentokrát podľahlo o jeden gól. Po zápase však malo zabezpečený teplý čaj, keďže bola zima. Jesennú časť uzavrel zaujímavý zápas v Drnave. Mužstvo vždy doťahovalo náskok súpera, autor nevylučuje, že bolo 4:2. Po rozohraní strelil Gáll gól od polovice ihriska. Mužstvo podržal aj brankár, ktorý si na polčas vymenil kopačky a po zápase bol premočený. Autor nevylučuje, že proti hosťom sa kopali dve penalty (na hornú bránu), pričom jednu gólman zneškodnil. Mužstvo malo v závere dobrý finiš a vďaka dvom gólom zvíťazilo. Určite tri góly hostí strelil stredný záložník Gáll. Zápas rozhodoval Štefan Iglai, ktorý bol naklonený domácim. Mužstvo podalo v tomto zápase veľmi dobrý výkon na každom poste.
Za zmienenie stojí, že hráči boli v tejto sezóne za výkony odmeňovaný Horalkami. Na Kovstave dostali najviac – 3: brankár, Čipka, D. Hajči, Ferenčák.
V jarnej časti sa káder nezmenil až na príchod Majoroša, účasť hráčov na tréningov bola slabšia ako v predošlej sezóne. Na jednom z tréningov v telocvični nastúpili dve mužstvá v zložení: Boroš, Tomášik, Ferenčák st. proti mužstvu Čipka, D. Hajči, Ferenčák ml. V závere prípravy mužstvo trénovalo aj vonku. Zaujímavosťou bolo, že minimálne dvakrát hralo tréningové zápasy na lúke. Minimálne týždeň pred prvým jarnom kolom trénovalo už na ihrisku.
Z jarnej časti má však autor iba 4 výsledky. Z nich si spomína na zápas v Krh. Podhradí, kde opäť hostia nedokázali neoprávnený štart domáceho hráča. Domáci sa dostali do vedenia 4:0, hostia v závere znížili. Brankár vyrazil pokutový kop domácich a inkasoval až z následnej dorážky. Zneškodnil aj odkop Regruta, ktorý smeroval na vlastnú bránu. Mužstvo podalo v poli slabý výkon. Tentokrát dostal tri Horalky iba brankár. V poslednom kole s Drnavou mužstvo opustilo hraciu plochu kvôli nespokojnosti výkonu rozhodcu na pokyn trénera. Brankár si nespomína na výsledok zápasu v Kunovej Teplici, mužstvo inkasovalo raz, v obrane nastúpil na kraji M. Junger a kopy od bránky opäť kopal brankár v druhom polčase, Ferenčák sa vysunul do útoku. V jarnej časti sa už tréner venoval brankárovi. Mužstvo hralo aj prípravný zápas s Gemerskou Polomou v Nižnej Slanej. Stopérom bol Ferenčák a brankára Ďuričeka prekonal strelou od polovice ihriska.
Hráči boli cez zimu pozvaní aj na členskú schôdzu, ktorá sa konala cez víkend v čase medzi 10:00 a 11:00. Na zápasy vonku mužstvo cestovalo mikrobusom, ktorý inak chodil do Kobeliarova. Šoférom bol Jaroslav Nemčko. Do Gemerskej Polomy mužstvo cestovalo bežným spojom.
Zo zápasov s Kovstavom a s Plešivcom na jar si brankár nič nepamätá.
Súpiska žiakov: Štefan Tomášik - Dalibor Hajči, Štefan Gunár, Juraj Cangár, Peter Slovák, Tomáš Čipka, Ondrej Junger, Matúš Junger, Jakub Gáll, Miroslav Ambróz, Marek Boroš, Lukáš Ferenčák, Juraj Junger, Tomáš Regrut, Vladimír Majoroš, František Tököly, Dušan Valko, Igor Benedik, tréner: Rudolf Ferenčák.
Zostava na jeseň: Tomášik – Fehér / Ambróz, Regrut, Gunár, Boroš / Fehér – Čipka, Gáll, Slovák, D. Hajči – Cangár, Ferenčák.
Zostava na jar: Tomášik – Ambróz, Regrut, Gunár, Boroš – Čipka, Gáll, Slovák, D. Hajči – Cangár, Ferenčák.
Iná zostava: Tomášik – Ambróz, Ferenčák, Regrut, Gunár – Čipka, Gáll, Slovák, D. Hajči – Cangár, Majoroš / J. Junger.
|
Poznámky: • hráči D. Hajči a Gunár si posty aj menili (napr. doma s Krh. Podhradím) Dodatky k sezóne 2001/2002 • V zápase v Plešivci bol trénerom Jozef Grančák, hráči si určili zostavu spolu s trénerom • Pod vedením Karola Kováča sa mužstvo zúčastnilo na turnaji ZŠ Zlatá v Rožňave – malé bránky |
Zostava: Tomášik - A. Leskovjanský, Balogh – Gáll – Čipka • Jeden turnaj na malé bránky v tejto sezóne absolvovalo mužstvo pod vedením Mgr. Milana Slováka. Mužstvo odohralo aj dva prípravné zápasy s rómskym výberom. Hralo sa v Nižnej Slanej, výsledky ani súperov si žiaľ brankár nepamätá. Turnaj v Nižnej Slanej Poznámka: Autor nevylučuje aj zápas so ZŠ Zelený Strom, ktorý bol vyrovnaný, za hostí nastúpil Regrut |
|
Výsledky sezóny 2002/2003 žiaci:
1. kolo 24.8.2002 o 14,00 N. Slaná – Plešivec 4:0
2. kolo 31.8.2002 o 14,00 Lipovník – N. Slaná 1:11
3. kolo voľno
4. kolo 14.9.2002 o 14,00 N. Slaná – G. Poloma 3:2
5. kolo 21.9.2002 o 14,00 Brzotín – N. Slaná 3:1
6. kolo 28.9.2002 o 14,00 N. Slaná – K. Teplica 1:1
7. kolo 5.10.2002 o 14,00 Kovstav – N. Slaná 1:4
8. kolo 12.10.2002 o 14,00 N. Slaná – Krh. Podhradie 2:1
9. kolo 19.10.2002 o 14,00 Krh. Dlhá Lúka – N. Slaná voľno
10. kolo 26.10.2002 o 14,00 N. Slaná – Hrhov 0:1
11. kolo 2.11.2002 o 14,00 Drnava – N. Slaná 4:5
12. kolo 12.4.2003 Plešivec – N. Slaná
13. kolo 19.4. 2003 N. Slaná – Lipovník 1:0
14. kolo voľno
15. kolo 3.5. 2003 G. Poloma – N. Slaná 0:1
16. kolo 18.5. 2003 o 17:00 K. Teplica – N. Slaná, zápas rozhodoval laik
17. kolo voľno
18. kolo N. Slaná - Kovstav
19. kolo FK Krh. Podhradie – N. Slaná, domáci nezaslali na ObFZ zápis o stretnutí, ale autor zistil, že zápas skončil 4:2
20. kolo voľno – Hrhov odstúpil
21. kolo N. Slaná – Drnava 1:1
Poznámka:
• ŠTK kontumuje výsledok zápasu st. žiakov medzi mužstvami Nižná Slaná - FK Drnava 0:3 v prospech hosťujúceho mužstva za odmietnutie dom. mužstva pokračovať v stretnutí (podľa čl. 100 súť. poriadku).
Tabuľka st. žiakov po jesennej časti
| 1. | Hrhov | 9 | 6 | 2 | 1 | 28:16 | 20 |
| 2. | Plešivec | 9 | 6 | 1 | 2 | 66:18 | 19 |
| 3. | Drnava | 9 | 6 | 1 | 2 | 41:20 | 19 |
| 4. | Nižná Slaná | 9 | 6 | 1 | 2 | 31:13 | 19 |
| 5. | Kovstav | 9 | 6 | 0 | 3 | 38:23 | 18 |
| 6. | FK Brzotín | 9 | 3 | 2 | 4 | 18:32 | 11 |
| 7. | Krásnohorské Podhradie | 9 | 3 | 1 | 5 | 21:27 | 10 |
| 8. | Lipovník | 9 | 2 | 1 | 6 | 19:37 | 7 |
| 9. | Kunová Teplica | 9 | 1 | 3 | 5 | 10:35 | 6 |
| 10. | Gemerská Poloma | 9 | 0 | 0 | 9 | 12:60 | 0 |
Text: Štefan Tomášik
Fotografie: Peter Urban
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.