Žiacke mužstvo - sezóna 2001/2002. Komentár: Podmienkou účasti A – mužstva Nižnej Slanej v 5. lige – JZ bolo, že musí mať dve mládežnícke mužstvá. Už v priebehu jari 2001 boli dvakrát kontaktovaní žiaci základnej školy Karolom Kováčom. Mužstvo začalo trénovať možno už v júni 2001. 
vyrovnané výkony, viacerí hráči nastupovali aj v Nedeľu za dorast. Brankár si nevybral slabší deň v žiadnom zápase pod vedením Kováča, v Hrhove ho zradili rukavice. V Brzotíne nebol striedaný pre zlý výkon, ale tréner chcel vyskúšať druhého brankára. S týmto striedaním nebol spokojný predseda Dušan Vandrášik, mužstvo neinkasovalo, ale len so šťastím. To bolo jediné striedanie brankárov, druhý brankár skončil. V Hrhove došlo aj k zraneniu D. Hajčiho, ktorý musel byť striedaný. Mužstvo poškodil aj hlavný rozhodca, pre jeho oprávnenú kritiku bol z lavičky odvedený tréner Kováč. Zaujímavý bol zápas s Lipovníkom 6:0. Zdá sa, že išlo o ľahký zápas, domáci brankár chytil tri samostatné nájazdy hráčom súpera. Špecifikom zápasu bolo aj rozostavenie hráčov domácich – mužstvo hralo v modeli podľa A – mužstva. Na poste G. Keršáka nastúpil Čipka, ktorý hrával inak ľavého záložníka. Po prvom kole skončila dvojica hráčov Tóth a Anderko.
Po skončení alebo v priebehu jesennej časti odišiel z mužstva Jakub Breznen pre nezhody s jedným z hráčov. Novou posilou bol Lukáš Ferenčák. V zimnej príprave trénovalo mužstvo dvakrát do týždňa v telocvični a trénovala s ním aj dvojica hráčov z Vlachova Ondrej Leskovjanský a Matúš Ďurán. K realizovaniu hosťovaní nedošlo. V mesiaci marec už mužstvo trénovalo vonku.
V jarnej časti hrával v obrane Fehér. Mužstvo prehralo trikrát. V zápase v Plešivci bol brankár hostí milo prekvapený, keď tréner domácich povedal pri konfrontácii, „máte dobrého brankára“. V posledných dvoch kolách – doma s Betliarom a v Plešivci dal príležitosť tréner hráčom, ktorí veľa nehrávali. V domácich zápasoch s Brzotínom a Hrhovom mal brankár minimum práce.
Po skončení sezóny sa konal tréning na ktorom sa hlasovalo o najlepšieho hráča. Za najlepšieho hráča bol zvolený brankár Štefan Tomášik, ktorý tam prítomný nebol (nebol informovaný o zmene času tréningu). Išiel však na tréning v čase ako v predošlom týždni a stretol cestou M. Hajčiho, ktorý mu odovzdal odmenu – čokoládu a informoval ho tejto skutočnosti.
Sezóna 2001/2002
Súpiska žiakov: Štefan Tomášik, Ivan Gunár - Dalibor Hajči, Tomáš Regrut, Zoltán Tóth, Jozef Balogh, Jakub Breznen (jesenná časť), Marek Nemčko, Daniel Nemčko, Juraj Cangár, Štefan Gunár, Martin Hajči, Tomáš Čipka, Gabriel Fehér, Ondrej Junger, Matúš Junger, Jakub Gáll, Miroslav Ambróz, Matúš Kanaba, Marek Boroš, Lukáš Ferenčák (jarná časť) Ján Tomi, Marek Anderko, Marián Grančák, Dušan Valko, Tibor Vierg, Igor Benedik.
Tréner: Karol Kováč.
Zostava v Drnave 1. kolo: Tomášik – Balogh, Tóth, D. Hajči, Anderko – Čipka, Gáll, Regrut – M. Hajči, M. Nemčko, D. Nemčko
Zostava v jarnej časti: Tomášik – Fehér / Balogh, M. Hajči, Regrut, Kanaba – Čipka, Gáll, Ferenčák – Cangár, M . Nemčko, D. Nemčko
Poznámka: po návrate D. Hajčiho na pravý okraj zálohy Ferenčák nastupoval ako útočník (miesto Cangára) alebo ako predstopér a Regrut išiel do zálohy
Zostava v jesennej časti (Po zranení D. Hajčiho): Tomášik – Balogh, M. Hajči, Regrut, Kanaba – Čipka, Gáll, Breznen – Cangár, M . Nemčko, D. Nemčko
Zostava na jeseň pred zranením D. Hajčiho: Tomášik - Balogh, M. Hajči, Regrut, Kanaba – Čipka, Gáll, D. Hajči – Cangár, M . Nemčko, D. Nemčko
Zostava v Brzotíne 3. kolo: Tomášik (46. min. Ivan Gunár) – Balogh, Cangár, Regrut, Gunár – Čipka, Gáll, D. Hajči – M. Hajči, M . Nemčko, D. Nemčko
Zostava doma proti Dobšinej predposledné kolo: Tomášik – Ambróz, M. Hajči, Ferenčák, M. Junger - Slovák, Gáll, Gunár - Daniel Nemčko, Cangár, Marek Nemčko, striedali Čipka, Regrut, D. Hajči
Zostava doma s Lipovníkom: Tomášik – Fehér, M. Hajči, Regrut, Tomi / Kanaba – Cangár / Tomi, Gáll, Breznen – Čipka – M. Nemčko, D. Nemčko
Poznámka: Ján Tomi jeden zápas odohral aj ako pravý záložník, raz ako ľavý záložník a raz aj ako ľavý obranca
Poznámka: Strednému záložníkovi Gállovi bolo vyčítané trénerom, že neotáča strany.
|
Tabuľka st. žiakov po jesennej časti
|
Výsledky: 1. kolo 1.9.2001 Drnava – N. Slaná 2:9 2. kolo 8.9.2001 voľno |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Tabuľka st. žiakov - konečná
|
10. kolo 13.4.2002 N. Slaná – Drnava 6:2 11. kolo 20.4.2002 voľno 12. kolo 27.4.2002 N. Slaná – Brzotín 5:0 13. kolo 4.5.2002 N. Slaná – Hrhov 5 :1 14. kolo 11.5.2002 Lipovník – N. Slaná 2:11 15. kolo 18.5.2002 voľno 16. kolo 25.5.2002 Kovstav – N. Slaná 3:2 17. kolo 1.6.2002 N. Slaná – Betliar 0:9 18. kolo 8.6.2002 Plešivec – N. Slaná 5:0 |
Čísla niektorých hráčov: 1 – Tomášik 6 – Čipka 8 – Gáll.
Niektorí diváci z tejto sezóny: Juraj Prok, Rudolf Regrut, pán Nemčko, pán Zsóka, Martin Plačko.
Z hráčov tohto mužstva tragicky zahynul Jozef Balogh, autor chce vyjadriť česť jeho pamiatke. Skóroval v zápase v Dobšinej z priameho kopu. Hrával na poste ľavého obrancu.
Z uvedených divákov tragicky zahynul vtedajší sused brankára Juraj Prok, autor chce vyjadriť česť jeho pamiatke Naviac tento divák pohostil brankára pred jedným z tréningov a volal aj iných divákov na zápasy mužstiev Baníka Nižná Slaná.
Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).