Žiacke mužstvo - sezóna 2001/2002. Komentár: Podmienkou účasti A – mužstva Nižnej Slanej v 5. lige – JZ bolo, že musí mať dve mládežnícke mužstvá. Už v priebehu jari 2001 boli dvakrát kontaktovaní žiaci základnej školy Karolom Kováčom. Mužstvo začalo trénovať možno už v júni 2001. 
vyrovnané výkony, viacerí hráči nastupovali aj v Nedeľu za dorast. Brankár si nevybral slabší deň v žiadnom zápase pod vedením Kováča, v Hrhove ho zradili rukavice. V Brzotíne nebol striedaný pre zlý výkon, ale tréner chcel vyskúšať druhého brankára. S týmto striedaním nebol spokojný predseda Dušan Vandrášik, mužstvo neinkasovalo, ale len so šťastím. To bolo jediné striedanie brankárov, druhý brankár skončil. V Hrhove došlo aj k zraneniu D. Hajčiho, ktorý musel byť striedaný. Mužstvo poškodil aj hlavný rozhodca, pre jeho oprávnenú kritiku bol z lavičky odvedený tréner Kováč. Zaujímavý bol zápas s Lipovníkom 6:0. Zdá sa, že išlo o ľahký zápas, domáci brankár chytil tri samostatné nájazdy hráčom súpera. Špecifikom zápasu bolo aj rozostavenie hráčov domácich – mužstvo hralo v modeli podľa A – mužstva. Na poste G. Keršáka nastúpil Čipka, ktorý hrával inak ľavého záložníka. Po prvom kole skončila dvojica hráčov Tóth a Anderko.
Po skončení alebo v priebehu jesennej časti odišiel z mužstva Jakub Breznen pre nezhody s jedným z hráčov. Novou posilou bol Lukáš Ferenčák. V zimnej príprave trénovalo mužstvo dvakrát do týždňa v telocvični a trénovala s ním aj dvojica hráčov z Vlachova Ondrej Leskovjanský a Matúš Ďurán. K realizovaniu hosťovaní nedošlo. V mesiaci marec už mužstvo trénovalo vonku.
V jarnej časti hrával v obrane Fehér. Mužstvo prehralo trikrát. V zápase v Plešivci bol brankár hostí milo prekvapený, keď tréner domácich povedal pri konfrontácii, „máte dobrého brankára“. V posledných dvoch kolách – doma s Betliarom a v Plešivci dal príležitosť tréner hráčom, ktorí veľa nehrávali. V domácich zápasoch s Brzotínom a Hrhovom mal brankár minimum práce.
Po skončení sezóny sa konal tréning na ktorom sa hlasovalo o najlepšieho hráča. Za najlepšieho hráča bol zvolený brankár Štefan Tomášik, ktorý tam prítomný nebol (nebol informovaný o zmene času tréningu). Išiel však na tréning v čase ako v predošlom týždni a stretol cestou M. Hajčiho, ktorý mu odovzdal odmenu – čokoládu a informoval ho tejto skutočnosti.
Sezóna 2001/2002
Súpiska žiakov: Štefan Tomášik, Ivan Gunár - Dalibor Hajči, Tomáš Regrut, Zoltán Tóth, Jozef Balogh, Jakub Breznen (jesenná časť), Marek Nemčko, Daniel Nemčko, Juraj Cangár, Štefan Gunár, Martin Hajči, Tomáš Čipka, Gabriel Fehér, Ondrej Junger, Matúš Junger, Jakub Gáll, Miroslav Ambróz, Matúš Kanaba, Marek Boroš, Lukáš Ferenčák (jarná časť) Ján Tomi, Marek Anderko, Marián Grančák, Dušan Valko, Tibor Vierg, Igor Benedik.
Tréner: Karol Kováč.
Zostava v Drnave 1. kolo: Tomášik – Balogh, Tóth, D. Hajči, Anderko – Čipka, Gáll, Regrut – M. Hajči, M. Nemčko, D. Nemčko
Zostava v jarnej časti: Tomášik – Fehér / Balogh, M. Hajči, Regrut, Kanaba – Čipka, Gáll, Ferenčák – Cangár, M . Nemčko, D. Nemčko
Poznámka: po návrate D. Hajčiho na pravý okraj zálohy Ferenčák nastupoval ako útočník (miesto Cangára) alebo ako predstopér a Regrut išiel do zálohy
Zostava v jesennej časti (Po zranení D. Hajčiho): Tomášik – Balogh, M. Hajči, Regrut, Kanaba – Čipka, Gáll, Breznen – Cangár, M . Nemčko, D. Nemčko
Zostava na jeseň pred zranením D. Hajčiho: Tomášik - Balogh, M. Hajči, Regrut, Kanaba – Čipka, Gáll, D. Hajči – Cangár, M . Nemčko, D. Nemčko
Zostava v Brzotíne 3. kolo: Tomášik (46. min. Ivan Gunár) – Balogh, Cangár, Regrut, Gunár – Čipka, Gáll, D. Hajči – M. Hajči, M . Nemčko, D. Nemčko
Zostava doma proti Dobšinej predposledné kolo: Tomášik – Ambróz, M. Hajči, Ferenčák, M. Junger - Slovák, Gáll, Gunár - Daniel Nemčko, Cangár, Marek Nemčko, striedali Čipka, Regrut, D. Hajči
Zostava doma s Lipovníkom: Tomášik – Fehér, M. Hajči, Regrut, Tomi / Kanaba – Cangár / Tomi, Gáll, Breznen – Čipka – M. Nemčko, D. Nemčko
Poznámka: Ján Tomi jeden zápas odohral aj ako pravý záložník, raz ako ľavý záložník a raz aj ako ľavý obranca
Poznámka: Strednému záložníkovi Gállovi bolo vyčítané trénerom, že neotáča strany.
|
Tabuľka st. žiakov po jesennej časti
|
Výsledky: 1. kolo 1.9.2001 Drnava – N. Slaná 2:9 2. kolo 8.9.2001 voľno |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Tabuľka st. žiakov - konečná
|
10. kolo 13.4.2002 N. Slaná – Drnava 6:2 11. kolo 20.4.2002 voľno 12. kolo 27.4.2002 N. Slaná – Brzotín 5:0 13. kolo 4.5.2002 N. Slaná – Hrhov 5 :1 14. kolo 11.5.2002 Lipovník – N. Slaná 2:11 15. kolo 18.5.2002 voľno 16. kolo 25.5.2002 Kovstav – N. Slaná 3:2 17. kolo 1.6.2002 N. Slaná – Betliar 0:9 18. kolo 8.6.2002 Plešivec – N. Slaná 5:0 |
Čísla niektorých hráčov: 1 – Tomášik 6 – Čipka 8 – Gáll.
Niektorí diváci z tejto sezóny: Juraj Prok, Rudolf Regrut, pán Nemčko, pán Zsóka, Martin Plačko.
Z hráčov tohto mužstva tragicky zahynul Jozef Balogh, autor chce vyjadriť česť jeho pamiatke. Skóroval v zápase v Dobšinej z priameho kopu. Hrával na poste ľavého obrancu.
Z uvedených divákov tragicky zahynul vtedajší sused brankára Juraj Prok, autor chce vyjadriť česť jeho pamiatke Naviac tento divák pohostil brankára pred jedným z tréningov a volal aj iných divákov na zápasy mužstiev Baníka Nižná Slaná.
Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.