Máťaša, ktorému sa vyšmykla lopta, 3:0. Domáci mali aj iné šance ako šanca Valka vľavo, jeho strela bola nepresná. Bodnár mal únik po pravej strane, ale center pred bránku nenašiel adresáta. Nemec musel rozohrať nečakanú malú domov od Keršáka. Viaceré akcie hostí zmarila stopérska dvojica. Ambróz mal prienik po ľavej strane po ktorom nasledovalo hadzovanie. Kašai sa ocitol v gólovej šanci, ale fauloval Máťaša. Rovnako strela Kašaia bola nepresná ako aj strela Mihalíka. V útoku bol oživením staronový hráč Ján Gelda, ktorý sa uplatnil v medzihre a pri brejkoch. Kapitán Karas hral tentokrát na pravom kraji obrany, dvakrát rozohral akcie. V priebehu polčasu bol hra prerušená na občerstvenie. Hostia zahrávali jeden roh zľava. Jeden gól inkasovali hostia aj z ofsajdu.
Druhý polčas otvorila rozohrávka domácich. Obranu hostí viedol bývalý hráč štvrtoligového Štítnika Oto Varga. Ten sa asi po tretine polčasu presunul do útoku. Zo začiatku bola hra vyrovnaná. Dokonca hostia mali prevahu, ktorú však nevyjadrili gólovo, vypracovali si iba pološance. Priamy kop sprava bol zahraný do múru, strela nového hráča na ihrisku z 30 metrov letela nad bránu. Ďalej prízemná strela hostí bola nepresná. Potom sa domáci dostali do tempa. Po brejku po ľavej strane a prízemnej strele Keršák z uhla sa skóre menilo, 4:0. Domáci pokračovali v nátlakovej hre. Keršák mal opäť únik po ľavej strane, avšak strela neskončila v sieti, keď sa od žrdí odrazila von z brány. Valko sa mohol dostať do dvoch únikov, pri preberaní lopty sa však otočil smerom od brány. Po prihrávke Keršáka do voľného priestoru Gelda prekonal Máťaša, ktorý loptu mohol mať, avšak rezignoval. Oku lahodiaca akcia bola po akcii po osi Mihalík - Keršák – O. Junger, po centri ktorého Bodnár skóroval. Ďalší gól pridal Bodnár po úniku zľava. Domáci mali jednoznačnú prevahu, najväčšiu šancu mali hostia po akcii po ľavej strane. Napokon sa kopali dva rohy, posledný Nemec kryl. Slovák prehral dva osobné súboje. O. Junger bol dvakrát v ofsajde. Zápas bol ukončený, keď sa hralo v strede ihriska. Cangár mal akciu s Keršákom. Urban zastavil vážnejšiu akciu hostí.
Štefan Tomášik




























Nižná Slaná – Honce 7:0 (3:0). Góly: Keršák 2, J. Pástor (vlastný), Bodnár 3, Gelda.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a