Nižná Slaná – Honce 7:0 (3:0). Góly: Keršák 2, J. Pástor (vlastný), Bodnár 3, Gelda.Máťaša, ktorému sa vyšmykla lopta, 3:0. Domáci mali aj iné šance ako šanca Valka vľavo, jeho strela bola nepresná. Bodnár mal únik po pravej strane, ale center pred bránku nenašiel adresáta. Nemec musel rozohrať nečakanú malú domov od Keršáka. Viaceré akcie hostí zmarila stopérska dvojica. Ambróz mal prienik po ľavej strane po ktorom nasledovalo hadzovanie. Kašai sa ocitol v gólovej šanci, ale fauloval Máťaša. Rovnako strela Kašaia bola nepresná ako aj strela Mihalíka. V útoku bol oživením staronový hráč Ján Gelda, ktorý sa uplatnil v medzihre a pri brejkoch. Kapitán Karas hral tentokrát na pravom kraji obrany, dvakrát rozohral akcie. V priebehu polčasu bol hra prerušená na občerstvenie. Hostia zahrávali jeden roh zľava. Jeden gól inkasovali hostia aj z ofsajdu.
Druhý polčas otvorila rozohrávka domácich. Obranu hostí viedol bývalý hráč štvrtoligového Štítnika Oto Varga. Ten sa asi po tretine polčasu presunul do útoku. Zo začiatku bola hra vyrovnaná. Dokonca hostia mali prevahu, ktorú však nevyjadrili gólovo, vypracovali si iba pološance. Priamy kop sprava bol zahraný do múru, strela nového hráča na ihrisku z 30 metrov letela nad bránu. Ďalej prízemná strela hostí bola nepresná. Potom sa domáci dostali do tempa. Po brejku po ľavej strane a prízemnej strele Keršák z uhla sa skóre menilo, 4:0. Domáci pokračovali v nátlakovej hre. Keršák mal opäť únik po ľavej strane, avšak strela neskončila v sieti, keď sa od žrdí odrazila von z brány. Valko sa mohol dostať do dvoch únikov, pri preberaní lopty sa však otočil smerom od brány. Po prihrávke Keršáka do voľného priestoru Gelda prekonal Máťaša, ktorý loptu mohol mať, avšak rezignoval. Oku lahodiaca akcia bola po akcii po osi Mihalík - Keršák – O. Junger, po centri ktorého Bodnár skóroval. Ďalší gól pridal Bodnár po úniku zľava. Domáci mali jednoznačnú prevahu, najväčšiu šancu mali hostia po akcii po ľavej strane. Napokon sa kopali dva rohy, posledný Nemec kryl. Slovák prehral dva osobné súboje. O. Junger bol dvakrát v ofsajde. Zápas bol ukončený, keď sa hralo v strede ihriska. Cangár mal akciu s Keršákom. Urban zastavil vážnejšiu akciu hostí.
Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.