Slaná – Mixibus. Táto skupina bola o niečo vyrovnanejšia. Zloženie mužstva favorizovalo do bojov o finále mužstvo Blues. Mužstvo, ktoré reprezentovalo Nižnú Slanú na Gemer cupe v Gemerskej Polome však tiež chcelo vyhrať skupinu. Mužstvo Blues vyhralo dva zápasy, s Betliarom remízovalo. Kanonierom sa nepodarilo premeniť asi tri vyložené príležitosti. Mužstvo Mixibus potvrdilo svoju zohratosť a s mužstvami okrem Blues výrazné problémy nemalo. Mužstvo Hasičov malo najslabší káder, z A – mužstva Nižnej Slanej v ňom boli dvaja hráči. Výkony tohto mužstva sa zlepšovali každým zápasom. Už v poslednom zápase skupiny nepodalo najhorší výkon, avšak žiadny gól svojim súperom zo skupiny nestrelilo.
Vo vyraďovacej fáze sa hrali štyri zápasy.
V zápase o siedme miesto
narazilo Rómske mužstvo na mužstvo Hasičov. V zápase sa zrodil hokejový výsledok 10:2. Jeden hráč z mužstva Hasičov strelil súperovi päť gólov.
V zápase o piate miesto
sa stretli Gemerská Poloma B s Betliarom. Hoci prvé mužstvo malo v bráne Ivana Krnáča, nejako mu to nepomohlo, keď v derby so susednou obcou prehralo.
V zápase o tretie miesto
sa stretli dve domáce mužstvá. Záujem divákov o tento zápas bol vyšší ako o finálový zápas. Zápas bol pomerne vyrovnaný, vynikali brankári, mužstvá bojovali, zápasu nechýbalo nič. A mužstvo sa v priebehu zápasu dostalo do vedenia o dva góly. Druhé mužstvo sa snažilo, bojovalo až do konca. Kontaktným gólom sa mu podarilo znížiť. Záver zápasu sa hral na polovici A – mužstva, mladí hráči ešte na starších hráčov nedozreli. Súper mal aj viac športového šťastia. Zápas tak skončil 3:4.
Finálový zápas
medzi Blues a Vlachovom bol spočiatku pomerne vyrovnaný. Vlachovo sa dostalo do vedenia 1:0. Neskôr však inkasovali dva góly. V druhom polčase mužstvo Blues svoje vedenie zvýšilo. Vlachovo inkasovalo v tomto zápase pomerne nešťastné góly, hlavne góly na 1:3 a 1:4. Následne súper hru kontroloval a náskok si udržal. Zároveň sa tak stal víťazom turnaja.
Štefan Tomášik
štvrtok, 12 júl 2012 16:52
Štrnásty ročník Memoriálu Milana Šlosárika v Nižnej Slanej pre Blues Doporučený
Napísal(a) Štefan Tomášik
Dňa 30. 6. 2012 na futbalovom ihrisku v Nižnej Slanej sa konal tradičný turnaj v malom futbale, Memoriál Milana Šlosárika. Turnaj otvoril Mgr. Ján Šlosárik. Na ihrisku, ako zvyčajne, boli vyznačené dve ihriská menších rozmerov. Turnaja sa zúčastnilo viac mužstiev ako v minulom ročníku, možno aj preto bol zmenený hrací systém, keď víťazi skupín už hrali finále, druhé mužstvá zápas o tretie miesto a pod. V skupine A boli mužstvá: Vlachovo, Gemerská Poloma B, Nižná Slaná A a Rómske mužstvo. Z dvojice favoritov tejto skupiny bolo úspešnejšie Vlachovo pred Nižnou Slanou – A a preto postúpilo do finále. V skupine B boli mužstvá: Hasiči – Nižná Slaná, Blues, Betliar a Nižná
Zverejnené v
Futbal
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.