Slaná – Mixibus. Táto skupina bola o niečo vyrovnanejšia. Zloženie mužstva favorizovalo do bojov o finále mužstvo Blues. Mužstvo, ktoré reprezentovalo Nižnú Slanú na Gemer cupe v Gemerskej Polome však tiež chcelo vyhrať skupinu. Mužstvo Blues vyhralo dva zápasy, s Betliarom remízovalo. Kanonierom sa nepodarilo premeniť asi tri vyložené príležitosti. Mužstvo Mixibus potvrdilo svoju zohratosť a s mužstvami okrem Blues výrazné problémy nemalo. Mužstvo Hasičov malo najslabší káder, z A – mužstva Nižnej Slanej v ňom boli dvaja hráči. Výkony tohto mužstva sa zlepšovali každým zápasom. Už v poslednom zápase skupiny nepodalo najhorší výkon, avšak žiadny gól svojim súperom zo skupiny nestrelilo.
Vo vyraďovacej fáze sa hrali štyri zápasy.
V zápase o siedme miesto
narazilo Rómske mužstvo na mužstvo Hasičov. V zápase sa zrodil hokejový výsledok 10:2. Jeden hráč z mužstva Hasičov strelil súperovi päť gólov.
V zápase o piate miesto
sa stretli Gemerská Poloma B s Betliarom. Hoci prvé mužstvo malo v bráne Ivana Krnáča, nejako mu to nepomohlo, keď v derby so susednou obcou prehralo.
V zápase o tretie miesto
sa stretli dve domáce mužstvá. Záujem divákov o tento zápas bol vyšší ako o finálový zápas. Zápas bol pomerne vyrovnaný, vynikali brankári, mužstvá bojovali, zápasu nechýbalo nič. A mužstvo sa v priebehu zápasu dostalo do vedenia o dva góly. Druhé mužstvo sa snažilo, bojovalo až do konca. Kontaktným gólom sa mu podarilo znížiť. Záver zápasu sa hral na polovici A – mužstva, mladí hráči ešte na starších hráčov nedozreli. Súper mal aj viac športového šťastia. Zápas tak skončil 3:4.
Finálový zápas
medzi Blues a Vlachovom bol spočiatku pomerne vyrovnaný. Vlachovo sa dostalo do vedenia 1:0. Neskôr však inkasovali dva góly. V druhom polčase mužstvo Blues svoje vedenie zvýšilo. Vlachovo inkasovalo v tomto zápase pomerne nešťastné góly, hlavne góly na 1:3 a 1:4. Následne súper hru kontroloval a náskok si udržal. Zároveň sa tak stal víťazom turnaja.
Štefan Tomášik
štvrtok, 12 júl 2012 16:52
Štrnásty ročník Memoriálu Milana Šlosárika v Nižnej Slanej pre Blues Doporučený
Napísal(a) Štefan Tomášik
Dňa 30. 6. 2012 na futbalovom ihrisku v Nižnej Slanej sa konal tradičný turnaj v malom futbale, Memoriál Milana Šlosárika. Turnaj otvoril Mgr. Ján Šlosárik. Na ihrisku, ako zvyčajne, boli vyznačené dve ihriská menších rozmerov. Turnaja sa zúčastnilo viac mužstiev ako v minulom ročníku, možno aj preto bol zmenený hrací systém, keď víťazi skupín už hrali finále, druhé mužstvá zápas o tretie miesto a pod. V skupine A boli mužstvá: Vlachovo, Gemerská Poloma B, Nižná Slaná A a Rómske mužstvo. Z dvojice favoritov tejto skupiny bolo úspešnejšie Vlachovo pred Nižnou Slanou – A a preto postúpilo do finále. V skupine B boli mužstvá: Hasiči – Nižná Slaná, Blues, Betliar a Nižná
Zverejnené v
Futbal


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a