V najvyššej okresnej futbalovej súťaži riadenej ObFZ v Rožňave si prvenstvo s právom postupu do šiestoligovej spoločnosti vybojovali v práve skončenej sezóne 2012-2013 futbalisti Tatrana Betliar. V 26 zápasoch v nej získali 64 bodov, 21 víťazstiev, 1 remízu a 4 prehry a dosiahli skóre 104:29. Ako jediné družstvo I. triedy v domácich zápasoch nestratilo ani bod a v 13 zápasoch dostalo od súperov iba 7 gólov. Pre Betliarčanov je to návrat na regionálne trávniky, teda tam, kdeuž pred deviatimi sezónami naposledy pôsobili. Najprv hrávali piatu ligu a neskôr štvrtú ligu, spolu aj s Rožňavou. Od novej sezóny 2013/2014 tak budú piatym hornogemerským zástupcom šiestej ligy KG popri Gemerskej Polome, Gemerskej Hôrke, Dobšinej a Krásnohorskom Podhradí.
Predseda TJ Tatran Betliar Gejza Čižmár pri tejto príležitosti uviedol: "Do sezóny sme nastúpili s novým hrajúcim trénerom Vladislavom Vávrom, ktorý je vlastne navrátilcom do Betliara, kde už predtým dlhé roky hrával. Jeho príchodom sa výrazne zlepšila tréningová morálka i disciplína. Káder sa doplnil o bratov Lörincovcov, prišiel Roman Kováč. Tieto príchody sa osvedčili a začalo sa to odzrkadľovať na zlepšenej výkonnosti celého kolektívu. K jednotlivým zápasom sme pristupovali s plnou vážnosťou, výrazne sa zlepšila komunikácia a kolektív sa jednoznačne utužoval a stmeľoval. Mrzia, samozrejme, štyri prehry, ale ako sa hovorí, nie vždy sú hody. Príčinu vidím v občasnom výpadku zodpovedného prístupu hlavne v Rudnej či Vyšnej Slanej, ako i vykartičkovaní sa hráčov Demetera a Kováča pred zápasom na Dedinkách. Citeľne chýbali a bez nich to jednoducho nešlo. Do jarnej časti sme prístup ešte viac zlepšili a štyri kolá pred koncom sezóny sa situácia vykryštalizovala do takej miery, že sa dalo uvažovať o jednoznačnom prvenstve s možnosťou postupu. Chceme teda šiestu ligu vyskúšať, nakoľko už okresná súťaž stráca na úrovni čo do kvality. Nateraz budú mať chlapci dva týždne pauzu a potom už ideme na ostro. Piateho júla začíname prípravu turnajom v domácom prostredí za účasti Rožňavy a Malej Idy. Bude to dobrá príležitosť vyskúšať posily, ktorých máme vo výhľade ako i nového hráča z Michaloviec a Jano Gonos sa nám vráti z hosťovania z Rožňavského Bystrého. Myslím si, že s takýmto kádrom môžeme v šiestej lige jednoznačne uspieť a konkurovať aj mužstvám s dlhodobým účinkovaním.“
Podmienkou pre štart v šiestoligovej spoločnosti je mať v klube dve mládežnícke družstvá. "Jedno musí hrať už dlhodobo a preto po doplnení kádra dorastu Vyšnej Slanej o niekoľko našich chlapcov bude tento dorast v novej sezóne figurovať pod našim klubom. Druhým tímom ostáva prípravka,“ doplnil vedúci mužstva Pavol Letanovský.
Postup vybojovalo mužstvo pod týmto vedením: Gejza Ćižmár - predseda klubu, Ladislav Kováč - tajomník klubu, Pavol Letanovský - vedúci mužstva, Vladislav Vávra - tréner mužstva, Monika Vávrová - klubový manažér.
Káder Tatrana Betliar tvoria: Ľubomír Árvay, Martin Árvay, Lukáš Poťmák, Ján Benedikty, Ivan Tököly, Juraj Kelíšek, Vladimír Kováč, Roman Kováč, Asmir Cilovič, Miroslav Demeter, Ivan Lorincz, Ladislav Lorinc, Jaroslav Gonos, Ladislav Varga, Zsolt Barkasz, Erik Herchl, Vladislav Vávra.
Výsledky Tatrana Betliar dosiahnuté v I. triede 2012-2013:
Krásnohorská Dlhá Lúka - Betliar 1:3 (1:3), G: J. Čižmár ( z 11 m) - Poťmák, I. Lörinc, M. Árvay, ČK: Klárik Patrik (brankár domácich za podrazenie prenikajúceho hráča súpera v 51. min.), ČK: V. Kováč (Betliar v 80 min. po 2 ŽK)
Betliar - Slavošovce 6:2 (2:2), G. M. Árvay 2, I. Lörinc, Demeter, Barkasz 2 - O. Varga (z 11 m), Lipták - Giba
Rudná - Betliar 4:1 (2:1), G: Domik 3, Kontra – Jar. Gonos
Betliar - Bohúňovo 4:1 (2:0), G: Barkasz, Gonos (z 11 m), Demeter, L. Lörinc - Doboš, ČK: D. Csík 81 min. ( po 2 ŽK )
Vyšná Slaná - Betliar 3:0 (1:0), G. Liptai, Mart. Gallo, Matuš Gallo,
Betliar - Brzotín 5:0 (3:0), G: M. Árvay 2, Barkasz, Poťmák, V. Kováč
Jablonov n/T - Betliar 0:1 (0:1), G: L. Lörinc
Betliar - Hrhov 5:0 (4:0), G: L. Lörinc 2, Gonos, Vávra, M. Árvay, V 40.min. domáci nepremenili pokutový kop. Kelíšek trafil tyč.
Vlachovo - Betliar 1:5 ( 0:4), G: T. Pitoňák - M. Demeter 3, M. Árvay 2
Rožň. Bystré - Betliar 2:3 (2:3), G: Urban ml., Tomko - Demeter, I. Lörinc, Jar. Gallo (vlastný)
Betliar - Dlhá Ves 3:1 (2:1), G: Jar. Gonos 2 (1 z 11 m), Demeter - Flander
Dedinky - Betliar 6:2 (2:0), G: Putnocký 3, M. Chabada 2, Novák - Cillovič, I. Lörinc ( z 11 m),
Betliar - Drnava 5:1 (2:0), G:Vávra 2, Mart. Árvay, L. Lörinc, Demeter - Mázik
Betliar - Kr. Dl. Lúka 4:0 (1:0), G: M. Árvay 2, Barkasz, Poťmák
Slavošovce - Betliar 0:6 (0:4),G: Barkasz, Varga,Vávra,Lörincz L., Lörincz I., Demeter (z 11 m),
Betliar - Vyš. Slaná 8:2 (1:2), G: Demeter, Cillovič, Varga 2, Vávra, R. Kováč, L. Lörinc, I. Lörinc - Mar. Gallo 2
Brzotín - Betliar 1:5 (0:2), G: Kerekeš (z 11 m) - Barkazs 2, Demeter, Herchl, L. Lörinc,
Betliar - Jablonov n/T 1:0 (0:0), G: Varga (z 11 m),
Hrhov - Betliar 0:4 (0:1), G: M. Demeter 2, R. Kováč 2
Betliar - Vlachovo 2:0 (0:0),G: I.Lörinc, Vávra
Betliar - Rožň. Bystré 6:0 (4:0), G: I. Lörinc 3 ( 1 z 11 m), L. Lörinc, Barkasz, Herchl
Dlhá Ves - Betliar 2:2 (1:2), G: Flander Otvoš - I. Lörinc, L. Lörinc
Betliar - Dedinky 6:0 (5:0), G:Varga, Barkasz 2, M. Árvay, I. Lörinc, Demeter (z 11 m)
Drnava - Betliar 2:1 (2:0), G: Rencsok, Zakhar ( z 11 m) – Varga
Bohúňovo - Betliar 0:7 (0:4), G: L. Lörinc 2, Barkas 2, I. Lörinc, Benedikty, Vávra
Betliar – Rudná 9:0(4:0), G: I. Lörinc, Vávra, Varga 2,R. Kováč, V. .Kováč, M. Demeter 2, L. Lörinc.
Karol Csobádi
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).