dovolenkujúci Poťmák), chceli v tomto stretnutí zvíťaziť, keďže pred týmto zápasom mali na bodovom konte nulu a v ďalších dvoch kolách cestujú na pôdu svojich súperov. Podobný zámer však mali aj hostia, ktorí v tejto sezóne ešte neokúsili trpkosť prehry. Zápas začal tvrdou strelou domácich, ktorú v 4. minúte vyslal na Kováča Handlovič. V 11. minúte sa hostia ujali vedenia. Stalo sa tak po tom, ako Ištók vybojovali na polovici Betliara loptu a strelou popri gólmanovi Tatrana otvoril skóre stretnutia - 0:1. Vyrovnať mohol po troch minútach Demeter, ktorého v šestnástke dobrou prihrávkou našiel Vávra. Gól nepriniesla potom ani hlavička Aličkoviča, či strela Vávru. Po polhodine hry sa však Demeterovi predsa len podarilo zrovnať stav na 1:1, keď umiestnenou strelou spoza šestnástky prekonal Kováča a začínalo sa prakticky odznova. Hostia ale bleskovo odpovedali, keď Bodnár vrátil vedenie na stranu Gemerskej Hôrky. V 36. minúte domáci opäť vyrovnali. Demeter sa individuálnou akciou dostal do šestnástky, prihral loptu na Vargu, ktorého fauloval jeden z hráčov hostí a nasledovala penalta. Loptu si na biely bod postavil kapitán Ivan Lörincz a svojim druhým gólom v prebiehajúcej sezóne vyrovnal stav na 2:2. Do polčasu mohli vedenie na domácu stranu strhnúť Demeter a Vávra, no neuspeli. Prvý polčas, v ktorom sa bolo na čo pozerať, tak skončil remízou 2:2.
V úvode druhého polčasu sa Tatran dostal do vedenia. Úspešným strelcom bol Ján Gonos, ktorý ťažil z presnej prihrávky Ciloviča. Hostia v snahe čo najrýchlejšie vyrovnať ohrozovali domácu bránu, no ich streli boli nepresné. Od 60. minúty mali miernu prevahu domáci, ktorí hostí nepúšťali do šancí a naopak vypracovali si viacero streleckých možností. Poistiť jednogólové vedenie sa im však nepodarilo. Keď už sa zdalo, že si Tatran pripíše prvé víťazstvo v sezóne, prišla 87 minúta a nedorozumenie medzi brankárom a obranou domácich, z ktorého ťažil Kováč a z uhla vyrovnal na 3:3. Ten istý hráč mohol potom streliť aj víťazný gól. Kelíšek však včasným vybehnutím jeho šancu zmaril. Zápas tak skončil remízou 3:3, ktorá znamenala pre Tatran Betliar prvý bod v súťaži.
Autor: Ivan Tököly (fktatranbetliar.webnode.sk)
































Tatran Betliar - FK Gemerská Hôrka 3:3 (2:2). Góly: 11ʼ Zsolt Ištók 0:1, 30ʼ Miroslav Demeter 1:1, 32ʼ Dávid Bodnár 1:2, 36ʼ Ivan Lörincz (z pok. kopu) 2:2, 49ʼ Ján Gonos 3:2, 87ʼ Viktor Kováč 3:3. Žlté karty: 36ʼ Róbert Ferdinand (Gemerská Hôrka), 51ʼ Jozef Nyiri (Gemerská Hôrka), 65ʼ Ivan Lörincz (Betliar), 70ʼ Viktor Kováč (Gemerská Hôrka). Pred približne 150 divákmi rozhodoval Radomír Antl z Moldavy nad Bodvou. Betliar: Juraj Kelíšek - Asmir Cilovič, Fahrudin Aličkovič, Ivan Lörincz (C), Erik Herchl - Martin Árvay, Tomáš Handlovič (30ʼ Ján Gonos), Zsolt Barkasz (67ʼ Vladimír Kováč), Vladislav Vávra - Ladislav Varga, Miroslav Demeter. Tréner: Vladislav Vávra. Gemerská Hôrka: Gabriel Kováč - Alexander Izák, Dávid Zsóri, Roland Klinko, Róbert Ferdinand (59ʼ Gabriel Demjén), Zsolt Ištók, Štefan Tóth (C) (46ʼ Viktor Kováč), Richard Szkokan, Richard Lörincz, Jozef Nyiri, Dávid Bodnár. Tréner: Roland Klinko.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-