Začiatok druhého polčasu vyzeral byť ako keby proti sebe hrali dve iné mužstvá než v prvom polčase. Dovtedy nedôrazní domáci zrazu začali útočiť, zatlačili Drnavu a vybojovali si nebezpečné štandardky. Drnava jednoznačne stratila kontrolu zápasu, hostia boli futbalovejší, no vtedy blesk nečakane udrel druhýkrát. Maliňák po parádnom sóle bol faulovaný v pokutovom území a kanonier Šoltés so svojím jubilejným 25. gólom z penalty zvýšil na 0:2. Domácich druhý gól položil na kolená, pokúšali sa ešte ohrozovať bránu, no veriť si už neverili. V 78. min mohlo dôjsť ku kontaktnému gólu, strela domácich tečovaná ešte Čelovským padala presne pod brvno, ale Emödi vyškriabal loptu nad brvno. Päť minút pred koncom ešte došlo k závaru pred bránou Drnavy, no dnes skvelo hrajúci P. Kovács zahasil oheň pred bránou odkopom. Konečný hvizd! 0:2! Dôležité tri body z Medzeva sú vo vrecku!
Zostava Drnavy: Emödi - P. Kovács, J. Kovács, Kardos, Čelovský - Cseh, Szöcs, Maliňák, Herczeg - Vanyo (71. min Gergely), Šoltés.
Florián Emödi
Ostatné výsledky 21. kola: Jaklovce - Valaliky 4:3, Jasov - V. Ida 9:0, V. Folkmár - Slovinky 4:0, Kechnec - Rudňany 5:5, Domaňovce - Helcmanovce 3:0.
TABUĽKA DORASTENECKEJ V. LIGY JZ PO 21. KOLE
|
1. |
Jasov |
21 |
15 |
2 |
4 |
81:28 |
47 |
|
2. |
Jaklovce |
21 |
14 |
2 |
5 |
70:36 |
44 |
|
3. |
Valaliky |
21 |
13 |
2 |
6 |
60:35 |
41 |
|
4. |
Helcmanovce |
20 |
10 |
3 |
7 |
62:48 |
33 |
|
5. |
Domaňovce |
21 |
10 |
2 |
9 |
38:36 |
32 |
|
6. |
Drnava |
21 |
9 |
2 |
10 |
61:49 |
32 |
|
7. |
V. Folkmar |
21 |
9 |
2 |
10 |
37:54 |
29 |
|
8. |
Kechnec |
21 |
8 |
4 |
9 |
68:48 |
28 |
|
9. |
Slovinky |
21 |
8 |
2 |
11 |
34:64 |
26 |
|
10. |
Medzev |
21 |
6 |
4 |
11 |
31:53 |
22 |
|
11. |
Rudňany |
20 |
6 |
2 |
12 |
58:71 |
20 |
|
12. |
V. Ida |
21 |
3 |
1 |
17 |
29:107 |
10 |
































Medzev - DRNAVA 0:2 (0:1), góly: Maliňák, Šoltés (11m). Ťažko vydreté, no o to dôležitejšie 3 body z horúcej pôdy z Medzeva si v 21. kole V. dorasteneckej ligy skupiny JZ doviezli Drnavčania. Skvelý bojovný výkon, šťastena a efektivita dnes priniesli svoje ovocie. Skvele zahrala celá obrana, stred vedený J. Maliňákom a útok na čele so Šoltésom ohrozovala neustále bránku Medzeva. Bol to nesmierne ťažký zápas, no Drnava v dôležitých momentoch prehrávala domácich, a tak si zaslúžene zobrala tri body. Jakubovia - Maliňák a Čelovský - podali skvelé výkony!
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-