Úvod druhého polčasu bol zo strany Bystranov komplikovaný, no postupne začali mať výraznejšiu prevahu. V 66. minúte bol faulovaný v 16-ke hostí Minčík a Gonos z nariadenej penalty pridal svoj tretí gól v zápase. 3:0. V ďalšom priebehu videli diváci ešte viacero pekných kombinačných akcií domácich. Veľkú šancu prepásol Minčík, keď nedočiahol na bránkovej čiare na gólovú prihrávku Urbana. V 80. minúte sa zapísal do streleckej listiny Šimon, keď zužitkoval prihrávku pred bránu. 4:0. V 85. minúte mohol dať svoj 4. gól v zápase Gonos, no jeho strela skončila na tyči. K odrazenej lopte sa dostal Leng, no ponúknutú tutovku premárnil.
Pred 80 divákmi rozhodoval A. Farkaš.
Zostava Rožňavského Bystrého: Koncz - Ján Gallo, Jaro Gallo, Kuchta, Dorkin, Čapó, Krága, Ján Gonos, Urban ml., Šimon, Tomko. Striedali: Valent, Leng a Minčík.
Miloš LENG
Fotografie: Silvia LENGOVÁ
{gallery}futbal/2013/bystre{/gallery}
{jcomments on}

































Rožňavské Bystré – Jablonov nad Turňou 4:0 (2:0). Góly: Ján Gonos 3, Šimon. Bystrania v zápase 4. kola I. triedy, ktorý sa hral 26. augusta 2012, veľmi rýchlo zabudli na minulotýždňovú prehru v Drnave a zlepšeným výkonom, bez väčších problémov, zdolali Jablonov 4:0. Už v 3. minúte sa vybral na sólo od polovice ihriska Gonos a strelou spoza 16-ky k žrdi dal prvý gól zápasu. 1:0. Potom sa až do 30. minúty hral futbal iba medzi 16-kami, s viacerými nepresnosťami na obidvoch stranách. Výnimkou bola akcia hostí, keď hlavičku vyrážal nohou Koncz na roh. V 30. minúte po rohovom kope Dorkina, Gonos zvýšil na 2:0. V 33. minúte potiahol loptu po pravej strane Tomko, no jeho prihrávku pred bránu 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a