Rožňavské Bystré - Hrhov 3:1 (2:0). I. trieda - 6. kolo - 8.9.2013. Góly za domácich: Urban 3. Od začiatku zápasu začali obidve mužstvá hrať útočný aktívny futbal, bez zbytočných špekulácií. Už v 2. minúte Liptákova delovka opečiatkovala brvno brány Hrhova a v zápätí Dorkinova strela šla tesne vedľa brány. Hostia boli v úvode vyrovnaným súperom, no neboli príliš nebezpeční. V 7. minúte vnikol po ľavej strane do 16-ky súpera Lompart, no jeho strelu zblízka brankár vyrazil. V 18. minúte si pripravil loptu na strelu Lipták, jeho strelu však brankár hostí opäť vyrazil. Do čistej šance sa dostal o minútu neskôr Urban, ale jeho strela po zemi sa odrazila iba od tyče pred Dorkina, a ten spálil ďalšiu tutovku. Obrana hostí v 26. minúte vyrobila hrúbku, k lopte sa dostal Urban a spoľahlivo zakončil. 1:0 V 28. minúte sa aj Hrhovčania prezentovali peknou strelou na Koncza, no ten si s ňou poradil. Kuchta v 31. minúte poslal dlhú loptu z obrany na polku súpera, tú predĺžil Lipták na Urbana, ktorý nezadržateľne vnikol do 16-ky a zvýšil na 2:0. V 37. minúte sa mohla ešte ujať strela z 35. metrov, ktorú vyslal Jaro Gallo, no skončila len na tyči blízko spojnice hrhovskej brány.
Druhý polčas začali lepšie Bystrania a už v 46. minúte mohol Lompart zvýšiť stav, no jeho strelu zblízka brankár vyrazil. Potom prišiel nepochopiteľný útlm domácich, čo bola voda na mlyn pre hostí. Tí prebrali aktivitu a boli lepším mužstvom na ihrisku v 2. polčase. Svojou snahou a aktivitou sa veľmi často dostávali do 16-ky domácich. Ich snaha bola korunovaná gólom, ktorým znížili v 64. minúte na 2:1. Bystrania však po jednom z protiútokov v 73. minúte Urbanom zvýšili na 3:1. Na technickú strelu k žrdi spoza 16-ky nemal brankár žiadnu šancu. V 80. minúte musel predčasne pod sprchy kapitán hostí Veverica po 2. žltej za kritiku rozhodcu. V 82. minúte strelil Lipták spoza 16-ky regulérny gól, no rozhodca ho pre údajný predchádzajúci ofsajd neuznal. Hostia taktiež dve minúty nato strelili gól, no ten tiež pre údajný ofsajd neplatil. Za zmienku stoja ešte dve pekné strely Hrhovčanov v závere, ktoré však dali vyniknúť spoľahlivému Konczovi.
Pred 100 divákmi rozhodoval Gálik.
Zostava Rožňavského Bystrého: Koncz, Kuchta, Filip Čapo, Galata, Demjan, Jaro Gallo, Lipták, Lompart, Dorkin, Tomko, Urban ml. Striedali: Minčík, Očkaik.
Miloš LENG
Najlepší strelci I. triedy po 6. kole:
11 gólov: J. Urban (Rožň. Bystré), J. Čižmár (Krh. Dlhá Lúka)
7 gólov : J. Rencsok (Drnava)
6 gólov: G. Zsila (Krh. Dlhá Lúka)
5 gólov : F. Čapó (Rudná), O. Liptai (Vyšná Slaná)
4 góly: Mázik (Drnava), J. Rochl (Štítnik), N. Kovesdi (Dlhá Ves), E. Tomi (Slavošovce), N. Bodnár (Hrhov)
3 góly: O. Vysoký, Z. Molčan (obaja Rudná), A. Krága (Štítnik), Cs. Flander (Dlhá Ves), Balco (Slavošovce), P. Zabrel, M. Gallo (obaja Vyšná Slaná), Korintuš (Krh. Dlhá Lúka), Minčík (Rožň. Bystré), M. Dunka (Hrhov), P. Pál Baláž, O. Šaláta, M. Fifik (všetci Jablonov n/T), I. Gallo (Vlachovo), atď.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.