Na začiatku 2. polčasu mali opäť viac z hry domáci, no dobre hrajúca obraná vedená Jarom Gallom hrala veľmi dobre. V 54. minúte domáci záložník poslal loptu pomedzi stopérov na nabiehajúceho útočníka, ale Ján Gallo v snahe odkopnúť loptu, si ju nešťastne poslal do vlasnej brány. 1:1. Domáci mali ešte jednu obrovskú príležitosť, no ani z pol metra nedokázali dopraviť loptu do brány Bystrého. Posledná polhodina však už jasne patrila Bystranom. Boli rýchlejší v štarte na loptu aj úspešnejší v osobných súbojoch. To sa prejavilo najskôr v 69. minúte, keď Dorkinovu prihrávku pred bránu Urban ml. dopravil do brány Rudnej. 1:2. O minútu nato najlepší hráč na ihrisku Čapo po Minčíkovej prihrávke zvýšil na 1:3. V 87. minúte po ďalšom rýchlom protiútoku po pravej strane a prihrávke Minčíka, Čapo sám pred bránou opäť prekonal domáceho brankára. 1:4.
Pred 100 divákmi rozhodoval J. Gyenes.
Zostava Rožňavského Bystrého: Koncz - Valent, Ján Gallo, Jaro Gallo, Kuchta, Leng, Rusnyák, Urban ml., Čapó, Urban st., Minčík. Striedali: Dorkin, Račko.
Miloš LENG
ODVETNÁ ČASŤ SÚŤAŽE I. TRIEDY PO 23. KOLE:

FOTOGRAFIE: Silvia Lengová a Ján Molnár
{gallery}futbal/2012/23kolo{/gallery}
{jcomments on}

































Rudná - Rožňavské Bystré 1:4 (0:1). Góly Bystrého: Urban ml. 2, Čapó 2. Za Rudnú Ján Gallo – (vlastný). V derby zápase domáca Rudná chcela zastaviť rozbehnuté Bystré. Bystrania však nezaváhali ani tu a po dobrom kolektívnom výkone oplatili remízu z jesene v domácom zápase 23. kola I. triedy aj s úrokami.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a