Druhú štyridsaťpäťminútovku začala Pača lepšie a nechýbalo veľa, aby vyrovnali, no pohotovo zasiahol Bukovič namiesto brankára Zakhara. Drnava sa pokúšala tiež o nakopávané lopty, no týmto štýlom sa ani im nedarilo. Po hodine hry L. Fábián mohol vsietiť aj svoj druhý gól, ale jeho strela z voľného kopu trafila brvno aj pomocou brankára. Domáci brankár podal skvelý výkon, podržal viackrát svoje mužstvo, no v 81. minúte Fábián potvrdil víťazstvo hostí druhým presným zásahom, keď mu opäť F. Kovács nahrával. V poslednej minúte bol ešte vylúčený jeden z domácich hráčov za nešportové správanie. 0:2! Koniec, Drnava pokračuje tam, kde skončila na jeseň - v 100 %-ných výkonoch!
Zostava Drnavy: 1 - Zakhar – 13 - Bukovič, 4 - Búlik, 14 - R. Kovács, 2 - J. Kovács - 10 - F. Kovács, 16 - Mázik, 5 - T. Petro, 9 - Emödi – 11 - Orbán, 8 – Fábián, striedal 12 - G. Petro.
(HC_Kosice_19)
VÝSLEDKY 18. KOLA II. TRIEDY: Dedinky - Čoltovo 1:1 (0:0), góly: T. Novák - A. Jonás; Pača - Drnava 0:2 (0:1), góly: L. Fabián 2; Jovice - Ml. Brzotín 2:0 (0:0), góly: Nagy, Lindák; Rožňavské Bystré - Gemerská Poloma B 11:0 (6:0), góly: Ján Urban ml. 6, Fr. Čapó 3, P. Minčík, M. Leng; Hrhov - Kečovo 2:1; Kovstav - Bohúňovo 0:1 (0:1), gól: Varadi; Nižná Slaná - Slavošovce 2:8 (1:3), góly: Cangár 2, resp. Varga 6, Herchl, Roháľ.
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA II. TRIEDY PO 18. KOLE
|
1. |
Drnava |
16 |
16 |
0 |
0 |
91:14 |
48 |
|
2. |
Rožňavské Bystré |
16 |
11 |
1 |
4 |
59:29 |
34 |
|
3. |
Slavošovce |
15 |
10 |
0 |
5 |
55:29 |
30 |
|
4. |
Hrhov |
16 |
10 |
0 |
6 |
58:34 |
30 |
|
5. |
Bohúňovo |
16 |
8 |
5 |
3 |
40:24 |
29 |
|
6. |
Pača |
16 |
9 |
1 |
6 |
48:27 |
28 |
|
7. |
Čoltovo |
16 |
8 |
2 |
6 |
46:38 |
26 |
|
8. |
Dedinky |
14 |
6 |
4 |
4 |
29:38 |
22 |
|
9. |
Nižná Slaná |
15 |
6 |
0 |
9 |
37:55 |
18 |
|
10. |
Kečovo |
15 |
4 |
4 |
7 |
40:37 |
16 |
|
11. |
Jovice |
16 |
4 |
2 |
10 |
30:66 |
14 |
|
12. |
Ml. Brzotín |
15 |
4 |
0 |
11 |
34:57 |
12 |
|
13. |
Kovstav |
16 |
2 |
0 |
14 |
16:57 |
6 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
15 |
1 |
1 |
13 |
12:89 |
4 |
ZÁPASY 19. KOLA:
|
10.4.2011, 16:00 hod.: |
|
Hrhov - voľno, |
|
Kečovo - Rožň. Bystré |
|
Gemerská Poloma B - Jovice |
|
Ml. Brzotín - Kovstav |
|
Bohúňovo - Pača |
|
Drnava - Nižná Slaná |
|
Slavošovce - Dedinky |
|
Čoltovo - voľno |
I. TRIEDA VO FUTBALE - 15. KOLO:
Vyšná Slaná - ŚK Jablonov n/Turňou 1:1. Okolo 60 divákov za rozhodovania pána Farkaša videlo rozhárané stretnutie I. triedy 15.kola. Obidve mužstvá akoby sa v prvom majstrovskom zápase iba hľadali. Veľmi veľa prihrávok nemalo adresáta a počas celého stretnutia obidve mužstvá takmer neohrozili brankárov. Domáci sa ujali vedenia v 56. min. po chybe gólmana hostí. Hostia vyrovnali z pokutového kopu, keď domáci obranca zahral rukou v pokutovom území. Deľba bodov je spravodlivá. Góly: Ondrej Kračún -1:0, Śtefan Bodnár z pokutového kopu - 1:1. Hralo sa bez kariet. Delegátom zápasu bol Székely.
Ladislav Székely
Obecná stránka Honiec uverejnila 3.4.2011 futbalový výsledok zápasu I. triedy, 15. kolo: Vlachovo – Honce 2:0, ČK Milan Gallo (Honce). Ďalšie výsledky: Brzotín - Krh. Dlhá Lúka 5:0, Dobšiná - Plešivec 6:2, Betliar - Dlhá Vec 2:0, Kružná – Lipovník 1:4, Rudná - Gemerská Poloma 0:2.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 15. KOLE
|
1. |
Lipovník |
15 |
12 |
1 |
2 |
47:14 |
37 |
|
2. |
Dobšiná |
15 |
11 |
2 |
2 |
49:14 |
35 |
|
3. |
Kružná |
15 |
9 |
1 |
5 |
46:23 |
28 |
|
4. |
Gem. Poloma |
15 |
8 |
3 |
4 |
26:24 |
27 |
|
5. |
Rudná |
15 |
8 |
2 |
5 |
45:27 |
26 |
|
6. |
Krh. Dlhá Lúka |
15 |
8 |
2 |
5 |
37:27 |
26 |
|
7. |
Jablonov n/T |
15 |
7 |
3 |
5 |
32:27 |
24 |
|
8. |
Dlhá Ves |
15 |
6 |
1 |
8 |
33:31 |
19 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
15 |
4 |
6 |
5 |
29:33 |
18 |
|
10. |
Betliar |
15 |
4 |
5 |
6 |
18:30 |
17 |
|
10. |
Brzotín |
15 |
4 |
3 |
8 |
21:39 |
15 |
|
12. |
Plešivec |
15 |
4 |
1 |
10 |
17:48 |
13 |
|
13. |
Vlachovo |
15 |
3 |
0 |
12 |
16:46 |
9 |
|
14. |
Honce |
15 |
2 |
0 |
13 |
12:44 |
6 |
ZÁPASY 16. KOLA:
|
Dlhá Ves - Dobšiná |
|
Gemerská Poloma - Vlachovo |
|
Krh. Dl. Lúka - Kružná |
|
Jablonov n/T - Betliar |
{jcomments on}

































Pača - Drnava 0:2 (0:1), góly: Fábián 2, ČK: ?, ŽK: J. Kovács. Suverénny líder II. triedy z Drnavy pricestoval na prvý jarný futbalový zápas do Pače, kde domáci chceli zmeniť bezchybné štatistiky hostí, no nepodarilo sa im. Vo veľmi emotívnom a miestami hrubom zápase diváci mohli vidieť jednu červenú, štyri žlté karty, dve brvná a dva góly. Asi 80 divákov bolo zvedavých na nedeľný zápas a vytvárali skvelú kulisu aj mimo ihriska. Rozhodoval Gyenes a podal skvelý výkon.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-