Pača - Drnava 0:2 (0:1), góly: Fábián 2, ČK: ?, ŽK: J. Kovács. Suverénny líder II. triedy z Drnavy pricestoval na prvý jarný futbalový zápas do Pače, kde domáci chceli zmeniť bezchybné štatistiky hostí, no nepodarilo sa im. Vo veľmi emotívnom a miestami hrubom zápase diváci mohli vidieť jednu červenú, štyri žlté karty, dve brvná a dva góly. Asi 80 divákov bolo zvedavých na nedeľný zápas a vytvárali skvelú kulisu aj mimo ihriska. Rozhodoval Gyenes a podal skvelý výkon.Druhú štyridsaťpäťminútovku začala Pača lepšie a nechýbalo veľa, aby vyrovnali, no pohotovo zasiahol Bukovič namiesto brankára Zakhara. Drnava sa pokúšala tiež o nakopávané lopty, no týmto štýlom sa ani im nedarilo. Po hodine hry L. Fábián mohol vsietiť aj svoj druhý gól, ale jeho strela z voľného kopu trafila brvno aj pomocou brankára. Domáci brankár podal skvelý výkon, podržal viackrát svoje mužstvo, no v 81. minúte Fábián potvrdil víťazstvo hostí druhým presným zásahom, keď mu opäť F. Kovács nahrával. V poslednej minúte bol ešte vylúčený jeden z domácich hráčov za nešportové správanie. 0:2! Koniec, Drnava pokračuje tam, kde skončila na jeseň - v 100 %-ných výkonoch!
Zostava Drnavy: 1 - Zakhar – 13 - Bukovič, 4 - Búlik, 14 - R. Kovács, 2 - J. Kovács - 10 - F. Kovács, 16 - Mázik, 5 - T. Petro, 9 - Emödi – 11 - Orbán, 8 – Fábián, striedal 12 - G. Petro.
(HC_Kosice_19)
VÝSLEDKY 18. KOLA II. TRIEDY: Dedinky - Čoltovo 1:1 (0:0), góly: T. Novák - A. Jonás; Pača - Drnava 0:2 (0:1), góly: L. Fabián 2; Jovice - Ml. Brzotín 2:0 (0:0), góly: Nagy, Lindák; Rožňavské Bystré - Gemerská Poloma B 11:0 (6:0), góly: Ján Urban ml. 6, Fr. Čapó 3, P. Minčík, M. Leng; Hrhov - Kečovo 2:1; Kovstav - Bohúňovo 0:1 (0:1), gól: Varadi; Nižná Slaná - Slavošovce 2:8 (1:3), góly: Cangár 2, resp. Varga 6, Herchl, Roháľ.
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA II. TRIEDY PO 18. KOLE
|
1. |
Drnava |
16 |
16 |
0 |
0 |
91:14 |
48 |
|
2. |
Rožňavské Bystré |
16 |
11 |
1 |
4 |
59:29 |
34 |
|
3. |
Slavošovce |
15 |
10 |
0 |
5 |
55:29 |
30 |
|
4. |
Hrhov |
16 |
10 |
0 |
6 |
58:34 |
30 |
|
5. |
Bohúňovo |
16 |
8 |
5 |
3 |
40:24 |
29 |
|
6. |
Pača |
16 |
9 |
1 |
6 |
48:27 |
28 |
|
7. |
Čoltovo |
16 |
8 |
2 |
6 |
46:38 |
26 |
|
8. |
Dedinky |
14 |
6 |
4 |
4 |
29:38 |
22 |
|
9. |
Nižná Slaná |
15 |
6 |
0 |
9 |
37:55 |
18 |
|
10. |
Kečovo |
15 |
4 |
4 |
7 |
40:37 |
16 |
|
11. |
Jovice |
16 |
4 |
2 |
10 |
30:66 |
14 |
|
12. |
Ml. Brzotín |
15 |
4 |
0 |
11 |
34:57 |
12 |
|
13. |
Kovstav |
16 |
2 |
0 |
14 |
16:57 |
6 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
15 |
1 |
1 |
13 |
12:89 |
4 |
ZÁPASY 19. KOLA:
|
10.4.2011, 16:00 hod.: |
|
Hrhov - voľno, |
|
Kečovo - Rožň. Bystré |
|
Gemerská Poloma B - Jovice |
|
Ml. Brzotín - Kovstav |
|
Bohúňovo - Pača |
|
Drnava - Nižná Slaná |
|
Slavošovce - Dedinky |
|
Čoltovo - voľno |
I. TRIEDA VO FUTBALE - 15. KOLO:
Vyšná Slaná - ŚK Jablonov n/Turňou 1:1. Okolo 60 divákov za rozhodovania pána Farkaša videlo rozhárané stretnutie I. triedy 15.kola. Obidve mužstvá akoby sa v prvom majstrovskom zápase iba hľadali. Veľmi veľa prihrávok nemalo adresáta a počas celého stretnutia obidve mužstvá takmer neohrozili brankárov. Domáci sa ujali vedenia v 56. min. po chybe gólmana hostí. Hostia vyrovnali z pokutového kopu, keď domáci obranca zahral rukou v pokutovom území. Deľba bodov je spravodlivá. Góly: Ondrej Kračún -1:0, Śtefan Bodnár z pokutového kopu - 1:1. Hralo sa bez kariet. Delegátom zápasu bol Székely.
Ladislav Székely
Obecná stránka Honiec uverejnila 3.4.2011 futbalový výsledok zápasu I. triedy, 15. kolo: Vlachovo – Honce 2:0, ČK Milan Gallo (Honce). Ďalšie výsledky: Brzotín - Krh. Dlhá Lúka 5:0, Dobšiná - Plešivec 6:2, Betliar - Dlhá Vec 2:0, Kružná – Lipovník 1:4, Rudná - Gemerská Poloma 0:2.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 15. KOLE
|
1. |
Lipovník |
15 |
12 |
1 |
2 |
47:14 |
37 |
|
2. |
Dobšiná |
15 |
11 |
2 |
2 |
49:14 |
35 |
|
3. |
Kružná |
15 |
9 |
1 |
5 |
46:23 |
28 |
|
4. |
Gem. Poloma |
15 |
8 |
3 |
4 |
26:24 |
27 |
|
5. |
Rudná |
15 |
8 |
2 |
5 |
45:27 |
26 |
|
6. |
Krh. Dlhá Lúka |
15 |
8 |
2 |
5 |
37:27 |
26 |
|
7. |
Jablonov n/T |
15 |
7 |
3 |
5 |
32:27 |
24 |
|
8. |
Dlhá Ves |
15 |
6 |
1 |
8 |
33:31 |
19 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
15 |
4 |
6 |
5 |
29:33 |
18 |
|
10. |
Betliar |
15 |
4 |
5 |
6 |
18:30 |
17 |
|
10. |
Brzotín |
15 |
4 |
3 |
8 |
21:39 |
15 |
|
12. |
Plešivec |
15 |
4 |
1 |
10 |
17:48 |
13 |
|
13. |
Vlachovo |
15 |
3 |
0 |
12 |
16:46 |
9 |
|
14. |
Honce |
15 |
2 |
0 |
13 |
12:44 |
6 |
ZÁPASY 16. KOLA:
|
Dlhá Ves - Dobšiná |
|
Gemerská Poloma - Vlachovo |
|
Krh. Dl. Lúka - Kružná |
|
Jablonov n/T - Betliar |
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.