prihrávke záložník hostí prízemnou strelou k ľavej žrdi prekonal Janca strelou z 25 metrov. 0:3. Jednu akciu mali Cangár a Bodnár, ktorí striedali. Z priameho kopu Keršáka veľa nevyťažili. Z ľavej strany zahrávali priamy kop Keršák a Prónai. Janco kryl priamy kop Ľ. Arvaya do stredu bránky.
V druhom polčase sa domáci zlepšili, do hry prišiel Karas, ktorý sa však rýchlo zranil. Postupne sa zostava zmenila na: Janco – Ambróz, Prónai, Urban, Schvarz – Keršák, Cangár, Gelda, Maťo - Valko, Dovčík.
Hostia asi do polovice druhého polčasu prenechali iniciatívu v strede poľa domácim a uspokojili sa s vedením. Domáci mali viac šancí : nepresná strela Valka, akcia Keršáka vľavo. Iná Akcia Ambróza s Keršákom sa nevydarila. Zahrávali priamy kop, Keršák trafil múr. Fabian si poradil s troma strelami domácich (dvakrát strieľal Seman). Napokon domáci skórovali. Po akcii domácich obranca hostí v snahe odkopnúť loptu, ohrozil brankára hostí, ktorý strelu vyrazil a domáci hráč poslal loptu do siete, 1:3. Za domácich mal dva úniky Gelda po pravej strane, raz nasledoval roh, druhýkrát center. Za hostí mal únik Ďuriček. Faulovaní boli: Ďuriček pri brejku vpravo Prónaiom. Center po priamom kope bol nepresný. Ďalej Seman pri úniku v strede poľa, rovnako aj brankár Fabian domácim Geldom. Gelda sa pri prieniku vľavo neodhodlal k strele. Keršák z priameho kopu trafil múr. Hosťom vyšiel brejk po ich ľavej strane, keď Schvarz prehral súboj s ich ľavým útočníkom. V inej situácii Schvarz nedal malú domov Jancovi a hostia jeho odkop zachytili. Jeden útočný prienik mal Urban. Jeden roh nakrátko zľava zahral Dovčík.
Štefan Tomášik

































Nižná Slaná – Betliar 1:3 (0:3). 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a