Honce –Nižná Slaná 2:3 (0:3). Góly hostí: Matúš Pitoňák 2, Peter Milko. V 7. kole II. triedy OM cestovali futbalisti Nižnej Slanej na pôdu určitým spôsobom nováčika z Honiec (Rož. Bystré sa najprv spojilo s Honcami, neskôr sa Honce prihlásili do II. triedy). Niektorí hráči hostí sa do zostavy vrátili, iní zasa vypadli zo študijných dôvodov. Veľkou obavou bola hlavne absencia Slováka v strede zálohy, ktorého nahradili Gáll v defenzívnej činnosti a Cangár v ofenzívnej činnosti. V zápase dostal v druhom polčase príležitosť po viac ako roku a pol Tomáš Čipka, keď sa nešťastne zranil v Gemerskej Polome na viacúčelovom ihrisku. Po góle mali miernu prevahu hostia, domáci sa dostávali na ich polovicu sporadicky. Po faule hostí mali výhodu priameho kopu. Ich strelu však brankár hostí kryl. Hostia predviedli peknú akciu - spolupráca Valko-Milko, ktorú domáca obrana odvrátila na roh. Loptu si postavil Peter Milko, jeho center našiel nekrytého Matúša Pitoňáka, keď väčšina hráčov domácich bola na súperovej polovici, obrana domácich bola rozhodená. 0:2. Po góle sa vysunul Jaroslav Strelka st. do útoku. Táto zmena však domácim v tomto polčase výsledok nepriniesla. Naopak, Milko po dobrej prihrávke za obranu od Cangára bol pri lopte skôr ako domáci brankár a prekonal ho. 0:3. Po tomto góle sa hostia začali spoliehať na hru na rýchle protiútoky. Pri jednom z nich bol v sľubnej šanci opäť M. Pitoňák, strela mu však tentokrát nevyšla. Hrozbou pre obranu domácich bol Milko, jeho strelu však domáci brankár vyrazil na roh. Po ňom bola opäť nebezpečná situácia, zakončenie hostí nebolo ale presné. Potom prišlo zbytočné vylúčenie hráča hostí, hostia tak museli preskupiť rady. Do obrany sa stiahol Valko. Na hre mužstiev nebolo vidieť, že hostia majú o jedného hráča menej. Hostia si sľubný náskok do konca polčasu ustrážili. Domáci mali najväčšiu príležitosť na skórovanie, keď brankár hostí zle rozohral malú domov, našťastie to domáci nevyužili. Ďalšou bol priamy kop Strelku, ktorý tesne minul ľavú žrď, hoci nečakal, kým si brankár postaví múr. Po polčase musel tréner hostí urobiť jedno vynútené striedanie, keď Müllera nahradil Čipka.
Zo začiatku druhého polčasu bola hra mužstiev vyrovnaná s minimom šancí. Hostia kontrolovali vývoj zápasu vďaka dobrému výkonu stredovej dvojice Gáll-Cangár. Prišla však nečakaná situácia, po údajnom faule hostí v šestnástke hostí mali domáci výhodu pokutového kopu. Po dorážke znížili na 1:3. V ďalšom priebehu stoja za zmienenie niektoré brejky hostí, gólovo sa však už nedokázali presadiť. Domáci zamestnávali hosťujúceho brankára strelami len do stredu brány, a tak sa stav zápasu nemenil. Na druhej strane mali hostia šťastie po strele Milka, ktorá letela tesne nad ľavý vinkel. Na druhej strane ho napodobnil Strelka st., ktorý trafil zo strednej vzdialenosti do brvna. Po faule hostí v strede poľa mali domáci k dispozícii nepriamy kop z podobného miesta, z akého dostali prvý gól. Domáci po centri znížili na rozdiel gólu 2:3, podľa niektorých hráčov hostí boli hráči domácich v ofsajde. Po tomto góle videli diváci nervózny zápas, rozhodca udelil žlté karty na obidvoch stranách. V hektickom závere si hostia vďaka zodpovednému výkonu každého hráča vedenie udržali.
Pred 30 divákmi rozhodoval Ján Molnár, asistoval mu Štefan Lucza.
Priebežné poradie strelcov Nižnej Slanej:
3 góly: Matúš Pitoňák
2 góly: Peter Milko
1 gól: Tomáš Pitoňák, Martin Hajči, Peter Slovák, Juraj Cangár, Dušan Valko.
Bc. Štefan Tomášik
Ostatné výsledky 6. kola II. triedy:
Pača - Štínik B 3:3, Ml. Brzotín - Jovice 2:2, Dedinky - Čoltovo 8:0, Rakovnica - Rožňava B 3:1, Plešivec - Kečovo 3:0.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 6. KOLE:
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).