Rožňavské Bystré – Pača 2:1 (0:0). Na výborne pripravenom trávniku obidve mužstvá začali zápas 9. kola II. triedy OM vo futbale opatrne. Hostia posilnení o viacerých hráčov z Mníška nad Hnilcom naznačili hneď v úvode, že sa neuspokoja len s tým, že tu odohrajú zápas. V prvom polčase dominovali obrany, ktoré útočníkov dobre strážili. Vo vyrovnanom polčase však mali Pačania aj Bystrania po dve dobré príležitosti. Dva razy výborne zasahoval Máťaš v bráne domácich a dva razy brankár Pače po zakončení Minčíka a Urbana mladšieho. Prvý polčas sa však hral väčšinou len medzi 16-kami. Preto sa aj bez gólov Druhý polčas už od začiatku nabral na obrátkach. Bystrania začali s nátlakovou hrou, zrýchlili všetky herné činnosti a súpera zatlačili pred ich bránu. V 58. minúte sa oprel z 25. metrov do lopty Hajdu a svojou polovysokou strelou prekvapil brankára Pače. 1:0. Po tomto góle Pačania tiež vsadili na útočenie a o 8 minút neskôr, po rohovom kope, kapitán Pače krásnou strelou pod brvno z hranice 16-ky zrovnal stav na 1:1. Útoky sa striedali na obidvoch stranách. Bystrania nevyužili obrovské šance, ktoré zahodili Rusnyák a Minčík. To sa im mohlo nevyplatiť, pretože Pačanské kontry na Máťašovu bránu narobili obrancom Bystrého nemalé problémy. Dva gólové šance zneškodnil najlepší hráč domácich Máťaš a raz zachránila Bystranov od pohromy žrď. V 79. minúte po rýchlej kombinácii dobre zacentroval navrátilec v Bystranskom drese Ján Tomko. Jeho center pred bránu dobre usmernil do siete J. Urban ml. 2:1. Pačania sa ešte snažili o zvrat, no šťastie dnes stálo na strane Bystranov.
Pred 50 divákmi dobre rozhodoval Jonáš.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Uhrin, Valent, Hajdu, Galata, Valko, Čapó, Leng, Rusnyák, Minčík, Urban ml. Striedali: Krága, Tomko, Bernát.
Miloš LENG
Foto: Peťo URBAN
FOTOGALÉRIA ZO ZÁPASU ROŽŇAVSKÉ BYSTRÉ - PAČA 2:1
{gallery}futbal/2011/pac{/gallery}
Ostatné zápasy 9. kola: Bohúňovo - Slavošovce 5:1, Brzotín - Čoltovo 3:2, Kečovo - Dedinky 4:4, Hrhov - Nižná Slaná 1:2, Jovice - Kovstav 5:2.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 9. KOLE
|
1. |
Drnava |
7 |
7 |
0 |
0 |
44:6 |
21 |
|
2. |
Bohúňovo |
8 |
5 |
3 |
0 |
23:8 |
18 |
|
3. |
Rožň. Bystré |
8 |
5 |
1 |
2 |
22:12 |
16 |
|
4.. |
Hrhov |
8 |
5 |
0 |
3 |
26:19 |
15 |
|
5 |
Nižná Slaná |
8 |
5 |
0 |
3 |
26:25 |
15 |
|
6. |
Slavošovce |
7 |
4 |
0 |
3 |
21:17 |
12 |
|
7. |
Pača |
9 |
4 |
0 |
5 |
19:20 |
12 |
|
8. |
Dedinky |
7 |
3 |
1 |
3 |
12:21 |
10 |
|
9. |
Ml. Brzotín |
8 |
3 |
0 |
5 |
24:25 |
9 |
|
10. |
Čoltovo |
7 |
3 |
0 |
4 |
16:21 |
9 |
|
11. |
Kečovo |
8 |
2 |
2 |
4 |
21:21 |
8 |
|
12. |
Jovice |
8 |
2 |
2 |
4 |
21:36 |
8 |
|
13. |
Kovstav |
9 |
2 |
0 |
7 |
13:28 |
6 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
8 |
1 |
0 |
7 |
8:34 |
3 |
ĎALŠIE KOLO:
II. trieda - 10. kolo - 26.9.2010 o 15.00 hod.: Kovstav - voľno, Pača - Jovice, Nižná Slaná - Rožňavské Bystré, Dedinky - Hrhov, Kečovo má voľno, Čoltovo - Gem. Poma "B", Slavošovce - Ml. Brzotín, Drnava - Bohúňovo.
VÝSLEDKY 7. KOLA I. TRIEDY:
Jablonov n/T – Vyšná Slaná 3:2 (2:2), góly: Zajdó 2, Strama – Liptai, Kračún, ŽK: Szocs – Fifik, Liptai, R: J. Gyenes, D: 80. Vlachovo – Dlhá Ves 1:2 (0:2), góly: M. Hajdúk – Zsóri, Flander, ŽK: Gál – Dusza, Blatník, R: A. Farkaš, DZ: Gášpár, D: 80. Brzotín – Rudná 1:1 (0:0), góly: Gášpár - Strelka ml., ŽK: A. Polyák – Jakab, Kontra, ČK: A. Polyák (Brzotín), R: Petro, DZ: Bodnár, D:80. Kružná – Dobšiná 4:1 (2:0), gól: R. Polyák 2 (1 z
TABUĽKA I. TRIEDY PO 7. KOLE
|
1. |
Dobšiná |
7 |
6 |
0 |
1 |
27:6 |
18 |
|
2. |
Kružná |
7 |
5 |
1 |
1 |
25:7 |
16 |
|
3. |
Krh. Dlhá Lúka |
7 |
4 |
1 |
2 |
21:12 |
13 |
|
4. |
Lipovník |
7 |
4 |
1 |
2 |
21:10 |
13 |
|
5. |
Rudná |
7 |
4 |
1 |
2 |
30:10 |
13 |
|
6. |
Jablonov n/T |
7 |
3 |
2 |
2 |
15:14 |
11 |
|
7. |
Gem. Poloma |
7 |
3 |
2 |
2 |
11:16 |
11 |
|
8. |
Plešivec |
7 |
3 |
1 |
3 |
9:25 |
10 |
|
9. |
Dlhá Ves |
7 |
3 |
0 |
4 |
12:16 |
9 |
|
10. |
Brzotín |
7 |
2 |
2 |
3 |
8:14 |
8 |
|
10. |
Vyšná Slaná |
7 |
1 |
3 |
3 |
13:19 |
6 |
|
12. |
Honce |
7 |
2 |
0 |
5 |
10:18 |
6 |
|
13. |
Betliar |
7 |
1 |
2 |
4 |
9:19 |
5 |
|
14. |
Vlachovo |
7 |
0 |
0 |
7 |
5:27 |
0 |
ĎALŠIE KOLO
I. trieda - 8. kolo - 26.9.2010 o 15.00 hod.: Dlhá Ves - Krh. Dlhá Lúka, Honce - Lipovník, Gemerská Poloma - Jablonov n/T, Plešivec - Betliar, Dobšiná - Vyšná Slaná, Rudná - Kružná, Vlachovo - Brzotín.
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).