Rožňavské Bystré – Pača 2:1 (0:0). Na výborne pripravenom trávniku obidve mužstvá začali zápas 9. kola II. triedy OM vo futbale opatrne. Hostia posilnení o viacerých hráčov z Mníška nad Hnilcom naznačili hneď v úvode, že sa neuspokoja len s tým, že tu odohrajú zápas. V prvom polčase dominovali obrany, ktoré útočníkov dobre strážili. Vo vyrovnanom polčase však mali Pačania aj Bystrania po dve dobré príležitosti. Dva razy výborne zasahoval Máťaš v bráne domácich a dva razy brankár Pače po zakončení Minčíka a Urbana mladšieho. Prvý polčas sa však hral väčšinou len medzi 16-kami. Preto sa aj bez gólov Druhý polčas už od začiatku nabral na obrátkach. Bystrania začali s nátlakovou hrou, zrýchlili všetky herné činnosti a súpera zatlačili pred ich bránu. V 58. minúte sa oprel z 25. metrov do lopty Hajdu a svojou polovysokou strelou prekvapil brankára Pače. 1:0. Po tomto góle Pačania tiež vsadili na útočenie a o 8 minút neskôr, po rohovom kope, kapitán Pače krásnou strelou pod brvno z hranice 16-ky zrovnal stav na 1:1. Útoky sa striedali na obidvoch stranách. Bystrania nevyužili obrovské šance, ktoré zahodili Rusnyák a Minčík. To sa im mohlo nevyplatiť, pretože Pačanské kontry na Máťašovu bránu narobili obrancom Bystrého nemalé problémy. Dva gólové šance zneškodnil najlepší hráč domácich Máťaš a raz zachránila Bystranov od pohromy žrď. V 79. minúte po rýchlej kombinácii dobre zacentroval navrátilec v Bystranskom drese Ján Tomko. Jeho center pred bránu dobre usmernil do siete J. Urban ml. 2:1. Pačania sa ešte snažili o zvrat, no šťastie dnes stálo na strane Bystranov.
Pred 50 divákmi dobre rozhodoval Jonáš.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Uhrin, Valent, Hajdu, Galata, Valko, Čapó, Leng, Rusnyák, Minčík, Urban ml. Striedali: Krága, Tomko, Bernát.
Miloš LENG
Foto: Peťo URBAN
FOTOGALÉRIA ZO ZÁPASU ROŽŇAVSKÉ BYSTRÉ - PAČA 2:1
{gallery}futbal/2011/pac{/gallery}
Ostatné zápasy 9. kola: Bohúňovo - Slavošovce 5:1, Brzotín - Čoltovo 3:2, Kečovo - Dedinky 4:4, Hrhov - Nižná Slaná 1:2, Jovice - Kovstav 5:2.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 9. KOLE
|
1. |
Drnava |
7 |
7 |
0 |
0 |
44:6 |
21 |
|
2. |
Bohúňovo |
8 |
5 |
3 |
0 |
23:8 |
18 |
|
3. |
Rožň. Bystré |
8 |
5 |
1 |
2 |
22:12 |
16 |
|
4.. |
Hrhov |
8 |
5 |
0 |
3 |
26:19 |
15 |
|
5 |
Nižná Slaná |
8 |
5 |
0 |
3 |
26:25 |
15 |
|
6. |
Slavošovce |
7 |
4 |
0 |
3 |
21:17 |
12 |
|
7. |
Pača |
9 |
4 |
0 |
5 |
19:20 |
12 |
|
8. |
Dedinky |
7 |
3 |
1 |
3 |
12:21 |
10 |
|
9. |
Ml. Brzotín |
8 |
3 |
0 |
5 |
24:25 |
9 |
|
10. |
Čoltovo |
7 |
3 |
0 |
4 |
16:21 |
9 |
|
11. |
Kečovo |
8 |
2 |
2 |
4 |
21:21 |
8 |
|
12. |
Jovice |
8 |
2 |
2 |
4 |
21:36 |
8 |
|
13. |
Kovstav |
9 |
2 |
0 |
7 |
13:28 |
6 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
8 |
1 |
0 |
7 |
8:34 |
3 |
ĎALŠIE KOLO:
II. trieda - 10. kolo - 26.9.2010 o 15.00 hod.: Kovstav - voľno, Pača - Jovice, Nižná Slaná - Rožňavské Bystré, Dedinky - Hrhov, Kečovo má voľno, Čoltovo - Gem. Poma "B", Slavošovce - Ml. Brzotín, Drnava - Bohúňovo.
VÝSLEDKY 7. KOLA I. TRIEDY:
Jablonov n/T – Vyšná Slaná 3:2 (2:2), góly: Zajdó 2, Strama – Liptai, Kračún, ŽK: Szocs – Fifik, Liptai, R: J. Gyenes, D: 80. Vlachovo – Dlhá Ves 1:2 (0:2), góly: M. Hajdúk – Zsóri, Flander, ŽK: Gál – Dusza, Blatník, R: A. Farkaš, DZ: Gášpár, D: 80. Brzotín – Rudná 1:1 (0:0), góly: Gášpár - Strelka ml., ŽK: A. Polyák – Jakab, Kontra, ČK: A. Polyák (Brzotín), R: Petro, DZ: Bodnár, D:80. Kružná – Dobšiná 4:1 (2:0), gól: R. Polyák 2 (1 z
TABUĽKA I. TRIEDY PO 7. KOLE
|
1. |
Dobšiná |
7 |
6 |
0 |
1 |
27:6 |
18 |
|
2. |
Kružná |
7 |
5 |
1 |
1 |
25:7 |
16 |
|
3. |
Krh. Dlhá Lúka |
7 |
4 |
1 |
2 |
21:12 |
13 |
|
4. |
Lipovník |
7 |
4 |
1 |
2 |
21:10 |
13 |
|
5. |
Rudná |
7 |
4 |
1 |
2 |
30:10 |
13 |
|
6. |
Jablonov n/T |
7 |
3 |
2 |
2 |
15:14 |
11 |
|
7. |
Gem. Poloma |
7 |
3 |
2 |
2 |
11:16 |
11 |
|
8. |
Plešivec |
7 |
3 |
1 |
3 |
9:25 |
10 |
|
9. |
Dlhá Ves |
7 |
3 |
0 |
4 |
12:16 |
9 |
|
10. |
Brzotín |
7 |
2 |
2 |
3 |
8:14 |
8 |
|
10. |
Vyšná Slaná |
7 |
1 |
3 |
3 |
13:19 |
6 |
|
12. |
Honce |
7 |
2 |
0 |
5 |
10:18 |
6 |
|
13. |
Betliar |
7 |
1 |
2 |
4 |
9:19 |
5 |
|
14. |
Vlachovo |
7 |
0 |
0 |
7 |
5:27 |
0 |
ĎALŠIE KOLO
I. trieda - 8. kolo - 26.9.2010 o 15.00 hod.: Dlhá Ves - Krh. Dlhá Lúka, Honce - Lipovník, Gemerská Poloma - Jablonov n/T, Plešivec - Betliar, Dobšiná - Vyšná Slaná, Rudná - Kružná, Vlachovo - Brzotín.
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.