Po dvoch sezónach, keď Nižná Slaná bojovala o postup (2008/2009 a 2009/2010), nasledovali sezóny, keď Nižná Slaná sa pohybovala v strede tabuľky. Došlo aj k zmene vedenia klubu a odchodom viacerých hráčov. Novým predsedom sa stal starosta obce Ing. Ján Vieloha. Kvôli študijným povinnostiam viacerých hráčov sa domáce zápasy hrávali o 10:30. Dochádzka hráčov na tréningy bola slabá. Cez zimnú prestávku sa káder nepodarilo doplniť. Mužstvo tak súťaž dohrávalo. Po zápase s Gemerskou Polomou B v jarnej časti sa stal novým predsedom Ján Pitoňák. Mužstvo v príprave na jeseň 2011 odohralo až päť prípravných zápasov a taktiež sa káder doplnil. Základná zostava sa často menila pre študijné a pracovné povinnosti hráčov. Po jesennej časti však opäť došlo k zmene na poste predsedu, novým predsedom sa stal Milan Petergáč. Niektorí hráči sa zúčastnili halového turnaja v Dobšinej. Káder sa doplnil o piatich hráčov, z kádra odišli dvaja. Celkove mužstvo skončilo na 6. mieste, zaujímavosťou bolo, že remizovalo až 8 krát.Mužstvo v príprave na jeseň 2012 odohralo prípravné zápasy s Vlachovom. Dochádzka hráčov na tréningy v jesennej časti bola na slabej úrovni, keď na tréning chodili niekedy len dvaja hráči. Náhradný brankár dokonca absolvoval jeden tréning v Gemerskej Polome, aby bol v prípade potreby pripravený nastúpiť. Mužstvo po jeseni zimovalo na 8. mieste. Na jar 2013 sa káder doplnil. Sezónu 2012 / 2013 uzavrela N. Slaná prehrou v Gemerskej Hôrke. Na jeseň 2013 sa káder doplnil o skúsených hráčov – Valentko a Hlaváč a z kádra odišiel Peter Milko a aj náhradný brankár. Mužstvo získalo 15 bodov, v jarnej časti nastal väčší pohyb v kádri. Napriek tomu mužstvo získalo 10 bodov a skončilo na 6. mieste.
Na jeseň 2014
káder doplnili hráči z Gemerskej Polomy: Kašai, Ďurán, Kuchta, Olexa, Mihalík, Sabadoš. Náhradným brankárom sa stal Janco. Mužstvo prezimovalo na prvej priečke, keď prehralo len v Pači. Či mužstvo trénuje alebo sa len schádza na zápasy autorovi neprináleží hodnotiť. Rovnako ani to či majú niektorí hráči isté miesto v základnej zostave.
Milan Petergáč, predseda klubu: “Dva týždne pred súťažou sme boli na tom tak, že ani nenastúpime do nového ročníka. Našťastie sa všetko vyriešilo a našim cieľom bolo hrať pekný kombinačný futbal, ktorý poteší oko diváka. Škoda tej jedinej prehry. Hrali sme lepšie ako Pača, ale náš brankár si vybral slabší deň, čo mu nikto nevyčítal, nakoľko nás inak stále podržal .Doplatili sme hlavne na nevyužité šance. Našimi konkurentmi bolo každé jedno mužstvo, pretože druhá trieda je veľmi nevyspytateľná. Tam môže prehrať aj prvý s posledným. Záleží hlavne od toho ako sa tam mužstvo na zápas dokáže poskladať. Ale hlavne sú to mužstvá z prvej štvorky. Nás trápilo hlavne ako som už spomínal nepremieňanie šancí. Aj pri jedinej prehre sme za stavu 3:2 išli trikrát sami na bránu, no nedali sme gól a bez neho sa vyhrať nedá. Klamal by som, keď poviem, že nechceme postúpiť. Predseda každého mužstva chce, aby jeho mužstvo hralo lepšiu súťaž a aby sa stále zlepšovalo. Uvidíme po poslednom zápase ako to bude. Zimná príprava bude prebiehať v telocvični, bolo by dobré zúčastniť sa aj nejakého halového turnaja a pred začiatkom odohrať dva - tri prípravné zápasy. Do odvety nechceme meniť čo funguje. Keď sa podarí doplniť mužstvo o dvoch - troch hráčov tak budeme spokojný. Bude to, ale náročné nakoľko vieme ako mužstvá s hráčmi stoja. Uvidíme. Všetko ukáže až jar a prvý zápas. Keď chceme udržať futbal u nás aj naďalej, tak musíme ísť tou cestou. Najskôr, ale musíme aj deti priviesť na ihrisko, nakoľko dnes majú deti iné priority. Musí to pochopiť aj rodič či učiteľ telesnej výchovy, aby deti viedli tým smerom, aby bolo na čom stavať do budúcna“.
V jesennej časti Nižnú Slanú reprezentovali: Roman Nemec, Arne Janco - Gejza Valentko, Miroslav Prónai, Miloš Schvarz, Vladimír Karas, Vladimír Hlaváč, Miroslav Maťo, Ondrej Junger, Pavel Kašai, Viktor Mihálik, Branislav Olexa, Peter Kuchta, Gustáv Keršák, Dušan Valko, Miroslav Ambróz, Slavomír Sabadoš, Miloslav Ďurán, Marek Boroš, Stanislav Slovák, Juraj Cangár, Ján Junger ,tréneri: Milan Petergáč, Gustáv Keršák.
Prišli: Viktor Mihalík, Pavel Kašai, Branislav Olexa, Peter Kuchta, Slavomír Sabadoš, Miloslav Ďurán, Arne Janco
Odišli: Ján Gelda, Kamil Ivanko, Ladislav Gemerský, Juraj Cangár.
1. Nižná Slaná 10 9 0 1 33:9 27
Doma
Nižná Slaná 5 5 0 0 18:4 15
Vonku
Nižná Slaná 5 4 0 1 15:5 12
II. trieda vo futbale 2014/2015 po jeseni:
Strelci:
11 gólov - D. Valko, 8 gólov - Keršák, 4 góly - Olexa, 3 góly - Kašai, 2 góly - Mihalík, 1 gól - Prónai, O. Junger, Cangár, Valentko.
Umiestnenia Nižnej Slanej:
2010/2011 – 10. miesto
2011/2012 – 6. miesto
2012/2013 – 6. miesto
2013/2014 – 6. miesto
Výsledkový servis
1. kolo Čoltovo – N. Slaná 0:5 Valko, Kašai 2, Keršák 2
2. kolo Krh. Dlhá Lúka – N. Slaná 0:1 Mihalík
3. kolo N. Slaná – Kružná 4:0 Valko 2, Cangár, Keršák
4. kolo Pača – N. Slaná 4:2 Olexa 2
5. kolo voľno
6. kolo N. Slaná – Plešivec 2:1 Keršák, Valko
7. kolo Kečovo – N. Slaná 0:4 Keršák, Valko, Mihalík, Kašai
8. kolo N. Slaná – Jovice 6:1 Olexa, Valko 3, Valentko, vlastný
9. kolo Ml. Brzotín – N. Slaná 1:3 Valko, Olexa, Keršák
10. kolo N. Slaná – G. Hôrka B 2:0 Valko, Keršák
11. kolo Čoltovo – N. Slaná 0:5 Valko 2, Kašai 2, Keršák
Aj to sa stáva
Na zápas do Brzotína – jeseň 2011 mužstvo pricestovalo s hodinovým predstihom
V zápase v Bohúňove – jeseň 2010 boli k dispozícii traja brankári – Krnáč, Pitoňák, Tomášik
Na zápas do Pače mužstvo pricestovalo bez dresov – jeseň 2010, hráči sa nestihli rozcvičiť
V zápase s Kovstavom na jeseň 2010 hrali 8 domáci proti 7 hosťom
Na zápas do Drnavy na jar 2011 vycestovali len siedmi hráči
Po zápase s Brzotíne na jeseň 2012 mal rozhodca Ján Molnár poškodené pneumatiky na aute, Petergáč mal poškrabanú pravú časť auta
V troch prípravných zápasov na jar 2012 bol vystriedaný každý náhradník okrem brankára, nikdy nebol hráčom , ktorý by sa prosil trénerovi, aby ho postavil
Náhradný brankár dostal s Rakovnicou na jeseň 2012 lacné góly za čo bol oprávnene striedaný, nikdy však nebol brankárom, ktorému by stačilo schádzanie sa na zápasy
V Čoltove na jeseň 2011 bol na ihrisku útvar pripomínajúci UFO
Na zápasy na jar 2012 sa prišli pozrieť bývalí hráči Marián Ondrej, Marián Černaj a Milan Macko
V Dedinkách (jar 2012) a v Hrhove (2010 jeseň) mužstvo zvíťazilo aj napriek nepriazni rozhodcov.
Text: Štefan Tomášik
Fotografie: Martin Gazdík
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).