Po dvoch sezónach, keď Nižná Slaná bojovala o postup (2008/2009 a 2009/2010), nasledovali sezóny, keď Nižná Slaná sa pohybovala v strede tabuľky. Došlo aj k zmene vedenia klubu a odchodom viacerých hráčov. Novým predsedom sa stal starosta obce Ing. Ján Vieloha. Kvôli študijným povinnostiam viacerých hráčov sa domáce zápasy hrávali o 10:30. Dochádzka hráčov na tréningy bola slabá. Cez zimnú prestávku sa káder nepodarilo doplniť. Mužstvo tak súťaž dohrávalo. Po zápase s Gemerskou Polomou B v jarnej časti sa stal novým predsedom Ján Pitoňák. Mužstvo v príprave na jeseň 2011 odohralo až päť prípravných zápasov a taktiež sa káder doplnil. Základná zostava sa často menila pre študijné a pracovné povinnosti hráčov. Po jesennej časti však opäť došlo k zmene na poste predsedu, novým predsedom sa stal Milan Petergáč. Niektorí hráči sa zúčastnili halového turnaja v Dobšinej. Káder sa doplnil o piatich hráčov, z kádra odišli dvaja. Celkove mužstvo skončilo na 6. mieste, zaujímavosťou bolo, že remizovalo až 8 krát.Mužstvo v príprave na jeseň 2012 odohralo prípravné zápasy s Vlachovom. Dochádzka hráčov na tréningy v jesennej časti bola na slabej úrovni, keď na tréning chodili niekedy len dvaja hráči. Náhradný brankár dokonca absolvoval jeden tréning v Gemerskej Polome, aby bol v prípade potreby pripravený nastúpiť. Mužstvo po jeseni zimovalo na 8. mieste. Na jar 2013 sa káder doplnil. Sezónu 2012 / 2013 uzavrela N. Slaná prehrou v Gemerskej Hôrke. Na jeseň 2013 sa káder doplnil o skúsených hráčov – Valentko a Hlaváč a z kádra odišiel Peter Milko a aj náhradný brankár. Mužstvo získalo 15 bodov, v jarnej časti nastal väčší pohyb v kádri. Napriek tomu mužstvo získalo 10 bodov a skončilo na 6. mieste.
Na jeseň 2014
káder doplnili hráči z Gemerskej Polomy: Kašai, Ďurán, Kuchta, Olexa, Mihalík, Sabadoš. Náhradným brankárom sa stal Janco. Mužstvo prezimovalo na prvej priečke, keď prehralo len v Pači. Či mužstvo trénuje alebo sa len schádza na zápasy autorovi neprináleží hodnotiť. Rovnako ani to či majú niektorí hráči isté miesto v základnej zostave.
Milan Petergáč, predseda klubu: “Dva týždne pred súťažou sme boli na tom tak, že ani nenastúpime do nového ročníka. Našťastie sa všetko vyriešilo a našim cieľom bolo hrať pekný kombinačný futbal, ktorý poteší oko diváka. Škoda tej jedinej prehry. Hrali sme lepšie ako Pača, ale náš brankár si vybral slabší deň, čo mu nikto nevyčítal, nakoľko nás inak stále podržal .Doplatili sme hlavne na nevyužité šance. Našimi konkurentmi bolo každé jedno mužstvo, pretože druhá trieda je veľmi nevyspytateľná. Tam môže prehrať aj prvý s posledným. Záleží hlavne od toho ako sa tam mužstvo na zápas dokáže poskladať. Ale hlavne sú to mužstvá z prvej štvorky. Nás trápilo hlavne ako som už spomínal nepremieňanie šancí. Aj pri jedinej prehre sme za stavu 3:2 išli trikrát sami na bránu, no nedali sme gól a bez neho sa vyhrať nedá. Klamal by som, keď poviem, že nechceme postúpiť. Predseda každého mužstva chce, aby jeho mužstvo hralo lepšiu súťaž a aby sa stále zlepšovalo. Uvidíme po poslednom zápase ako to bude. Zimná príprava bude prebiehať v telocvični, bolo by dobré zúčastniť sa aj nejakého halového turnaja a pred začiatkom odohrať dva - tri prípravné zápasy. Do odvety nechceme meniť čo funguje. Keď sa podarí doplniť mužstvo o dvoch - troch hráčov tak budeme spokojný. Bude to, ale náročné nakoľko vieme ako mužstvá s hráčmi stoja. Uvidíme. Všetko ukáže až jar a prvý zápas. Keď chceme udržať futbal u nás aj naďalej, tak musíme ísť tou cestou. Najskôr, ale musíme aj deti priviesť na ihrisko, nakoľko dnes majú deti iné priority. Musí to pochopiť aj rodič či učiteľ telesnej výchovy, aby deti viedli tým smerom, aby bolo na čom stavať do budúcna“.
V jesennej časti Nižnú Slanú reprezentovali: Roman Nemec, Arne Janco - Gejza Valentko, Miroslav Prónai, Miloš Schvarz, Vladimír Karas, Vladimír Hlaváč, Miroslav Maťo, Ondrej Junger, Pavel Kašai, Viktor Mihálik, Branislav Olexa, Peter Kuchta, Gustáv Keršák, Dušan Valko, Miroslav Ambróz, Slavomír Sabadoš, Miloslav Ďurán, Marek Boroš, Stanislav Slovák, Juraj Cangár, Ján Junger ,tréneri: Milan Petergáč, Gustáv Keršák.
Prišli: Viktor Mihalík, Pavel Kašai, Branislav Olexa, Peter Kuchta, Slavomír Sabadoš, Miloslav Ďurán, Arne Janco
Odišli: Ján Gelda, Kamil Ivanko, Ladislav Gemerský, Juraj Cangár.
1. Nižná Slaná 10 9 0 1 33:9 27
Doma
Nižná Slaná 5 5 0 0 18:4 15
Vonku
Nižná Slaná 5 4 0 1 15:5 12
II. trieda vo futbale 2014/2015 po jeseni:
Strelci:
11 gólov - D. Valko, 8 gólov - Keršák, 4 góly - Olexa, 3 góly - Kašai, 2 góly - Mihalík, 1 gól - Prónai, O. Junger, Cangár, Valentko.
Umiestnenia Nižnej Slanej:
2010/2011 – 10. miesto
2011/2012 – 6. miesto
2012/2013 – 6. miesto
2013/2014 – 6. miesto
Výsledkový servis
1. kolo Čoltovo – N. Slaná 0:5 Valko, Kašai 2, Keršák 2
2. kolo Krh. Dlhá Lúka – N. Slaná 0:1 Mihalík
3. kolo N. Slaná – Kružná 4:0 Valko 2, Cangár, Keršák
4. kolo Pača – N. Slaná 4:2 Olexa 2
5. kolo voľno
6. kolo N. Slaná – Plešivec 2:1 Keršák, Valko
7. kolo Kečovo – N. Slaná 0:4 Keršák, Valko, Mihalík, Kašai
8. kolo N. Slaná – Jovice 6:1 Olexa, Valko 3, Valentko, vlastný
9. kolo Ml. Brzotín – N. Slaná 1:3 Valko, Olexa, Keršák
10. kolo N. Slaná – G. Hôrka B 2:0 Valko, Keršák
11. kolo Čoltovo – N. Slaná 0:5 Valko 2, Kašai 2, Keršák
Aj to sa stáva
Na zápas do Brzotína – jeseň 2011 mužstvo pricestovalo s hodinovým predstihom
V zápase v Bohúňove – jeseň 2010 boli k dispozícii traja brankári – Krnáč, Pitoňák, Tomášik
Na zápas do Pače mužstvo pricestovalo bez dresov – jeseň 2010, hráči sa nestihli rozcvičiť
V zápase s Kovstavom na jeseň 2010 hrali 8 domáci proti 7 hosťom
Na zápas do Drnavy na jar 2011 vycestovali len siedmi hráči
Po zápase s Brzotíne na jeseň 2012 mal rozhodca Ján Molnár poškodené pneumatiky na aute, Petergáč mal poškrabanú pravú časť auta
V troch prípravných zápasov na jar 2012 bol vystriedaný každý náhradník okrem brankára, nikdy nebol hráčom , ktorý by sa prosil trénerovi, aby ho postavil
Náhradný brankár dostal s Rakovnicou na jeseň 2012 lacné góly za čo bol oprávnene striedaný, nikdy však nebol brankárom, ktorému by stačilo schádzanie sa na zápasy
V Čoltove na jeseň 2011 bol na ihrisku útvar pripomínajúci UFO
Na zápasy na jar 2012 sa prišli pozrieť bývalí hráči Marián Ondrej, Marián Černaj a Milan Macko
V Dedinkách (jar 2012) a v Hrhove (2010 jeseň) mužstvo zvíťazilo aj napriek nepriazni rozhodcov.
Text: Štefan Tomášik
Fotografie: Martin Gazdík
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.