pohrozila strelou Prónaia, ktorej veľa nechýbalo, aby skončila v sieti. Brankári zasahovali na oboch stranách. Strely však veľmi nebezpečné neboli, a tak si brankári udržiavali čisté konto.
Prišla fáza zápasu, v ktorej bola hra v réžii Nižnej Slanej. Mala hernú prevahu, dominovala v strede poľa a vytvárala si strelecké príležitosti. D. Hajči dobre vystrelil z 20 metrov, do strely mu však vošiel jeden z domácich hráčov. Ďalšiu šancu priniesla spolupráca Gelda, Slovák, Cangár. Nič menej akciu, ktorá bola ukážkovo rozohraná, zakončoval ľavý záložník Leštach, jeho ľahká strela z ľavej strany skončila na ľavej žrdi domácej brány. Akciu zakončoval Leštach, keďže Cangár v lepšej pozícii nemohol cez troch hráčov Vlachova vystreliť. Veľmi dobre bol zahraný aj nákop Prónaia z väčšej vzdialenosti, gól však nepriniesol. Z rohov, ktoré zahrával Leštach vznikli nejaké šance, jeden však bol zahraný aj za bránu domácich. Hráč sa však sťažoval na terén. Hráči robili aj individuálne chyby, napr. po chybe hráča Vlachova spravil chybu aj hráč Nižnej Slanej. Nič menej Vlachovo skúsilo útočiť po ľavej strane nižnoslanskej obrany. V jednom prípade brankár center nemal, v druhom prípade dobre zasahoval obranca O. Junger. Zaujímavá bola akcia, pri ktorej Slovák stratil loptu, aby ju znova získal, volil prihrávku na Valka. Ten sa dostal do šance, ohrozil bránu domácich, lopta bola vyrazená. V závere polčasu hostia trochu poľavili, domáci sa však výraznejšie nevedeli presadiť.
V druhom polčasu už Nižná Slaná nemala toľko síl ako v predošlom. Po tlaku Vlachova sa po pár minútach dostali ku slovu aj hostia. Predtým však došlo k striedaniu hráča, či zmenám na niektorých postoch. Po akcii na pravej strane z pohľadu Nižnej Slanej dostal loptu Cangár. Ten odcentroval, Leštach však ponúknutú príležitosť nepremenil, keď jeho strela pravou nohou letela tesne veľa brány. Trest prišiel v podobe gólu Vlachova. Po brejku sa dostal k lopte najnižší hráč na ihrisku, Ondrej Leskovjanský. Dokonca zo súboja s Karasom vyšiel víťazne, keď strela k pravej žrdi skončila v sieti. Po góle bola hra pomerne často prerušovaná faulami. Napr. D. Hajči bol raz znechutený po faule domáceho hráča, ktorý nebol odpískaný. Hra bola obojstranne vyrovnaná s menšími nepresnosťami na oboch stranách. Snahu o vyrovnanie stavu hráčom nemožno uprieť. Po faule pred šestnástkou na Cangára dostala Nižná Slaná výhodu priameho kopu. Strela Leštacha však letela tesne nad bránku domácich. Bojovalo sa v strede poľa, viac síl malo Vlachovo a preto hru kontrolovalo. Raz však M. Pitoňák fauloval D. Hajčiho, ktorý musel byť ošetrovaný. Treba však poznamenať, že sa mu ospravedlnil. Podobne to bolo aj po faule na Karasa iným hráčom Vlachova. Kombinácia v strede poľa Nižnej Slanej až tak nevychádzala ako v prvom polčase. Nejaké náznaky šancí si však vytvorila. Skúsený stopér Vlachova ich však v zárodku vyriešil. Jednu nepresnú strelu mal R. Hajči, či M. Prónai, keď strela mala razanciu, avšak obe boli nepresné. Vlachovo dvakrát vyskúšalo zaútočiť po svojej ľavej strane, kde druhý polčas hral D. Valko. Ten si však post zastal, keď výraznejšiu chybu nespravil. Nižná Slaná si ešte vypracovala dve situácie, keď veľa nechýbalo a hráč by sa k strele dostal. Šťastie však stálo na strane Vlachova. Keďže Cangár dostal kŕče, do hry bol poslaný náhradný brankár, ktorý však mal dres hráča, keďže bol pripravený len jeden dres. Nič menej nejako ho to nezaskočilo, v inom klube tiež v jednom prípravnom a v jednom majstrovskom zápase dres pripravený nemal. Nastúpil s dresom, ktorý mali na sebe hráči ako Ján Vieloha, ale aj Jozef Gunár. V závere sa snažila Nižná Slaná vytvoriť si tlak, to sa však nepodarilo. Prihrávky neboli presné, či hráči Vlachova boli skôr pri lopte. Dvakrát sa k lopte dostal aj striedajúci hráč, raz po výkope, ktorý prevzal vysunul R. Hajčiho, ten však nedotiahol akciu do úspešného konca. V závere mal ešte jednu strelu R. Hajči, ale bola nepresná.
V zápase mal premiéru nový hráč Ján Gelda, ktorý výkonom určite nesklamal. Počasie bolo rôzne, väčšinou zima, v druhom polčase sa zlepšilo. Nič menej lavička Nižnej Slanej sa raz počas vetra začala triasť.
Nižná Slaná nastúpila v tejto zostave: Ivan Krnáč – Ondrej Junger (46. min. Radovan Hajči), Maroš Soják, Miroslav Prónai, Vladimír Karas - Juraj Leštach, Dalibor Hajči, Peter Slovák, Dušan Valko - Juraj Cangár (84. min. Štefan Tomášik), Ján Gelda.
Pred asi 15 divákmi na ihrisku + 2 divákmi mimo ihriska rozhodoval Ján Palacko.
Štefan Tomášik
nedeľa, 11 marec 2012 20:03
V prvom prípravnom futbalovom zápase Nižná Slaná podľahla súperovi vo Vlachove o gól Doporučený
Napísal(a) Štefan Tomášik
Vo svojom prvom prípravnom zápase nastúpila Nižná Slaná na ihrisku vo Vlachove. Po príchode boli hráči Nižnej Slanej milo privítaní. K dispozícii však mali len trinásť hráčov, kým domácich bolo aspoň šestnásť, pričom dvaja hráči mali iné dresy než ostatní. Hoci Matúš Pitoňák a Tomáš Pitoňák sa objavili v zostave domáceho mužstva, na hre Nižnej Slanej sa tieto straty neprejavili. Akurát na lavičke bolo menej hráčov, Nižnej Slanej chýbali dvaja iní hráči. Pri ich účasti by bola základná zostava ešte silnejšia.
Hra v prvej tretine prvého polčasu bola obojstranne vyrovnaná. Dve nebezpečné situácie na pravej strane obrany vyriešil Karas. Nižná Slaná
Zverejnené v
Futbal
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.