pohrozila strelou Prónaia, ktorej veľa nechýbalo, aby skončila v sieti. Brankári zasahovali na oboch stranách. Strely však veľmi nebezpečné neboli, a tak si brankári udržiavali čisté konto.
Prišla fáza zápasu, v ktorej bola hra v réžii Nižnej Slanej. Mala hernú prevahu, dominovala v strede poľa a vytvárala si strelecké príležitosti. D. Hajči dobre vystrelil z 20 metrov, do strely mu však vošiel jeden z domácich hráčov. Ďalšiu šancu priniesla spolupráca Gelda, Slovák, Cangár. Nič menej akciu, ktorá bola ukážkovo rozohraná, zakončoval ľavý záložník Leštach, jeho ľahká strela z ľavej strany skončila na ľavej žrdi domácej brány. Akciu zakončoval Leštach, keďže Cangár v lepšej pozícii nemohol cez troch hráčov Vlachova vystreliť. Veľmi dobre bol zahraný aj nákop Prónaia z väčšej vzdialenosti, gól však nepriniesol. Z rohov, ktoré zahrával Leštach vznikli nejaké šance, jeden však bol zahraný aj za bránu domácich. Hráč sa však sťažoval na terén. Hráči robili aj individuálne chyby, napr. po chybe hráča Vlachova spravil chybu aj hráč Nižnej Slanej. Nič menej Vlachovo skúsilo útočiť po ľavej strane nižnoslanskej obrany. V jednom prípade brankár center nemal, v druhom prípade dobre zasahoval obranca O. Junger. Zaujímavá bola akcia, pri ktorej Slovák stratil loptu, aby ju znova získal, volil prihrávku na Valka. Ten sa dostal do šance, ohrozil bránu domácich, lopta bola vyrazená. V závere polčasu hostia trochu poľavili, domáci sa však výraznejšie nevedeli presadiť.
V druhom polčasu už Nižná Slaná nemala toľko síl ako v predošlom. Po tlaku Vlachova sa po pár minútach dostali ku slovu aj hostia. Predtým však došlo k striedaniu hráča, či zmenám na niektorých postoch. Po akcii na pravej strane z pohľadu Nižnej Slanej dostal loptu Cangár. Ten odcentroval, Leštach však ponúknutú príležitosť nepremenil, keď jeho strela pravou nohou letela tesne veľa brány. Trest prišiel v podobe gólu Vlachova. Po brejku sa dostal k lopte najnižší hráč na ihrisku, Ondrej Leskovjanský. Dokonca zo súboja s Karasom vyšiel víťazne, keď strela k pravej žrdi skončila v sieti. Po góle bola hra pomerne často prerušovaná faulami. Napr. D. Hajči bol raz znechutený po faule domáceho hráča, ktorý nebol odpískaný. Hra bola obojstranne vyrovnaná s menšími nepresnosťami na oboch stranách. Snahu o vyrovnanie stavu hráčom nemožno uprieť. Po faule pred šestnástkou na Cangára dostala Nižná Slaná výhodu priameho kopu. Strela Leštacha však letela tesne nad bránku domácich. Bojovalo sa v strede poľa, viac síl malo Vlachovo a preto hru kontrolovalo. Raz však M. Pitoňák fauloval D. Hajčiho, ktorý musel byť ošetrovaný. Treba však poznamenať, že sa mu ospravedlnil. Podobne to bolo aj po faule na Karasa iným hráčom Vlachova. Kombinácia v strede poľa Nižnej Slanej až tak nevychádzala ako v prvom polčase. Nejaké náznaky šancí si však vytvorila. Skúsený stopér Vlachova ich však v zárodku vyriešil. Jednu nepresnú strelu mal R. Hajči, či M. Prónai, keď strela mala razanciu, avšak obe boli nepresné. Vlachovo dvakrát vyskúšalo zaútočiť po svojej ľavej strane, kde druhý polčas hral D. Valko. Ten si však post zastal, keď výraznejšiu chybu nespravil. Nižná Slaná si ešte vypracovala dve situácie, keď veľa nechýbalo a hráč by sa k strele dostal. Šťastie však stálo na strane Vlachova. Keďže Cangár dostal kŕče, do hry bol poslaný náhradný brankár, ktorý však mal dres hráča, keďže bol pripravený len jeden dres. Nič menej nejako ho to nezaskočilo, v inom klube tiež v jednom prípravnom a v jednom majstrovskom zápase dres pripravený nemal. Nastúpil s dresom, ktorý mali na sebe hráči ako Ján Vieloha, ale aj Jozef Gunár. V závere sa snažila Nižná Slaná vytvoriť si tlak, to sa však nepodarilo. Prihrávky neboli presné, či hráči Vlachova boli skôr pri lopte. Dvakrát sa k lopte dostal aj striedajúci hráč, raz po výkope, ktorý prevzal vysunul R. Hajčiho, ten však nedotiahol akciu do úspešného konca. V závere mal ešte jednu strelu R. Hajči, ale bola nepresná.
V zápase mal premiéru nový hráč Ján Gelda, ktorý výkonom určite nesklamal. Počasie bolo rôzne, väčšinou zima, v druhom polčase sa zlepšilo. Nič menej lavička Nižnej Slanej sa raz počas vetra začala triasť.
Nižná Slaná nastúpila v tejto zostave: Ivan Krnáč – Ondrej Junger (46. min. Radovan Hajči), Maroš Soják, Miroslav Prónai, Vladimír Karas - Juraj Leštach, Dalibor Hajči, Peter Slovák, Dušan Valko - Juraj Cangár (84. min. Štefan Tomášik), Ján Gelda.
Pred asi 15 divákmi na ihrisku + 2 divákmi mimo ihriska rozhodoval Ján Palacko.
Štefan Tomášik
nedeľa, 11 marec 2012 20:03
V prvom prípravnom futbalovom zápase Nižná Slaná podľahla súperovi vo Vlachove o gól Doporučený
Napísal(a) Štefan Tomášik
Vo svojom prvom prípravnom zápase nastúpila Nižná Slaná na ihrisku vo Vlachove. Po príchode boli hráči Nižnej Slanej milo privítaní. K dispozícii však mali len trinásť hráčov, kým domácich bolo aspoň šestnásť, pričom dvaja hráči mali iné dresy než ostatní. Hoci Matúš Pitoňák a Tomáš Pitoňák sa objavili v zostave domáceho mužstva, na hre Nižnej Slanej sa tieto straty neprejavili. Akurát na lavičke bolo menej hráčov, Nižnej Slanej chýbali dvaja iní hráči. Pri ich účasti by bola základná zostava ešte silnejšia.
Hra v prvej tretine prvého polčasu bola obojstranne vyrovnaná. Dve nebezpečné situácie na pravej strane obrany vyriešil Karas. Nižná Slaná
Zverejnené v
Futbal


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a