DRNAVA - Brzotín 2:1 (1:1), góly: Orbán, Rencsok – Kerekeš. Ten, kto zmeškal začiatok zápasu 8. kola I. triedy, nevidel dva góly z troch, ktoré tento zápas priniesol. V 1. min. aj v 2. min. padol gól, domácim sa rýchlo podarilo otvoriť skóre a rýchlo sa im podarilo náskok aj stratiť. Spasiteľom Drnavy sa stal Jozef Rencsok, hráč, ktorého Brzotínčanom netreba predstavovať. Toto víťazstvo bolo aj preto dôležité pre Drnavu, keďže F. Kovács, Krága a Slávkay nenastúpili, Z. Búlik už odcestoval naspäť do Španielska a Mázik nastúpil až na druhý polčas, lebo bol zranený. Rozhodoval Jónáš na čiare s Gallom a K. Chomjakom. Drnava už po 50 sekundách viedla. Rencsok skvele našiel Orbána a ten aj vďaka chybe obrancu poľahky prešiel cez obranu a otvoril skóre. 1:0. Útočník hostí Kerekeš zakričal nasledovné: "Lopty som sa ešte ani nedotkol a už prehrávame!" Žiaľ, Drnava ľutovala v 2. min., keď sa Kerekeš predral k lopte. Situácia zaváňala ofsajdom, no Kerekeš mohol pokračovať a po svojom nájazde vyrovnal na 1:1. Drnava diktovala tempo, no hostia sa dostávali do nebezpečných protiútokov. Po jednom Kerekeš opečiatkoval aj brvno. Na druhej strane bol dvakrát počas 5 minút v pokutovom území faulovaný Emödi, ale píšťalka rozhodcu ostala nemá. V poslednej päťminútovke polčasu sa Görgei, založník hostí, aj dvakrát dotkol lopty rukou, k čomu sa aj sám priznal, no pre pána rozhodcu ani toto neznamenalo pokutový kop. Polčas 1:1.
Do druhého polčasu nastúpili tímy s úplne odlišnými taktikami. Kým domáci za každú cenu chceli zvíťaziť, hostia chceli udržať remízový stav. Drnava začala útoky na bránu hostí, no do vyloženého zakončenia sa nedostal ani zranený Mázik, ktorý naskočil na ihrisko namiesto G. Petra. Na druhej strane mal možnosť rozhodnúť Kerekeš, ale v 100%-nej šanci zlyhal. Brzotínčania sa pokúšali zdržiavať čas a preto boli ocenení 3 žltými kartami. Ich pasivita sa vypomstila v 82. min., keď Rencsok prenikol cez obranu hostí a krížnou strelou rozhodol. 2:1. Ten istý hráč mal o 2 minúty ďalšiu veľkú šancu, ale mieril už len nad. Po konečnom hvizde boli domáci veľmi spokojní, keďže v slabšej zostave vybojovali toto víťazstvo. Traja dorastenci dnes odohrali celý zápas, a Mázik s Orbánom ukončili zápas so zraneniami. Takže klobúk dole pred každým.
Hráč Drnavy Róbert Kovács v jesennej sezóne odohral svoj posledný zápas, keďže odlieta v sobotu do Anglicka. Prajeme mu veľa šťastia a čakáme ho nazad na jar!
FKD
Viac sa dozviete tu:
http://fkbanikdrnava.webnode.
Ostatné výsledky 8. kola I. triedy: Rožň. Bystré - Vlachovo 4:0, Rudná - Krh. Dlhá Lúka 2:1, Bohúňovo - Hrhov 2:1, Dlhá Ves - Vyšná Slaná 2:1, Slavošovce - Betliar 3:2, Drnava - Brzotín 2:1.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 8. KOLE:
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.