DRNAVA - Kokšov-Bakša 3:4 (1:2). Góly Drnavy: B. Šoltés, J. Kovács, K. Šoltés. V sobotu 20. augusta 2011 sa hral majstrovský futbalový zápas 3. kola štvrtej dorasteneckej ligy v Drnave medzi domácimi a hosťami z obce Kokšov-Bakša. Drnavčania chceli získať 3 body a tak si prilepšiť v tabuľke, no hostia im to chceli prekaziť. Drnave chýbal kapitán Emödi aj Macko, a čo viac ublížilo ešte domácim bol výkon rozhodcu Galíka. Ten viackrát svojimi zlými rozhodnutiami ublížil Drnave. Nakoniec sa ani šťastena nepostavila na drnavskú stranu a preto si hostia odviezli všetky 3 body.Pred polčasom sa podarilo hosťom skórovať ešte raz. Zo strednej vzdialenosti vystrelil hráč hostí a lopta sa od žrde odrazila za bránkovú čiaru. Po druhom góle hostí domáci tréner sa rozhodol striedať. Z ihriska odišiel P. Szűcs a na jeho miesto sa postavil Gergely. Po pár minútach Drnava zahrávala rohový kop. Šoltés centroval a lopta sa objavila pred Vozárom, no ten z 8. metrov minul bránu. Podkopol loptu a tá skončila nad bránou. O ďalšiu minútu Čelovského výkop doletel až ku Vozárovi, ktorý sa rozbehol ku bráne, no z oboch strán sa ho snažili obrať o loptu obrancovia. Brankár vybehol a Vozár ho chcel prelobovať, loptou ho zasiahol len do tváre. 10 minút pred koncom polčasu sa dostal Gergely do obrovskej šance, keď obral stopéra o loptu a sám sa rútil na brankára. Brankár vybehol oproti a Gergely sa snažil zakončiť jednoducho ku tyčke, no nepodarilo sa mu to a lopta prešla vedľa ľavej tyče bránky. Polčas: 1:2.
Druhý polčas začali hostia aktívne a odmenou pre nich bol gól na 1:3. Domácim sa nedarilo a aj rozhodca urobil svoje. Nie jednu penaltu neodpískal pre domácich, a boli tam aj fauly pýtajúce si žlté karty, no rozhodca ich neukázal. Ďalšiu veľkú chybu urobil vtedy, keď J. Kovács bol faulovaný na polovici ihriska a dal výhodu. Kovács sa postavil a pokračoval v akcii. Individuálnym prienikom sa dostal až na 16-tku súpera a mohol ísť do súboja 1 na 1 s brankárom, no v tom momente rozhodca z neznámych dôvodov prerušil výhodu a Drnavčanom udelil priamy kop od polovice ihriska. Každý sa čudoval nad rozhodnutím rozhodcu, no ten svoje rozhodnutie neodôvodnil. V tom na ihrisko vybehol T. Korsinszky na miesto E. Polyáka. 10 minút na to sa po úspešnej akcii Drnavy presadil J. Kovács a znížil na 2:3. Tréner domácich sa rozhodol využiť aj svoju poslednú možnosť striedania. Hraciu plochu opustil Vozár a na jeho miesto vybehol K. Šoltés, ktorý aj napriek svojmu zraneniu si dal na seba dres a rozhodol sa pomôcť svojmu tímu. Po ďalšej individuálnej akcii sa ale znovu presadili hostia. 2:4. Podotýkam, že akcia sa začala odkopom hosťujúceho brankára. Útočník si pri spracovaní lopty pomohol rukou, no rozhodca nezapískal. Následne sa mu nepodarilo skrotiť loptu, a tak ešte raz sa dotkol rukou lopty. Ani v tomto prípade rozhodca nezastavil hru. Bolo to 2:4 pre hostí a zdalo sa, že zápas je stratený pre domácich. No po centri Kovácsa sa hlavou presadil striedajúci K. Šoltés a znížil na konečných 3:4. Hostia naďalej útočili na bránu Čelovského, no vďaka výborným zákrokom a výbehom Čelovský ustrážil nádej domácich. Vyrovnať sa im už nepodarilo, a tak sa zápas skončil s výsledkom 3:4. Drnavčania hrali vyrovnaný zápas s hosťami a dostávali sa aj do väčších, či menších šancí, na chýbalo im šťastie a neprítomní spoluhráči.
Zostava Drnavy: Čelovský - P. Kovács, N. Kovács ©, E. Polyák, R. Szűcs - B. Šoltés, J. Maliňák, J. Kovács, A. Herczeg - D. Vozár, P.Szűcs. Striedali: Gergely, Korsinzsky, K. Šoltés.
DÁVID VOZÁR
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.