VÝSLEDKY 1. KOLA VO FUTBALE:
I. trieda: Dobšiná – Gemerská Poloma 5:0 (2:0), Rudná - Honce 4:1 (2:1), Plešivec - Dlhá Ves 2:0 (1:0), Vlachovo – Krásnohorská Dlhá Lúka 1:3 (0:2), Kružná –Jablonov 2:1 (1:0), FK Brzotín – Lipovník, odložené, Vyšná Slaná – Betliar 2:2 (1:2).
TABUĽKA I. TRIEDY PO NEÚPLNOM 1. KOLE
|
1. |
Dobšiná |
1 |
1 |
0 |
0 |
5:0 |
3 |
|
2. |
Rudná |
1 |
1 |
0 |
0 |
4:1 |
3 |
|
3. |
Krh. Dlhá Lúka |
1 |
1 |
0 |
0 |
3:1 |
3 |
|
4. |
Plešivec |
1 |
1 |
0 |
0 |
2:0 |
3 |
|
5. |
Kružná |
1 |
1 |
0 |
0 |
2:1 |
3 |
|
6-7 |
Vyšná Slaná |
1 |
0 |
1 |
0 |
2:2 |
1 |
|
6-7 |
Betliar |
1 |
0 |
1 |
0 |
2:2 |
1 |
|
8. |
Jablonov n/T |
1 |
0 |
0 |
1 |
1:2 |
0 |
|
9. |
Vlachovo |
1 |
0 |
0 |
1 |
1:3 |
0 |
|
10. |
Dlhá Ves |
1 |
0 |
0 |
1 |
0:2 |
0 |
|
11. |
Honce |
1 |
0 |
0 |
1 |
1:4 |
0 |
|
12. |
Gem. Poloma |
1 |
0 |
0 |
1 |
0:5 |
0 |
|
|
Lipovník |
0 |
0 |
0 |
0 |
0:0 |
0 |
|
|
Brzotín |
0 |
0 |
0 |
0 |
0:0 |
0 |
II. trieda: Ml. Brzotín - Hrhov 2:3 (1:2), Drnava - Jovice 8:0 (2:0), Čoltovo - Pača 2:0 (2:0), Rakovnica – Nižná Slaná 1:1 (0:0), Bohúňovo – Rožňavské Bystré 1:1 (1:1), góly: Váradi - Filip Čapó, Slavošovce - Kovstav 6:1 (2:0) Gemerská Poloma „B“ – Kečovo, nedohrané pre búrku. Dedinky mali voľno (DP).
TABUĽKA II. TRIEDY PO NEÚPLNOM 1. KOLE
| 1. | Drnava | 1 | 1 | 0 | 0 | 8:0 | 3 |
| 2. | Slavošovce | 1 | 1 | 0 | 0 | 6:1 | 3 |
| 3. | Čoltovo | 1 | 1 | 0 | 0 | 2:0 | 3 |
| 4. | Hrhov | 1 | 1 | 0 | 0 | 3:2 | 3 |
| 5. | Rožňavské Bystré | 1 | 0 | 1 | 0 | 1:1 | 1 |
| 5. | Nižná Slaná | 1 | 0 | 1 | 0 | 1:1 | 1 |
| 5. | Bohúňovo | 1 | 0 | 1 | 0 | 1:1 | 1 |
| 5. | Rakovnica | 1 | 0 | 1 | 0 | 1:1 | 1 |
| 9. | Ml. Brzotín | 1 | 0 | 0 | 1 | 2:3 | 0 |
| 10. | Pača | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:2 | 0 |
| 11. | Kovstav | 1 | 0 | 0 | 1 | 1:6 | 0 |
| 12. | Jovice | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:8 | 0 |
| Kečovo | |||||||
| Gem. Poloma "B" | |||||||
| Dedinky |
Nasledujúce kolo:
I. trieda: Dlhá Ves – Betliar, Jablonov – Vyšná Slaná, Lipovník – Kružná, Krh. D. Lúka – Brzotín, Honce – Vlachovo, Gemerská Poloma – Rudná, Plešivec – Dobšiná.
II. trieda: Kečovo – má voľno, Hrhov – Gem. Poloma „B“, Rožň. Bystré – Ml. Brzotín, Jovice – Bohúňovo, Kovstav – Drnava, Pača – Slavošovce, Nižná Slaná – Čoltovo, Dedinky – Rakovnica.
{jcomments on}

































Úvodné kolo futbalových súťaží riadených ObFZ v Rožňave prinieslo niekoľko prekvapivých výsledkov. V prvej triede sa nečakalo hladké a vysoké víťazstvo Dobšinej s Gemerskou Polomou, ktorá vykročila rozhodným krokom do nového ročníka. Dobre začal aj nováčik súťaže Kružná, ktorá aj keď tesne, zdolala hostí z Jablonova. V II. triede sa na vynovenom ihrisku jagavo prejavili Drnavčania, ktorí dosiahli v tomto kole najvyššie víťazstvo, keď vysoko zdolali susedov z Jovíc. Prekvapením je i víťazstvo Čoltova s Pačanmi, ktorí ešte vlani hrali o popredné priečky v tabuľke. Smelo vykročili aj Slavošovčania, ktorí zdolali rozdielom dvoch tried Kovstavákov. Búrka nedovolila preveriť nováčika súťaže
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-