Úvodné kolo futbalových súťaží riadených ObFZ v Rožňave prinieslo niekoľko prekvapivých výsledkov. V prvej triede sa nečakalo hladké a vysoké víťazstvo Dobšinej s Gemerskou Polomou, ktorá vykročila rozhodným krokom do nového ročníka. Dobre začal aj nováčik súťaže Kružná, ktorá aj keď tesne, zdolala hostí z Jablonova. V II. triede sa na vynovenom ihrisku jagavo prejavili Drnavčania, ktorí dosiahli v tomto kole najvyššie víťazstvo, keď vysoko zdolali susedov z Jovíc. Prekvapením je i víťazstvo Čoltova s Pačanmi, ktorí ešte vlani hrali o popredné priečky v tabuľke. Smelo vykročili aj Slavošovčania, ktorí zdolali rozdielom dvoch tried Kovstavákov. Búrka nedovolila preveriť nováčika súťaže VÝSLEDKY 1. KOLA VO FUTBALE:
I. trieda: Dobšiná – Gemerská Poloma 5:0 (2:0), Rudná - Honce 4:1 (2:1), Plešivec - Dlhá Ves 2:0 (1:0), Vlachovo – Krásnohorská Dlhá Lúka 1:3 (0:2), Kružná –Jablonov 2:1 (1:0), FK Brzotín – Lipovník, odložené, Vyšná Slaná – Betliar 2:2 (1:2).
TABUĽKA I. TRIEDY PO NEÚPLNOM 1. KOLE
|
1. |
Dobšiná |
1 |
1 |
0 |
0 |
5:0 |
3 |
|
2. |
Rudná |
1 |
1 |
0 |
0 |
4:1 |
3 |
|
3. |
Krh. Dlhá Lúka |
1 |
1 |
0 |
0 |
3:1 |
3 |
|
4. |
Plešivec |
1 |
1 |
0 |
0 |
2:0 |
3 |
|
5. |
Kružná |
1 |
1 |
0 |
0 |
2:1 |
3 |
|
6-7 |
Vyšná Slaná |
1 |
0 |
1 |
0 |
2:2 |
1 |
|
6-7 |
Betliar |
1 |
0 |
1 |
0 |
2:2 |
1 |
|
8. |
Jablonov n/T |
1 |
0 |
0 |
1 |
1:2 |
0 |
|
9. |
Vlachovo |
1 |
0 |
0 |
1 |
1:3 |
0 |
|
10. |
Dlhá Ves |
1 |
0 |
0 |
1 |
0:2 |
0 |
|
11. |
Honce |
1 |
0 |
0 |
1 |
1:4 |
0 |
|
12. |
Gem. Poloma |
1 |
0 |
0 |
1 |
0:5 |
0 |
|
|
Lipovník |
0 |
0 |
0 |
0 |
0:0 |
0 |
|
|
Brzotín |
0 |
0 |
0 |
0 |
0:0 |
0 |
II. trieda: Ml. Brzotín - Hrhov 2:3 (1:2), Drnava - Jovice 8:0 (2:0), Čoltovo - Pača 2:0 (2:0), Rakovnica – Nižná Slaná 1:1 (0:0), Bohúňovo – Rožňavské Bystré 1:1 (1:1), góly: Váradi - Filip Čapó, Slavošovce - Kovstav 6:1 (2:0) Gemerská Poloma „B“ – Kečovo, nedohrané pre búrku. Dedinky mali voľno (DP).
TABUĽKA II. TRIEDY PO NEÚPLNOM 1. KOLE
| 1. | Drnava | 1 | 1 | 0 | 0 | 8:0 | 3 |
| 2. | Slavošovce | 1 | 1 | 0 | 0 | 6:1 | 3 |
| 3. | Čoltovo | 1 | 1 | 0 | 0 | 2:0 | 3 |
| 4. | Hrhov | 1 | 1 | 0 | 0 | 3:2 | 3 |
| 5. | Rožňavské Bystré | 1 | 0 | 1 | 0 | 1:1 | 1 |
| 5. | Nižná Slaná | 1 | 0 | 1 | 0 | 1:1 | 1 |
| 5. | Bohúňovo | 1 | 0 | 1 | 0 | 1:1 | 1 |
| 5. | Rakovnica | 1 | 0 | 1 | 0 | 1:1 | 1 |
| 9. | Ml. Brzotín | 1 | 0 | 0 | 1 | 2:3 | 0 |
| 10. | Pača | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:2 | 0 |
| 11. | Kovstav | 1 | 0 | 0 | 1 | 1:6 | 0 |
| 12. | Jovice | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:8 | 0 |
| Kečovo | |||||||
| Gem. Poloma "B" | |||||||
| Dedinky |
Nasledujúce kolo:
I. trieda: Dlhá Ves – Betliar, Jablonov – Vyšná Slaná, Lipovník – Kružná, Krh. D. Lúka – Brzotín, Honce – Vlachovo, Gemerská Poloma – Rudná, Plešivec – Dobšiná.
II. trieda: Kečovo – má voľno, Hrhov – Gem. Poloma „B“, Rožň. Bystré – Ml. Brzotín, Jovice – Bohúňovo, Kovstav – Drnava, Pača – Slavošovce, Nižná Slaná – Čoltovo, Dedinky – Rakovnica.
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.