Napriek tomu, že majstrovské futbalové zápasy aj na hornom Gemeri sa odohrali vo sviatočnú Veľkonočnú nedeľu, padlo pomerne dosť gólov - až 56. Najväčšu úrodu zožali futbalisti v súťaži II. triedy, kde do sietí brankárov padlo až 31 gólov. Najviac gólov videli diváci na futbale v Joviciach, kde ich narátali až desať, z toho do brány Čoltova smerovalo deväť z nich. Diváci v Štítniku sa naproti tomu potešili iba z dvoch gólov v zápase dvoch Béčok. Obidve mužstvá - domáceho Štítnika a hostí z Rožňavy - sa bratsky podelili po jednom góle. Úspešne dopadli domáce Futbalisti I. triedy mali v tomto 17. kole potvrdiť stúpajúcu úroveň futbalu. Keďže futbalisti Lipovníka štartujúci v V. lige na jar „zbalili kufre“ v tejto súťaži, susedné mužstvá mali šťastie v podobe získania niektorých jeho hráčov na hosťovanie. Ukazuje sa, že hráči posilnili tie kádre, kde majú možnosť naplno sa zapojiť do zápasov. Padlo síce v tomto kole menej gólov, ako v II. triede – len 25, ale potrebné je spomenúť vyššiu úroveň hry v tejto súťaži. Najvyšším rozdielom sa skončil zápas v Bohúňove, kde hostia zo Slavošoviec vyhrali vysoko 1:6. Zdá sa, že si hráči od Papierne vstúpili do svedomia a chcú na jar potvrdiť svoje kvality. Nasledujúce kolo im ukáže, či je tomu tak. Najslabšie mužstvo I. triedy – Vlachovo kráča od prehry k prehre a ich brankár vyberal zo svojej brány loptu súperov až 50 krát. Je to dvakrát menej ako brankár Vyšnej Slanej. Chudobný je aj výsledok strelených gólov – 9, čo je 4 krát menej ako vsietili strelci Rožňavského Bystrého – 37. Prvé miesto v tabuľke si s prehľadom drží Krásnohorská Dlhá Lúka – 36 bodov a skóre 53:19.
Výsledky 16. kola I. triedy:
Rožňavské Bystré – Dlhá Ves 2:1, Bohúňovo – Slavošovce 1:6, Rudná – FK Brzotín 2:2, Vlachovo – Betliar 0:4, Krh. Dlhá Lúka – Vyšná Slaná 4:0, Jablonov n/T – Hrhov 2:1.
Nasledujúce zápasy 17. kola:
Jablonov n/T – Rožň. Bystré, Hrhov – Krh. Dlhá Lúka, Vyšná Slaná – Vlachovo, Betliar – Rudná, Drnava – Bohúňovo, Slavošovce – Dlhá Ves.
Výsledky 12. kola II. triedy:
Honce – Dedinky 3:1, Ml. Brzotín – Rakovnica 1:3, Pača – Plešivec 5:1, Nižná Slaná – Kečovo 5:1, Štítnik B – Rožňava B 1:1, Jovice – Čoltovo 9:1.
Nasledujúce zápasy 13. kola:
Jovice – Honce, Čoltovo – Štítnik B, Rožňava B – Nižná Slaná, Kečovo – Pača, Plešivec – Ml. Brzotín, Rakovnica – Dedinky.
MG-OD
TABUĽKA I. TRIEDY PO 16. KOLE TABUĽKA II. TRIEDY PO 12. KOLE 
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.