polčase svoj malý náskok neudržali.
Výsledky 18. kola 1. triedy: Rožňavské Bystré - Štítnik 3:0, Vyšná Slaná - Drnava 3:4 (1:1). G: Zabrel, Hadar, E. Polyák (vlastný) - Búlik, Mázik, Rencsok, M. Maliňák, ŽK: Fifik - 0, R: Uharček, Schvarz, DS: Gonos. D: 60. Dedinky - Dlhá Ves 2:2 (2:1).G: Putnocký 2 - Blatník, Rákay, ŽK: 0 - Pavlýnyi, Rákay, R: Macko, R. Farkaš, DP: Heveši, D: 80. Krh. Dlhá Lúka - Bohúňovo 6:1 (4:0), G: Čižmár, Klinko po 2, Bodnár, Korintuš - Borbely z 11m, ŽK: Albert - Váradi, Király, R: Molnár, Czakói, DP: Bodnár, D: 150, Rudná Honce 7:0 (3:0). G: Vysoký 2, Šimon 2 (oba z 11m), Sanislo, Čapo, L. Dávid, ŽK: Sanislo - P. Szolos, L. Fabian, M. Molnár, R: L. Gyenes, T. Gynes, DP: Bobrík, D: 80. Vlachovo - Slavošovce 3:2 (2:0). G: I. Gallo, Marciš (11m), Gál - Kudela, E. Tomi, ŽK: Klein, Šivec - E. Tomi, Dzureň, R: L. Šalamon, DP: Hadár, D: 60. Hrhov - Jablonov n/T 2:0 (1:0). G: Veverica, Ribár, ŽK: Ondernický - G. Pál, R: S. Gallo, V. Gallo, DP: Vysoký, D: 200.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 18. KOLE

TABUĽKA Z ODVETNÝCH ZÁPASOV I. TRIEDY
II. TRIEDA VO FUTBALE 18. KOLO:
Sledovať futbal v II. triede majstrovstva okresu na hornom Gemeri nie je jednouché. Najmä ak chcete návštevníkov stránky poinformovať o najnovších výsledkoch trebárs tejto súťaže. Spoliehajúc sa na vypĺňanie hlásení rozhodcami najneskôr 5 hodín po ukončení zápasu je priam nemysliteľné. A keďže sa objavujú vo výsledkoch aj vo vyššej súťaži "úradné nezmysly", ako napr. zápas Rudná - Honce sa ešte aj teraz prezentuje výsledkom 0:0, čo je síce pre hostí potešujúce, ale pre hlavného rozhodcu zápasu ukážkovo nedostatočné!!. A tak sa len modlím, aby mi aspoň moji informátori po zápasoch nezlyhali, aj keď sa to aj im občas stáva. Pýtate sa prečo? Nuž, lebo s takýmto stavom sa ani na OFZ v Rožňave nik nezaoberá, ani nepodporuje. Aj napriek tomu som sa dozvedel, vďaka iným zdrojom, že v 18. kole II. triedy boli tieto výsledky:
Dobšiná B - Jovice 2:0 (1:0), G: Fabian, Delano-Baquero, ŽK: Potočný, Záhorský - 0, R: Haviarik, Pažitka, DP: Vysoký, D: 50, Nižná Slaná - Gem. Hôrka 7:1 (3:0). G: Gelda a Slovák po 2, Valko, Karas, Ivanko - Lorincz, ŽK: bez kariet, R: J. Gyénes, Zsebík, DP: Šmelko, D: 50. Ml. Brzotín - Lipovník 1:1 (0:1), G: Vavrek - F. Emodi, ŽK: Čopak - Lázar, Erdélyi, R: Iglai, A. Farkaš, DP: Maté, D: 100. Pača - Kružná 2:1 (0:1), G: Adam 2 - A. Polyák, ŽK: bez kariet, R: Poťmák, Kováčová, DP: Šimšík, D: 60.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 18. KOLE:

































Veľkonočný futbal má byť v každom prípade zanietený a veselý. Napovedajú tomu aj sviatky, ktoré takúto atmosféru nielen na hornom Gemeri navodzujú. Oživiť prebúdzajúcu sa jar si zaumienili aj futbaloví "kúpači", ktorí sa veru už v nedeľu, keď bežalo 18. kole najvyšších okresných súťaží, poriadne pousilovali. Pravdaže, nie všetci. Keď si pozrieme futbalové výsledky, tak najmä v Rudnej a v Krásnohorskej Dlhej Lúke sa tomu veľmi podobalo. Na dobre rozbehnutých domácich doplatili najmä Hončania s Bohúnovčanmi, ktorí si priviezli domov góly aj na rozdávanie. Hončania bez svojho najlepšieho hráča a trénera Rožňavy B. Kuzmu sú ozaj bezzubí. Spŕšku gólov videli aj diváci vo Vyšnej Slanej, kde privítali ako sa patrí Drnavčanov, ale namiesto rovnako namaľovaných vajíčok im Drnavčania do siete vymaľovali štyri góly a odviezli si domov tri body. Vyšnoslanci sa v posledných zápasoch na jar ukazujú ako štedrí futbalisti a svojim súperom veselo prenechávajú body, len sa tak hory zelenajú a vyšnoslanský futbal akoby pomaly odplával dolu riekou Slanou. Kto vie, kde sa zastaví, keď plávať stále nižšie sa "snažia" aj Slavošovčania. Posledné Dedinky mali s Dlhou Vsou tri body takmer v dlani, ale v druhom
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-