vážejšiu strelu Skokan vytlačil na roh. O pár minút na to sa už Mázik nemýlil. Fantastickou strelou z voleja prekvapil Skokana a vsietil gól na 1:0! V obrovskom teple nešlo len o kvalitu tímu, ale aj o výdrž a kondíciu. Drnavčania sa preto v druhej polovici polčasu viac stiahli do obrany a príležitosti si začali vytvárať aj hostia. Najnebezpečnejším hráčom hostí bol Čižmár, ktorý zahodil zopár šancí. Trafil brvno, namieril do rukavíc Zakhara a keď sa mu už aj podarilo prekonať brankára Drnavy, tak Petro z čiary zachraňoval. Zahanbiť sa nedala ani ofenzíva Drnavy. Rencsok a Mázik ohrozovali aj naďalej bránu Dlhej Lúky a brvnom sa prezentoval Mázik. Prvý polčas však už góly nepriniesol a tak sa šlo do kabín za stavu 1:0.
V druhom polčase sa hralo na oboch stranách. Čižmár mal celý zápas smolu a nedokázal sa presadiť ani zo sľubných šancí. Mázik preto vzal opäť všetko do vlastných rúk. Predral sa po hodine hry sám do šestnástky a zastavili ho až faulom. Na biely bod si postavil loptu práve faulovaný hráč a zvýšil na 2:0. Aj Drnavčania mali streleckého smoliara, ktorým bol Rencsok. Mal viacero sľubných šancí, ale nedokázal sa presadiť. Na konci stretnutia to boli opäť hostia ktorí sa viac snažili o útoky, no nedokázali sa už presadiť a ako víťazi prvej triedy sa rozlúčili prehrou. Na konci ešte vylúčili R. Kovácsa, hráča domácich, po druhej žltej karte. Koniec!
F. Emodi
utorok, 19 jún 2012 20:06
Víťaz I. futbalovej triedy horného Gemera sa rozlúčil so súťažou prehrou v Drnave Doporučený
Napísal(a) F. Emodi
DRNAVA - Krásnohorská Dlhá Lúka 2:0 (1:0). V poslednom kole I. triedy sa stretli súverénne dva najlepšie kluby. Drnava, ako nováčik, nazbierala dovtedy
Zápas začali domáci lepšie. Prvé šance si vytvárali oni, a Zakhar na druhej strane bol bez práce. Mázik bol najaktívnejší ofenzívny hráč a prvú jeho
Zverejnené v
Futbal


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a