2. zápas: Krh. Podhradie - Moldava nad Bodvou 0:3 (0:2)
Favoriti turnaja Moldavčania začali turnaj s Krh. Podhradím. No začiatok zápasu priniesol tlak Krh. Podhradia na prekvapenie každého. Avšak prvá strela mierená na ich bránu skončila v sieti. 0:1. Po tomto góle Moldava už diktovala tempo. Ešte do polčasu sa im podarilo vsietiť ďalší gól. 0:2. V druhom polčase už Moldava nehrala na 100%, ale i tak pridali ďalší gól a stanovili konečné skóre 0:3.
3. zápas: Turňa - Krh. Podhradie 0:1 (0:0)
Zápas, ktorý priniesol najmenej gólov. Obe mužstvá sa dlho herne trápili, šance si vytvorili tak na rovnako no v 1. polčase nepadol gól. V druhom polčase to vyzeralo tiež na remízu, no po dlhom odkope brankára Podhradia sa najlepšie zorientoval ich kapitán Lükő a ten sa z nájazdu nemýli, stanovil tak aj konečné skóre 0:1.
4. zápas: Moldava nad Bodvou - DRNAVA 2:1 (1:1)
Najkvalitnejší zápas turnaja. Drnavčania chceli prekvapiť favorita z Moldavy, čo sa im takmer podarilo. Dlho sa hralo takticky, zmenu priniesla až 13. minúta prvého polčasu. Brankárovi Drnavy Halászovi vypadla z ruky strela a po kontakte s útočníkom rozhodca ukázal na biely bod. Hostia z penalty otvorili skóre a každý čakal, že Drnavčanom podlomili gólom kolená. No nestalo sa tak. Ďalší exportný zásah Drnavy už o minútu zabezpečil Čelovský, ktorý svojou strelou určite nezanechal pavučinu v ľavom vinkli. 1:1. V druhom polčase Moldavčania pridali na tempe a v 8. minúte druhého polčasu šli opäť do vedenia. 2:1. No Drnava neskladala zbrane. Najprv Emödiho ďalekonostná strela len tesne minula bránku a Šoltés z priameho kopu trafil priestor brány, ale brankár Moldavy jeho strelu vytlačil na roh. Chýbalo kus šťastia, no Moldava si udržala víťazstvo 2:1.
5. zápas: Moldava nad Bodvou - Turňa n/B 10:1 (6:0)
Zápas, ktorý priniesol až 11 gólov. Turňa postavila na zápas hráčov z lavičky a Moldava i s 50%-ným výkonom „roztrhala“ svojho súpera. Hostia zaznamenali čestný úspech z penalty za stavu 6:0 pre Moldavu. Moldava týmto výsledkom zavŕšila svoje víťazstvo na turnaji.
6. zápas: DRNAVA - Krh. Podhradie 3:0 (2:0)
Zápas o 3.miesto, ktoré jednoznačne vyznelo v prospech Drnavy. Už v 1. minúte sa presadil Čelovský a nasmeroval tým svoje mužstvo na správnu cestu za víťazstvom. O pár minút nato skvele zacentroval ten istý hráč, našiel tak K. Šoltésa, ktorý zvýšil už na 2:0. A tak sa šlo aj na polčas. V druhom polčase sa snažili Podhradčania o niečo viac ako v prvom, no gólového úspechu sa nedočkali, ba ešte inkasovali. Čelovský našiel opäť skvelou prihrávkou Šoltésa, tentoraz mladšieho Bryana a ten stanovil skóre na 3:0.
TABUĽKA TURNAJA DORASTENCOV - DRNAVA 2012
Mužstvo |
Zápasy |
Výhry |
Remízy |
Prehry |
Skóre |
Body |
|
|
|
|
|
|
|
|
1. Moldava n/B |
3 |
3 |
0 |
0 |
15:2 |
9 |
2. DRNAVA |
3 |
2 |
0 |
1 |
7:3 |
6 |
3. Krh. Podhradie |
3 |
1 |
0 |
2 |
1:6 |
3 |
4. Turňa n/B |
3 |
0 |
0 |
3 |
2:14 |
0 |
Florián Emödi
{gallery}sport/futbal/drnava/turnaj{/gallery}
{jcomments on}
































V nedeľu 24.6.2012 sa na drnavskom ihrisku uskutočnil Turnaj dorastencov - Drnava 2012. Účastníkmi turnaja boli Moldava nad Bodvou, Turňa n/B., Krásnohorské Podhradie a domáci hráči Drnavy. Hralo sa systémom každý s každým, 2 x 20 minút. Zápasy rozhodovali striedavo Haviarik a Macko. Na hráčov po zápase čakala pečená klobása a vychladená kofola. Na prvé 3 miesta turnaja čakal pohár, pre štvrtého bola pripravená cena útechy. Tak sa poďme pozrieť ako to dopadlo:
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-