V nedeľu 24.6.2012 sa na drnavskom ihrisku uskutočnil Turnaj dorastencov - Drnava 2012. Účastníkmi turnaja boli Moldava nad Bodvou, Turňa n/B., Krásnohorské Podhradie a domáci hráči Drnavy. Hralo sa systémom každý s každým, 2 x 20 minút. Zápasy rozhodovali striedavo Haviarik a Macko. Na hráčov po zápase čakala pečená klobása a vychladená kofola. Na prvé 3 miesta turnaja čakal pohár, pre štvrtého bola pripravená cena útechy. Tak sa poďme pozrieť ako to dopadlo:2. zápas: Krh. Podhradie - Moldava nad Bodvou 0:3 (0:2)
Favoriti turnaja Moldavčania začali turnaj s Krh. Podhradím. No začiatok zápasu priniesol tlak Krh. Podhradia na prekvapenie každého. Avšak prvá strela mierená na ich bránu skončila v sieti. 0:1. Po tomto góle Moldava už diktovala tempo. Ešte do polčasu sa im podarilo vsietiť ďalší gól. 0:2. V druhom polčase už Moldava nehrala na 100%, ale i tak pridali ďalší gól a stanovili konečné skóre 0:3.
3. zápas: Turňa - Krh. Podhradie 0:1 (0:0)
Zápas, ktorý priniesol najmenej gólov. Obe mužstvá sa dlho herne trápili, šance si vytvorili tak na rovnako no v 1. polčase nepadol gól. V druhom polčase to vyzeralo tiež na remízu, no po dlhom odkope brankára Podhradia sa najlepšie zorientoval ich kapitán Lükő a ten sa z nájazdu nemýli, stanovil tak aj konečné skóre 0:1.
4. zápas: Moldava nad Bodvou - DRNAVA 2:1 (1:1)
Najkvalitnejší zápas turnaja. Drnavčania chceli prekvapiť favorita z Moldavy, čo sa im takmer podarilo. Dlho sa hralo takticky, zmenu priniesla až 13. minúta prvého polčasu. Brankárovi Drnavy Halászovi vypadla z ruky strela a po kontakte s útočníkom rozhodca ukázal na biely bod. Hostia z penalty otvorili skóre a každý čakal, že Drnavčanom podlomili gólom kolená. No nestalo sa tak. Ďalší exportný zásah Drnavy už o minútu zabezpečil Čelovský, ktorý svojou strelou určite nezanechal pavučinu v ľavom vinkli. 1:1. V druhom polčase Moldavčania pridali na tempe a v 8. minúte druhého polčasu šli opäť do vedenia. 2:1. No Drnava neskladala zbrane. Najprv Emödiho ďalekonostná strela len tesne minula bránku a Šoltés z priameho kopu trafil priestor brány, ale brankár Moldavy jeho strelu vytlačil na roh. Chýbalo kus šťastia, no Moldava si udržala víťazstvo 2:1.
5. zápas: Moldava nad Bodvou - Turňa n/B 10:1 (6:0)
Zápas, ktorý priniesol až 11 gólov. Turňa postavila na zápas hráčov z lavičky a Moldava i s 50%-ným výkonom „roztrhala“ svojho súpera. Hostia zaznamenali čestný úspech z penalty za stavu 6:0 pre Moldavu. Moldava týmto výsledkom zavŕšila svoje víťazstvo na turnaji.
6. zápas: DRNAVA - Krh. Podhradie 3:0 (2:0)
Zápas o 3.miesto, ktoré jednoznačne vyznelo v prospech Drnavy. Už v 1. minúte sa presadil Čelovský a nasmeroval tým svoje mužstvo na správnu cestu za víťazstvom. O pár minút nato skvele zacentroval ten istý hráč, našiel tak K. Šoltésa, ktorý zvýšil už na 2:0. A tak sa šlo aj na polčas. V druhom polčase sa snažili Podhradčania o niečo viac ako v prvom, no gólového úspechu sa nedočkali, ba ešte inkasovali. Čelovský našiel opäť skvelou prihrávkou Šoltésa, tentoraz mladšieho Bryana a ten stanovil skóre na 3:0.
TABUĽKA TURNAJA DORASTENCOV - DRNAVA 2012
Mužstvo |
Zápasy |
Výhry |
Remízy |
Prehry |
Skóre |
Body |
|
|
|
|
|
|
|
|
1. Moldava n/B |
3 |
3 |
0 |
0 |
15:2 |
9 |
2. DRNAVA |
3 |
2 |
0 |
1 |
7:3 |
6 |
3. Krh. Podhradie |
3 |
1 |
0 |
2 |
1:6 |
3 |
4. Turňa n/B |
3 |
0 |
0 |
3 |
2:14 |
0 |
Florián Emödi
{gallery}sport/futbal/drnava/turnaj{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).