2. zápas: Krh. Podhradie - Moldava nad Bodvou 0:3 (0:2)
Favoriti turnaja Moldavčania začali turnaj s Krh. Podhradím. No začiatok zápasu priniesol tlak Krh. Podhradia na prekvapenie každého. Avšak prvá strela mierená na ich bránu skončila v sieti. 0:1. Po tomto góle Moldava už diktovala tempo. Ešte do polčasu sa im podarilo vsietiť ďalší gól. 0:2. V druhom polčase už Moldava nehrala na 100%, ale i tak pridali ďalší gól a stanovili konečné skóre 0:3.
3. zápas: Turňa - Krh. Podhradie 0:1 (0:0)
Zápas, ktorý priniesol najmenej gólov. Obe mužstvá sa dlho herne trápili, šance si vytvorili tak na rovnako no v 1. polčase nepadol gól. V druhom polčase to vyzeralo tiež na remízu, no po dlhom odkope brankára Podhradia sa najlepšie zorientoval ich kapitán Lükő a ten sa z nájazdu nemýli, stanovil tak aj konečné skóre 0:1.
4. zápas: Moldava nad Bodvou - DRNAVA 2:1 (1:1)
Najkvalitnejší zápas turnaja. Drnavčania chceli prekvapiť favorita z Moldavy, čo sa im takmer podarilo. Dlho sa hralo takticky, zmenu priniesla až 13. minúta prvého polčasu. Brankárovi Drnavy Halászovi vypadla z ruky strela a po kontakte s útočníkom rozhodca ukázal na biely bod. Hostia z penalty otvorili skóre a každý čakal, že Drnavčanom podlomili gólom kolená. No nestalo sa tak. Ďalší exportný zásah Drnavy už o minútu zabezpečil Čelovský, ktorý svojou strelou určite nezanechal pavučinu v ľavom vinkli. 1:1. V druhom polčase Moldavčania pridali na tempe a v 8. minúte druhého polčasu šli opäť do vedenia. 2:1. No Drnava neskladala zbrane. Najprv Emödiho ďalekonostná strela len tesne minula bránku a Šoltés z priameho kopu trafil priestor brány, ale brankár Moldavy jeho strelu vytlačil na roh. Chýbalo kus šťastia, no Moldava si udržala víťazstvo 2:1.
5. zápas: Moldava nad Bodvou - Turňa n/B 10:1 (6:0)
Zápas, ktorý priniesol až 11 gólov. Turňa postavila na zápas hráčov z lavičky a Moldava i s 50%-ným výkonom „roztrhala“ svojho súpera. Hostia zaznamenali čestný úspech z penalty za stavu 6:0 pre Moldavu. Moldava týmto výsledkom zavŕšila svoje víťazstvo na turnaji.
6. zápas: DRNAVA - Krh. Podhradie 3:0 (2:0)
Zápas o 3.miesto, ktoré jednoznačne vyznelo v prospech Drnavy. Už v 1. minúte sa presadil Čelovský a nasmeroval tým svoje mužstvo na správnu cestu za víťazstvom. O pár minút nato skvele zacentroval ten istý hráč, našiel tak K. Šoltésa, ktorý zvýšil už na 2:0. A tak sa šlo aj na polčas. V druhom polčase sa snažili Podhradčania o niečo viac ako v prvom, no gólového úspechu sa nedočkali, ba ešte inkasovali. Čelovský našiel opäť skvelou prihrávkou Šoltésa, tentoraz mladšieho Bryana a ten stanovil skóre na 3:0.
TABUĽKA TURNAJA DORASTENCOV - DRNAVA 2012
Mužstvo |
Zápasy |
Výhry |
Remízy |
Prehry |
Skóre |
Body |
|
|
|
|
|
|
|
|
1. Moldava n/B |
3 |
3 |
0 |
0 |
15:2 |
9 |
2. DRNAVA |
3 |
2 |
0 |
1 |
7:3 |
6 |
3. Krh. Podhradie |
3 |
1 |
0 |
2 |
1:6 |
3 |
4. Turňa n/B |
3 |
0 |
0 |
3 |
2:14 |
0 |
Florián Emödi
{gallery}sport/futbal/drnava/turnaj{/gallery}
{jcomments on}

































V nedeľu 24.6.2012 sa na drnavskom ihrisku uskutočnil Turnaj dorastencov - Drnava 2012. Účastníkmi turnaja boli Moldava nad Bodvou, Turňa n/B., Krásnohorské Podhradie a domáci hráči Drnavy. Hralo sa systémom každý s každým, 2 x 20 minút. Zápasy rozhodovali striedavo Haviarik a Macko. Na hráčov po zápase čakala pečená klobása a vychladená kofola. Na prvé 3 miesta turnaja čakal pohár, pre štvrtého bola pripravená cena útechy. Tak sa poďme pozrieť ako to dopadlo:
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-