V nedeľu 24.6.2012 sa na drnavskom ihrisku uskutočnil Turnaj dorastencov - Drnava 2012. Účastníkmi turnaja boli Moldava nad Bodvou, Turňa n/B., Krásnohorské Podhradie a domáci hráči Drnavy. Hralo sa systémom každý s každým, 2 x 20 minút. Zápasy rozhodovali striedavo Haviarik a Macko. Na hráčov po zápase čakala pečená klobása a vychladená kofola. Na prvé 3 miesta turnaja čakal pohár, pre štvrtého bola pripravená cena útechy. Tak sa poďme pozrieť ako to dopadlo:2. zápas: Krh. Podhradie - Moldava nad Bodvou 0:3 (0:2)
Favoriti turnaja Moldavčania začali turnaj s Krh. Podhradím. No začiatok zápasu priniesol tlak Krh. Podhradia na prekvapenie každého. Avšak prvá strela mierená na ich bránu skončila v sieti. 0:1. Po tomto góle Moldava už diktovala tempo. Ešte do polčasu sa im podarilo vsietiť ďalší gól. 0:2. V druhom polčase už Moldava nehrala na 100%, ale i tak pridali ďalší gól a stanovili konečné skóre 0:3.
3. zápas: Turňa - Krh. Podhradie 0:1 (0:0)
Zápas, ktorý priniesol najmenej gólov. Obe mužstvá sa dlho herne trápili, šance si vytvorili tak na rovnako no v 1. polčase nepadol gól. V druhom polčase to vyzeralo tiež na remízu, no po dlhom odkope brankára Podhradia sa najlepšie zorientoval ich kapitán Lükő a ten sa z nájazdu nemýli, stanovil tak aj konečné skóre 0:1.
4. zápas: Moldava nad Bodvou - DRNAVA 2:1 (1:1)
Najkvalitnejší zápas turnaja. Drnavčania chceli prekvapiť favorita z Moldavy, čo sa im takmer podarilo. Dlho sa hralo takticky, zmenu priniesla až 13. minúta prvého polčasu. Brankárovi Drnavy Halászovi vypadla z ruky strela a po kontakte s útočníkom rozhodca ukázal na biely bod. Hostia z penalty otvorili skóre a každý čakal, že Drnavčanom podlomili gólom kolená. No nestalo sa tak. Ďalší exportný zásah Drnavy už o minútu zabezpečil Čelovský, ktorý svojou strelou určite nezanechal pavučinu v ľavom vinkli. 1:1. V druhom polčase Moldavčania pridali na tempe a v 8. minúte druhého polčasu šli opäť do vedenia. 2:1. No Drnava neskladala zbrane. Najprv Emödiho ďalekonostná strela len tesne minula bránku a Šoltés z priameho kopu trafil priestor brány, ale brankár Moldavy jeho strelu vytlačil na roh. Chýbalo kus šťastia, no Moldava si udržala víťazstvo 2:1.
5. zápas: Moldava nad Bodvou - Turňa n/B 10:1 (6:0)
Zápas, ktorý priniesol až 11 gólov. Turňa postavila na zápas hráčov z lavičky a Moldava i s 50%-ným výkonom „roztrhala“ svojho súpera. Hostia zaznamenali čestný úspech z penalty za stavu 6:0 pre Moldavu. Moldava týmto výsledkom zavŕšila svoje víťazstvo na turnaji.
6. zápas: DRNAVA - Krh. Podhradie 3:0 (2:0)
Zápas o 3.miesto, ktoré jednoznačne vyznelo v prospech Drnavy. Už v 1. minúte sa presadil Čelovský a nasmeroval tým svoje mužstvo na správnu cestu za víťazstvom. O pár minút nato skvele zacentroval ten istý hráč, našiel tak K. Šoltésa, ktorý zvýšil už na 2:0. A tak sa šlo aj na polčas. V druhom polčase sa snažili Podhradčania o niečo viac ako v prvom, no gólového úspechu sa nedočkali, ba ešte inkasovali. Čelovský našiel opäť skvelou prihrávkou Šoltésa, tentoraz mladšieho Bryana a ten stanovil skóre na 3:0.
TABUĽKA TURNAJA DORASTENCOV - DRNAVA 2012
Mužstvo |
Zápasy |
Výhry |
Remízy |
Prehry |
Skóre |
Body |
|
|
|
|
|
|
|
|
1. Moldava n/B |
3 |
3 |
0 |
0 |
15:2 |
9 |
2. DRNAVA |
3 |
2 |
0 |
1 |
7:3 |
6 |
3. Krh. Podhradie |
3 |
1 |
0 |
2 |
1:6 |
3 |
4. Turňa n/B |
3 |
0 |
0 |
3 |
2:14 |
0 |
Florián Emödi
{gallery}sport/futbal/drnava/turnaj{/gallery}
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.