Prvý zápas
Dva vlastné a dva lacné góly výrazne naštrbili úvod zápasu a ďalší priebeh zápasu. Hra mužstva nemala ani hlavu ani pätu, dokázalo si vypracovať asi iba jednu vážnejšiu šancu. V ďalšom priebehu hralo a pôsobilo odovzdane, hráči z poľa sa nevedeli s loptou dostať na polovicu súpera, nie to ešte ohroziť brankára druhého mužstva. Tretí gól inkasovalo z penalty, keď brankár porušil pravidlá. Niektorí hráči mužstva hrali tvrde, ale férove. V druhom polčase podalo lepší o niečo výkon, keď hlavne inkasovalo menej gólov.
Druhý zápas
Mužstvo Dediniek začalo náporom, brankár White Man mužstvo podržal. Obrancovia však vyrazené lopty nedokázali odvrátiť. Tlak sa stupňoval, prvý gól bol znova vlastný. Ďalší gól inkasovalo po samostatnom úniku. Do brány išiel druhý brankár, inkasoval oveľa horšie góly. Do druhého polčasu mužstvo nastúpilo v novej zostave. Dedinky ovládli hru a útočili so všetkými hráčmi. Bolo len otázkou času, kedy pridajú ďalšie góly. Po strele, keď brankárovi clonil obranca pridali ďalší gól. Mužstvo White Man sa snažilo hru ukľudniť, ale mladí neskúsení hráči nedokázali loptu podržať. Naopak Dedinky pokračovali v nátlakovej hre a pri jednom z gólov doslova „rozobrali“ všetkých hráčov teamu White Main. Ďalší gól pridali, po viacerých šanciach, ktoré nepremenili. Po prečíslení skórovali hráč Dediniek do prázdnej bránky. Team White Man striedal hráčov v poli, zmeny sa veľmi neprejavili. Posledný gól padol keď piati hráči Dediniek vyšachovali hráčov teamu White Man.
Tretí zápas
Po štyroch inkasovaných a niektorých aj lacných góloch sa predstava o prípadnej výhre tohto celku rozsypala.
Komentár k zápasu Black Man – Dedinky
V tomto zápase mali Dedinky spočiatku problémy s prekonaním brankára. Hra druhého celku bola bez disciplíny a gól inkasovali aj penalty. Po prestriedaní sa hra mužstva Dediniek zlepšila. Mladší hráči zlomili odpor súpera dvoma gólmi. Dokonca súper hral v oslabení o troch hráčov (t.j. iba jeden hráč v poli). V ďalšom priebehu mali cigáni k dispozícii jednu penaltu, a ohrozili súperovho brankára asi trikrát. Vyskytla sa aj situácia, keď hra musela prerušená, hráč Dediniek ležal na zemi. Následnú šarvátku musel riešiť rozhodca zápasu a diváci, ktorí boli blízko. V závere sa zápas dohrával bez tvrdších zákrokov.
Komentár zápasu Black Man – Dobšiná
V tomto zápase nebolo núdza o viaceré zaujímavé momenty počas zápas. Dobšiná síce strelila prvý gól, keď od úvodu zápasu mala prevahu. Neskôr nečakane Lindák inkasoval gól zblízka od Mariána Bubenčíka. O pár minút sa však po kombinačnej akcie po ľavej strane dostala Dobšiná do vedenia. Vyskytli sa aj šarvátky počas zápasu. Dobšiná pridala ďalšie góly, či už po penalte, ale aj inými spôsobmi.
Niektoré výsledky:
Joky Team – Ultras 4:0
Black Man – White Man 7:0
Diabli – Kečovo 0:0
PF 2013 – Slza 3:0.
Text a foto: Bc. Štefan Tomášik
{jcomments on}
































Dňa 30. 12. 2012 v telocvični ZŠ v Dobšinej sa uskutočnil futbalový turnaj. Na turnaji štartovalo 8 mužstiev, hralo sa v dvoch skupinách, v ktorých sa hralo systémom každý s každý s každým. Po nich nasledovala vyraďovacia fáza. V nej sa zrodilo toto poradie mužstiev: 1. PF 2013, 2. Kečovo, 3. Joky team, 4. Slza (Dedinky). Výsledky - o 3. miesto: Joky team – Slza 5:2. Finále: PF 2013 – Kečovo 3:0.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-