Baráž je spravodlivá
K barážovému stretnutiu zaujal oficiálne stanovisko predseda ObFZ v Rožňave Ján Džubák. „Po odstúpení Honiec ostáva v prvej triede voľné miesto. Nakoľko sa posledný Plešivec považuje za vypadávajúceho a piate mužstvo z druhej triedy sa nepovažuje za postupujúceho odohrá sa barážový zápas. Je to najspravodlivejšie riešenie tejto situácie. Oba kluby s touto možnosťou súhlasili, čo osobne kvitujem. My nehľadáme ako futbal rozdeľovať, ale ako ho spájať. Bude to zároveň konfrontácia síl dvoch mužstiev z rozdielnych priečok i tried, “ vysvetlil J. Džubák.
Zakopnutie v Bohúňove chcú odčiniť
Hrhovčanom ušla štvrtá postupová priečka v poslednom odvetnom stretnutí na pôde Bohúňova. Domáci, nakoľko prehrali v Hrhove na jeseň 2:0, potrebovali vyhrať najmenej rozdielom troch gólov a neinkasovať. Hrhovu stačil v tomto prípade jediný gól. „Bohužiaľ, nevyšlo to. Celou cestou sme boli v pohode a cieľom bolo jednoznačne víťazstvo. Po inkasovanom góle však prišla ďalšia chyba, keď po penalte, nariadenej v prospech domácich náš gólman síce loptu vyrazil, ale domáci útočník ju dorazil do siete skôr ako mohli zasiahnuť naši obrancovia. Bol to zlomový moment, ktorý sa nám neskôr vypomstil. Nielenže sme nevyhrali, ale nedosiahli sme ani jediný potrebný gól. Už ani nepamätám, kedy naše mužstvo hralo v prvej triede, a preto verím, že s kompletným kádrom po baráži naplníme náš dlhodobý cieľ,“ uviedol predseda FK Hrhov Alexander Bartók.
Situácie nie je ružová
Plešivčania, ktorí už majú síce z minulosti za sebou aj skúsenosti z regionálnych trávnikov, sú však na tom momentálne o niečo horšie, nakoľko budujú omladený káder. Nebyť odpočítaniu troch bodov po súťaži mohli mať záchranu vo vrecku. Správu o baráži najprv prijali s nevôľou, ale nariadenie ŠTK rešpektujú. „Pred časom bola v podobnej situácii Rožňava, ktorá skončila na poslednom mieste, avšak po vystúpení Sečoviec v súťaži zotrvala. Z tohto dôvodu si myslím, že sa to mohlo aplikovať aj v okrese. Pred časom sme postúpili do jednotky ako jediné mužstvo bez prehry a doteraz sme späť nespadli. Bola aj slávnejšia história, keď sme až dvakrát okúsili regionálne trávniky v najnižšej súťaži. Vypadnúť totiž do prvej triedy je ľahšie stráviteľné, ako padnúť na dno do dvojky. Momentálne sme však v ťažkej situácii, káder je omladený, chlapci neskúsení a je potrebné ho dlhodobo budovať. Samozrejme, do baráže ideme s ambíciou uspieť, aj keď to nevidím ružovo,“ konštatoval Ján Šofranko, člen výboru FK Plešivec.
Barážové stretnutie sa odohrá v nedeľu 10. júla 2011 na ihrisku Kovstavu v Nadabule so začiatkom o 17.00 hod.
Karol Csobádi
































Z rozhodnutia Rady a Výkonného výboru Oblastného futbalového zväzu v Rožňave sa o poslednom účastníkovi, ktorý doplní štrnásťčlenný peletón štartujúcich mužstiev v nastávajúcom futbalovom ročníku I. triedy rozhodne po barážovom stretnutí medzi mužstvami Plešivca a Hrhova.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-