Nakoniec uvádzam víťazstvo hostí, ktoré tipovali aj fanúšikovia drukujúci Baníkom z Bystrého. Pača – Rožň. Bystré 3:4. Kým domáci funkcionári bojujú o každého hráča, ktorý chce za ich klub hrať, hostia s tým nemajú problém a v odvetnej časti súťaže ešte neprehrali. Domáci nastúpili iba s 11 hráčmi.
Zostáva nám iba jeden neznámy výsledok: Nižná Slaná – Hrhov. Tipujúci fanúšikovia sa viac prikláňali k víťazstvu hostí. Ako to vlastne dopadlo? Neskoro večer som sa dozvedel, že hostia nakoniec potvrdili tip fanúšika a v tomto zápase aj zvíťazili 0:1.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 24. KOLE
|
1. |
Drnava |
19 |
17 |
1 |
1 |
88:17 |
52 |
|
2. |
Slavošovce |
19 |
14 |
0 |
5 |
66:32 |
42 |
|
3. |
Rožň. Bystré |
19 |
13 |
2 |
4 |
70:44 |
41 |
|
4. |
Bohúňovo |
20 |
11 |
4 |
5 |
47:27 |
37 |
|
5. |
Hrhov |
19 |
12 |
0 |
7 |
68:43 |
36 |
|
6. |
Pača |
20 |
11 |
1 |
8 |
59:33 |
34 |
|
7. |
Čoltovo |
19 |
7 |
3 |
9 |
37:46 |
24 |
|
8. |
Kečovo |
19 |
6 |
5 |
8 |
42:49 |
23 |
|
9. |
Dedinky |
18 |
6 |
5 |
7 |
35:48 |
23 |
|
10. |
Nižná Slaná |
19 |
5 |
1 |
13 |
37:68 |
16 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
20 |
4 |
2 |
14 |
30:69 |
14 |
|
12. |
Jovice |
19 |
3 |
3 |
13 |
27:76 |
12 |
|
13. |
Kovstav |
20 |
2 |
1 |
17 |
26:80 |
7 |
Nasledujúce 25. kolo:
Kovstav, Kečovo a Čoltovo - voľno, Jovice - Pača, Rožňavské Bystré - Nižná Slaná, Hrhov - Dedinky, Ml. Brzotín - Slavošovce, Bohúňovo - Drnava.
V I. triede vo futbale najviac prekvapili posledné Honce remízou v Lipovníku s lídrom súťaže
Výsledky 21. kola: Lipovník – Honce 1:1 (1:1), góly: Vávra – J. Pástor, ŽK: Zupko, Szücs – Jar. Gallo, R: Uhrin, DZ: Džubák, D: 100. Jablonov n/T. – Gemerská Poloma 4:0 (0:0), góly: Strama 2, Szocs, Gamba, ŽK: bez, R: Gallík, DZ: Bodnár, D: 80. Betliar – Plešivec 7:1 (4:0), góly: Barkasz 3, Jar. Gonos
NEOFICIÁLNA TABUĽKA I. TRIEDY PO 21. KOLE
|
1. |
Lipovník |
21 |
15 |
4 |
2 |
58:18 |
49 |
|
2. |
Dobšiná |
21 |
14 |
5 |
2 |
67:17 |
47 |
|
3. |
Rudná |
21 |
11 |
5 |
5 |
61:32 |
38 |
|
4. |
Gem. Poloma |
21 |
11 |
4 |
6 |
37:35 |
37 |
|
5. |
Krh. Dlhá Lúka |
20 |
11 |
2 |
7 |
46:32 |
35 |
|
6. |
Kružná |
21 |
11 |
1 |
9 |
60:41 |
34 |
|
7. |
Jablonov n/T |
21 |
10 |
4 |
7 |
41:33 |
34 |
|
8. |
Brzotín |
21 |
8 |
5 |
8 |
30:40 |
29 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
21 |
7 |
7 |
7 |
38:42 |
28 |
|
10. |
Dlhá Ves |
20 |
7 |
3 |
10 |
38:38 |
24 |
|
10. |
Betliar |
21 |
6 |
6 |
9 |
26:36 |
24 |
|
12. |
Plešivec |
21 |
4 |
1 |
16 |
19:73 |
13 |
|
13. |
Vlachovo |
21 |
4 |
0 |
17 |
23:68 |
12 |
|
14. |
Honce |
21 |
3 |
1 |
17 |
17:56 |
10 |
NASLEDUJÚCE KOLO:
Dlhá Ves - Brzotín, Vlachovo - Kružná, Rudná - Vyšná Slaná, Dobšiná - Betliar, Plešivec - Jablonov, Gemerská Poloma - Lipovník, Honce - Krh. Dlhá Lúka.
{jcomments on}
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-