Nakoniec uvádzam víťazstvo hostí, ktoré tipovali aj fanúšikovia drukujúci Baníkom z Bystrého. Pača – Rožň. Bystré 3:4. Kým domáci funkcionári bojujú o každého hráča, ktorý chce za ich klub hrať, hostia s tým nemajú problém a v odvetnej časti súťaže ešte neprehrali. Domáci nastúpili iba s 11 hráčmi.
Zostáva nám iba jeden neznámy výsledok: Nižná Slaná – Hrhov. Tipujúci fanúšikovia sa viac prikláňali k víťazstvu hostí. Ako to vlastne dopadlo? Neskoro večer som sa dozvedel, že hostia nakoniec potvrdili tip fanúšika a v tomto zápase aj zvíťazili 0:1.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 24. KOLE
|
1. |
Drnava |
19 |
17 |
1 |
1 |
88:17 |
52 |
|
2. |
Slavošovce |
19 |
14 |
0 |
5 |
66:32 |
42 |
|
3. |
Rožň. Bystré |
19 |
13 |
2 |
4 |
70:44 |
41 |
|
4. |
Bohúňovo |
20 |
11 |
4 |
5 |
47:27 |
37 |
|
5. |
Hrhov |
19 |
12 |
0 |
7 |
68:43 |
36 |
|
6. |
Pača |
20 |
11 |
1 |
8 |
59:33 |
34 |
|
7. |
Čoltovo |
19 |
7 |
3 |
9 |
37:46 |
24 |
|
8. |
Kečovo |
19 |
6 |
5 |
8 |
42:49 |
23 |
|
9. |
Dedinky |
18 |
6 |
5 |
7 |
35:48 |
23 |
|
10. |
Nižná Slaná |
19 |
5 |
1 |
13 |
37:68 |
16 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
20 |
4 |
2 |
14 |
30:69 |
14 |
|
12. |
Jovice |
19 |
3 |
3 |
13 |
27:76 |
12 |
|
13. |
Kovstav |
20 |
2 |
1 |
17 |
26:80 |
7 |
Nasledujúce 25. kolo:
Kovstav, Kečovo a Čoltovo - voľno, Jovice - Pača, Rožňavské Bystré - Nižná Slaná, Hrhov - Dedinky, Ml. Brzotín - Slavošovce, Bohúňovo - Drnava.
V I. triede vo futbale najviac prekvapili posledné Honce remízou v Lipovníku s lídrom súťaže
Výsledky 21. kola: Lipovník – Honce 1:1 (1:1), góly: Vávra – J. Pástor, ŽK: Zupko, Szücs – Jar. Gallo, R: Uhrin, DZ: Džubák, D: 100. Jablonov n/T. – Gemerská Poloma 4:0 (0:0), góly: Strama 2, Szocs, Gamba, ŽK: bez, R: Gallík, DZ: Bodnár, D: 80. Betliar – Plešivec 7:1 (4:0), góly: Barkasz 3, Jar. Gonos
NEOFICIÁLNA TABUĽKA I. TRIEDY PO 21. KOLE
|
1. |
Lipovník |
21 |
15 |
4 |
2 |
58:18 |
49 |
|
2. |
Dobšiná |
21 |
14 |
5 |
2 |
67:17 |
47 |
|
3. |
Rudná |
21 |
11 |
5 |
5 |
61:32 |
38 |
|
4. |
Gem. Poloma |
21 |
11 |
4 |
6 |
37:35 |
37 |
|
5. |
Krh. Dlhá Lúka |
20 |
11 |
2 |
7 |
46:32 |
35 |
|
6. |
Kružná |
21 |
11 |
1 |
9 |
60:41 |
34 |
|
7. |
Jablonov n/T |
21 |
10 |
4 |
7 |
41:33 |
34 |
|
8. |
Brzotín |
21 |
8 |
5 |
8 |
30:40 |
29 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
21 |
7 |
7 |
7 |
38:42 |
28 |
|
10. |
Dlhá Ves |
20 |
7 |
3 |
10 |
38:38 |
24 |
|
10. |
Betliar |
21 |
6 |
6 |
9 |
26:36 |
24 |
|
12. |
Plešivec |
21 |
4 |
1 |
16 |
19:73 |
13 |
|
13. |
Vlachovo |
21 |
4 |
0 |
17 |
23:68 |
12 |
|
14. |
Honce |
21 |
3 |
1 |
17 |
17:56 |
10 |
NASLEDUJÚCE KOLO:
Dlhá Ves - Brzotín, Vlachovo - Kružná, Rudná - Vyšná Slaná, Dobšiná - Betliar, Plešivec - Jablonov, Gemerská Poloma - Lipovník, Honce - Krh. Dlhá Lúka.
{jcomments on}
































Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.