Prvý zápas: Jovice – Nižná Slaná 5:1.Domáci sa rýchlo ujali vedenia a náskok postupne zvyšovali. Góly dali aj striedajúci hráči. Ivanko po prihrávke od Cangára. S. Slovák strelil dva góly zblízka. Ďalšie príležitosti ostali nevyužité – prienik Keršáka, šanca Valka. Schvarz zasahoval dvakrát. Hostia po ojedinelom brejku znížili stav zápasu. Domáci hru kontrolovali a zaslúžene zvíťazili.
Štvrtý zápas: Lipovník – Nižná Slaná 4:1
Gól Nižnej Slanej: Karas.
Zostava Nižnej Slanej: Nemec – Hlaváč, Valentko, Prónai, Schvarz – Boroš, Keršák, Valko, Gelda – Ján Junger, Karas, striedal S. Slovák.
Hostia pricestovali do Lipovníka v oslabenej zostave, keď im chýbali dvaja hráči zo základu a jeden z lavičky. Všetci chýbajúci hráči boli záložníci, preto musel na poste záložníka hrať Boroš, čo sa neukázalo ako dobrá voľba. Prvý gól strelili domáci práve po jeho chybe. Domáci zvýšili stav zápasu po dvoch chybách obrany hostí. Hostia znížili Karasom. Napriek prehre hostia nepodali najhorší výkon a v niektorých fázach zápasu boli lepším mužstvom na trávniku.
Piaty zápas: Nižná Slaná – Kružná 2:3
Góly domácich: Keršák, Valko.
Zostava domácich: Nemec – Boroš, Valentko, Prónai, Schvarz – Cangár, Keršák, Maťo, Gelda – Valko, Karas.
V druhom domácom zápase privítala Nižná Slaná súpera z Kružnej. Domácim chýbal obranca Hlaváč, ktorý spolu s Valentkom nenastupuje pravidelne. Domáci boli v prvom polčase lepším mužstvom, hlavne v úvode a na konci. Svoju prevahu vyjadrili gólom Keršáka, ktorý obišiel dvoch hráčov hostí a strelou zo šestnástky k žrdi skóroval. Skóre sa už do polčase nemenilo. V úvode druhého polčasu však domáci inkasovali rýchlo dva góly po protiútokoch súpera. Hostia hrali len na protiútoky. Domáci útočili, viacero šancí im chytil gólman hostí. Hostia zvýšili náskok. Domáci znížili po strele Valka. Stav sa už nezmenil, a tak Nižná Slaná zaznamenala prvú domácu prehru v jarnej časti.
Súpiska Nižnej Slanej na jeseň 2013:
Roman Nemec, Viliam Máťaš – Dalibor Hajči, Martin Hajči, Roman Die, Ondrej Junger, Ján Junger, Juraj Cangár, Miroslav Prónai, Gustáv Keršák, Gejza Valentko, Vladimír Hlaváč, Vladimír Karas, Peter Slovák, Miloš Schvarz, Dušan Valko, Ján Gelda, Ladislav Gemerský, Juraj Leštach.
Prišli: Vladimír Hlaváč (návrat po zanechaní aktívnej činnosti), Gejza Valentko (prestup z Dobšinej)
Odišli: Peter Milko (prestup do Štítnika), Štefan Tomášik (polročné hosťovanie v Gemerskej Polome).
Súpiska Nižnej Slanej na jar 2014:
Roman Nemec, Štefan Tomášik – Dalibor Hajči, Martin Hajči, Ondrej Junger, Ján Junger, Juraj Cangár, Miroslav Prónai, Gustáv Keršák, Gejza Valentko, Vladimír Hlaváč, Vladimír Karas, Miloš Schvarz, Dušan Valko, Ján Gelda, Ladislav Gemerský, Juraj Leštach, Miroslav Maťo, Stanislav Slovák, Kamil Ivanko, Marek Boroš.
Prišli: Miroslav Maťo (hosťovanie z Gemerskej Polomy), Kamil Ivanko (hosťovanie z Betliara), Stanislav Slovák, Marek Boroš, Štefan Tomášik (ukončenie hosťovania).
Odišli: Roman Die (ukončenie hosťovania), Peter Slovák (Dolné Obdokovce – hosťovanie do 31.12. 2014).
Bc. Štefan Tomášik
TABUĽKA - JAR - II. TRIEDA
| 1. | Lipovník | 4 | 3 | 1 | 0 | 13 | : | 3 | 10 |
| 2. | Pača | 5 | 3 | 1 | 1 | 10 | : | 8 | 10 |
| 3. | Jovice | 3 | 2 | 0 | 1 | 10 | : | 5 | 6 |
| 4. | Dobšiná B | 3 | 2 | 0 | 1 | 5 | : | 2 | 6 |
| 5. | Ml. Brzotín | 5 | 1 | 2 | 2 | 9 | : | 10 | 5 |
| 6. | Kružná | 5 | 1 | 2 | 2 | 9 | : | 14 | 5 |
| 7. | Nižná Slaná | 5 | 1 | 1 | 3 | 13 | : | 15 | 4 |
| 8. | Gem. Hôrka B | 4 | 1 | 1 | 2 | 10 | : | 16 | 4 |
| 9. | Plešivec | 2 | 1 | 0 | 1 | 3 | : | 5 | 3 |
| 10. | Krh. Dlhá Lúka B | 4 | 0 | 2 | 2 | 4 | : | 8 | 2 |
picasa_albumid="https://picasaweb.google.com/103517423083265635574/BystreDrnava20?authuser=0&feat=directlink"
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.